Som v 15. týždni a neteším sa z tehotenstva

@ivka27101 to si ma potešila že ťa to prešlo ...ja stále rozmýšľam nad tým že chcem sa tešiť aj sa snažím ale proste to fakt nejde ...a stále som unavená len by som spala a to nepoznám pred tým som bola tehotná jar leto ...zimu celkovo neznášam dobre 🤦 snáď to prejde ale musím aspoň mužovi kázať nech nejako sa asi viac zapája....som a toho inak nešťastná že som takáto ale tak snáď ma to prejde časom...ďakujem za povzbudenie

@lellla myslím, že už máš náznaky depresie, ale si asi len v začiatkoch. Skús psychoterapiu, teraz by ti určite pomohla.

Tak ale to musis hadam vediet preco mas z toho taketo pocity.Clovek sa nedokaze netesit na nieco take len tak.Musis mat na to nejake dovody a ries tie,nie to ze sa netesis.

Pre mna normalka... Aj pri prvom, aj pri druhom.... Nic, len nervy z brucha a vsetkych tych vygulanych reci. Pri prvom som si z toho robila stres ale moja dr. Je uzasna, upokojila ma ze hormony vedia narobit s psychikou divy. Tak ako sa niekto nenormalne tesi z kazdeho kopanca pod rebra ci pribrateho kila, ja (prip. Aj ty) to mam opacne...porodom to vsetko preslo a ostala iba laska😊takze zatiaľ by som to nejako extremne neriesila, ale ty sa poznáš najlespie. Ja napr viem ze najlepsie tehotenstvo zvladam ked mi daju vsetci svaty pokoj 😁

@lellla ja som si tiež myslela ze som už taká lenivá že to nemôžem byť tak unavená z tehotenstva a oni to všetko prešlo. A veru ja som nemala ani po pôrode to bum veľkej lásky ale mali sme ťažké obdobie keď sa mala narodila možno to bude aj tým a tiež som nebola pripravená na druhé dieťa bolo neplánovane. A muž má tiež nevedel tak pochopiť ako by som chcela. Ale ja si myslím ze to prejde hormóny tirz robia svoje

Ahoj,daj sa dokopy,bábo cíti všetko... V júni som potatila v 13tt keby sa to nestalo, o 10 dní by som rodila. Keby neexistuje, som vďačná za moje 2 deti. Skús si predstaviť, koľko mám,ktoré čítajú tvoj text ti len tichučko so slzou na krajíčku (vôbec nie v zlom) závidia.
Prajem ti,aby si prijala svoj stav ako je a aby si ľúbila svoje deti. Maj sa krásne 🍀

@kikulienkadd ďakujem snažím sa vážne tešiť ..niekedy príde slabá chvíľka a poteším sa a potom má niekto naozaj nahnevá zasa tými rečami o dieťati...ďakujem pekne za komentár dúfam že sa dňa čím skôr do poriadku ..

@nini1010 neviem ale myslím si že je to s toho že som dieťa teraz vôbec nechcela my sme plánovali tak o rok o dva že pôjdeme na druhé ivf a ono to prišlo takto samé nečakane ..možno to spôsobilo to ako to na začiatku prijal ( alebo skôr neprijal) manžel ..on dieťa chce aj chcel druhé ale neveril že je to jeho keďže máme problémy obaja a dosť veľké ...ďalej si myslím že na mňa tento rok bolo toho veľa...malý išiel do škôlky kde prve dva týždne prereval,mama bola zle na Tom musela som sa pol roka o ňu starať lebo len ležala ,správali sme dom sťahovali sa ,muža som tým pádom zanedbala čo mi dal pocítiť ja si myslím že jednoducho je toho na mňa veľa 😓

@3009 môže byť ..možno máš pravdu ..ako som písala vyššie tento rok bol pre mňa dosť náročný a teda hlavne na psychyku ...ak to bude pretrvávať ešte aj vieš Vianoce ( na tie sa zatiaľ teším) tak po nich vykladané radšej pomoc..ďakujem

@ivka27101 no veď toto ako doobeda by som nič iné nerobila len spala a dokázala by som vážne prespať a orelezat aj celý deň ..jedine šťastie mám to že syn chodu do pol tretej do škôlky takže povinnosti si odkladám na poobedie...🤦

@nusyk no tak nejak lenže naša rodina je dosť veľká a všetci sa tešia a keď som z niekým samozrejme nedopustia si poznámku nejakú nemyslia ju zle ale mne to ide na nervy ..naozaj by som.bola keby nikam nemusím ísť a znikum sa nemusím baviť o tehotenstve a padlo by mi to skvelé 🙈vďaka že chápeš

@lellla ja som aa snazila si sama z toho robit prcu. Sama zo seba. Pred sebou a uprimne. Najblizsimsom normalne vysvetlila ze mi najviac pomozu ak si svoje myšlienky nechajú pre seba a nastastie to normalne vzali. Samozrejme je par ludi co furt otazky a pripimienky... Odbijem jednym slovom a menim temu. Vacsinou pomohlo ked sa opytujes na nich. Kazdy rad o sebe vyklada... A mas pokoj. Ale pride mi celkom z cudne ze ked je zenska z tehot. uplne v 7nebi a foti si brucho z kaudeho uhla a este to aj verejne sharuje je to zlate a v poriadku a prirodzene a ked to mas naopak tak si fujfuj nevdacnica a hanbi sa? Kasli na to, nie si sama.

@lellla áno, naozaj je na teba toho veľa, mala si ťažký rok. Vôbec sa nečudujem tvojím pocitom. Ale, pozri dopredu, malý už je v škôlke spokojný, ste presťahovaní, mamka je natom dúfam lepšie. Venuj sa sebe, manželovi a synovi. Mysli pozitívne, na všetko dobre čo ťa čaká. Mysli aj nato zlé, že už je to za tebou. Prajem ti veľa síl a posielam kopec energie ❤️

@lellla Tak potom je to jasne.Ty neprezivas tehotenstvo stastne lebo mate pokazeny vztah s muzom.Dajte dokopy ten a budes sa tesit aj na babatko.Odporucam bezodkladne manzelsku poradnu.

Dievčatá ďakujem za vašu podporu ste vážne zlaté a trošku ste ma ukludnili že nakoniec si stoho nemusím robiť až tak ťažkú hlavu....♥️♥️♥️♥️

Ja ti rozumiem, cítila som to rovnako. Ja som mala strašne tehotenstvo. Ale teda som nejak nestíhala rozmýšľať nad tým, či sa teším alebo neteším, ja som bola rada, že prežívam. V 15. tt som ešte grcavala vo veľkom, 7-10x denne, vďaka podpore infuzii a liekov to už nebývalo 25x denne. Niekoľko krát mi išlo o život, pre mňa je tehotenstvo trauma na celý život. Keď som sa konečne v 28.tt mohla normálne najesť, tak ma zasa deň noc pálila zaha, bolel ma chrbát, strašne sa mi zväčšili prsia... V 32.tt sa mi začal spúšťať pôrod... Tak zasa 10 dní v nemocnici... Nakoniec som úspešne porodila 36+5.. Pôrod bol vykúpenie. Bolo mi jedno, že od prvej kontrakcie po vytlačenie placenty prešlo vyše 8 hodín. Už mi bolo jedno, že som grcala aj na pôrodnej sále. Iba som videla svetlo na konci tunela, že konečne sa zbavím tehotenstva, že konečne prejde táto nočná mora, že konečne budem môcť žiť opäť slobodne... Prvé dva - tri dni, síce som mala dieťa pri sebe som si ani neuvedomovala, že je môj. Nič som k nemu necitila. Bolo to pre mňa ako nové zvieratko, ktoré je zlatucke, musím sa onho starať, no zatiaľ nemáme vzťah. No postupne sme si vzťah vytvorili, našli sme si l sebe cestu. Ľudia takto opisujú to, keď si adoptuju dieťa. Ja som porodila adoptovane dieťa. Fakt, žiadny bonding sa z mojej strany nekonal v tehotenstve. Iba bolesť, smútok, slzy.. Mala som silnú predporodnu depresiu, vadilo mi brucho, prsia, že som pribrala, vadilo mi, keď sa malý točil a kopal ma, veľmi ma to bolelo, bola som úplne vysilena...nie ďakujem, druhý krát to už nechcem zažiť, bolo to tých najhorších 9 mesiacov môjho života. Obdobie po pôrode ale bolo super. Syn bol aj je zlatíčko, dobre, pokojne, milé a láskavé bábätko. Ma skoro 15 mesiacov a za nič by sme ho nevymenili. Ale trvalo nejaké 2-3 mesiace, kým sme si vytvorili naozajstný vzťah a puto. Ale vždy sme sa oňho starali s láskou, aj keď to nešlo samé od seba od začiatku, že láska na prvý pohľad... Vôbec nie, u nás to bola práca na budovaní vzťahu. Ja som zaňho ale veľmi rada. Je to veľmi dobre, múdre a láskavé dieťa. Chápem však tvoje pocity. Neboj sa, zmení sa to, keď sa dieťa narodí a ty nabehnes na tu starostlivosť o neho. Keď sa na teba usmeje, už budeš určite zaľúbená 🙂

@elementissa ďakujem moja že si sa podelila o svoje tehotenstvo priznám s mala si to veľmi ťažké a ani s anecudujem že si nebola zaľúbená hneď od narodenia ...obdivujem ťa že si to zvládla do úspešného konca...a vidíš nakoniec je všetko dobré...ja som sa trošku ukludnila...vadí mi stále keď niekto poukazuje na moje tehotenstvo môže len môj syn alebo môj muž od nich mi to nevadí ....sem tam sa zaradujem už je to samozrejme lepšie ale mám aj zle dní ..no presne ako si napísala po pôrode bude všetko inak 😌