Som tehotná a v koncoch

Depresia sa nelieči kamarátmi a odchodom, potrebuješ psychiatra.

Je mi luto do akej situacie si sa dostala, asi to bola hlupost ale to uz nepomoze riesit, ked uz si tam.
Cize prakticky - ano ak dieta nechces, mas moznosti utajeneho porodu (ale s tym asi priatel suhlasit nebude ak to dieta chce) alebo nechas dieta otcovi.

Mimochodom na docasnej financnej zavislosti nic zle nevidim, kedze je uplne prirodzene ze kym matka nema pracu a stara sa o domacnost a deti a to je jej vklad do rodiny, tak otec ju financne zabezpecuje. Nevidim na tom nic zle, ze sa vtedy ma zena citit zavisla a neschopna, pre pana, je to normalne fungovanie rodiny a som alergicka na tieto "moderne" nazory, ze to tak nema a nemoze byt. Ano moze a ma - ale samozrejme, ten vztah musi byt funkcny.

(Pomimo toho, ak si bola 4 roky v zahranici a planovala tu potom zivot typu vodicak, pes, karavan - mala by si mat nieco nasetrene?)

Problem u vas je skor ten, ze asi nie ste par, partneri, ale proste ste sa spolu neuvazene skoro prespali ze si otehotnela a teraz stojite pred otazkou ci spolu musite zit. Ty asi nechces, ked chces odist a ani nehovoris ze by si k nemu mala nejaky vrucny vztah. Z jeho strany su tiez evidentne pochybnosti, ked je to medzi vam takto. Ano mozno ho momentalne viac viaze povinnost a zodpovednost ako laska - co tiez nemusi byt uplne najhorsie aspon na zaciatok.

Asi by som sa porozpravala s nejakym odbornikom a potom v pokoji s partnerom s chladnou hlavou prebrala moznosti.

https://alexisporadna.sk/

@anonymuzivatelka Odchodom nic nevyriesis.Ty sa odchodom chces vratit do starych kolaji, ale tie uz neexistuju. Budes mat dieta, ktore sa nic nemoze. Tu mas aspon priatela.
Mnoho zien je pocas rodicovskej financne naviazane na muza. To nie je nic nezvycajne. Vyhladaj odbornu pomoc, psychologa. Poporodna depresia je 100-nasobne horsia ako tehotenska.

@anonymuzivatelka vy sa očividne neľúbite a dieťa nevzniklo z lásky, ale zo špásu... Bohužiaľ tak to chodí, treba sa ku tomu postaviť zodpovedne a neutekat preč. Áno úprimne, život ti skončil na najbližších 3-5 rokov veľmi intenzívne, uz nebudú výlety do UK, ale nato ste mali myslieť... Bud zodpovedná mama, to dieta za vašu nezodpovednu srandu nemôže..

Asi hormóny...alebo možno depresia.
Pracovať môžeš už za pár mesiacov, dieťa môže ísť do jaslí. Nie je to nič nezvyčajné ani zlé.

@anonymuzivatelka Nerozumiem,preco si robis psychologov z ludi v okoli. Ty potrebujes skutocneho psychologa a nie ocakavat od kamaratov a partnera,ze ta vyliecia. Uz davno si mala chodit na sedenia a nie sa v tom utapat. Uvedom si,ze si zodpovedna za dieta,za jeho zivot. Mas partnera,mas byvanie,mas omnoho viac ako vela inych zien. Mozno si zila nezavisly zivot,ale je nacase zit dospelackym zivotom. Nic sa nedeje len tak. Vsetko ma svoju pricinu. Casom uvidis,ze sa ti nic lepsie nemohlo stat. Ale aby si to videla,musis vyhladat odbornu pomoc. Ziadna katastrofa sa ti nestala,len tvoj mozog to nevie spracovat a preto tomu musis dopomoct

@colsami nie je to o tom, že dieťa nechcem, ale o tom, že neviem čo mu môžem dať, keď sama sa necítim šťastná. Som zavretá cele dni doma a v kolotoči. Upratať, nakúpiť, variť atď. Neprídem si ničím zaujímavá, skúsila som chodiť cvičiť, moje voľnočasové aktivity z pred tým buď robiť nemôžem skrz tehotenstva alebo pri hľadaní nových inšpirácia zmizla.
V zahraničí som žila tak, aby som prežila, učila som sa za tu dobu šetriť, ale mala som sa dobre. Nešetrila som na nejakú veľkú budúcnosť, pár drobných na vodičak a na život pre mňa a pre psa. S priateľom to prišlo nečakane, že sme si spolu začali. Rozmýšľala som na začiatku, že si malé nenechám, keďže mám holú riť a sami sme sa učili pracovať vo vzťahu. Ale skrz lásky k nemu som sa rozhodla si ho nechať. Lenže odvtedy sa veľa zlých veci stalo, veľa škaredého povedalo, priznávam, že som to všetko nejak ťažko znášala. Hlavne všetko v chaose. Zrazu hľadať bývanie (vtedy sme prespavali u kamosov keď sme to zistili), priateľ musel hľadať prácu, no všetko sa rútilo ako domček z kariet.. rozprávali sme sa spolu niekoľkokrát že takto to ďalej ísť nemôže, keď v tom láska nebude a budeme sa tváriť šťastne len pre to že mame malé spolu. Súhlasil, ale ja cítim z neho aj z jeho činov, že tam z jeho strany záujem vyprchal. A ja ho nechcem tlačiť násilu aby sme na tom pracovali viacej. Ani nechcem s ním byt bez lásky, len kvôli tomu ze nás finančne zabezpečí..

Takto, v prvom rade navstiv psychiatra. Prezivas depresiu, ktora je umocnena Tvojim pocitom zlyhania. Ale pocuj, ja som sice nebola v zahranici, ale podnikanala som, neslo mi to, tak som to zabalila, posplacala zvysny dlh, zrusila zivnost. Potom som robila na dohody, 3 mesiace v skusobnej som odisla z dalsej roboty, to bolo tazke pre mna, ostala som nezamestnana doma. Planovali sme svadbu. Manzel zobral vsetko na seba, v tom case mal v cistom asi 650 eur (rok 2012), staral sa o vsetko a ja som otehotnela. Nemala som narok na tehotenske, to nebolo vtedy, ziadnu podporu, nic. Po narodeni iba rodicak. Ked mal maly 4 mesiace, dostala som poporodnu depresiu. Ale sla som k psychiatrovi, dal mi lieky. Mne ale pomohla mama, manzel, hlavne, aby som sa vyspala, oddychla si. V ramci moznosti. A ked zacal maly lepsie spavat, tak aj mne bolo lepsie. Aby som Ta ukludnila, mame uz 4 deti, stale som doma. Mam sice vysoke skoly, ale na trhu prace som nezamestnatelna. Mam uz po 40-ke. No stale vidim nejake svetlo, ze predsa sa nieco najde. Ked budem lepsie spat, tak sa pustim aj do studia, snad Ty aspon tu anglictinu vies, co ja nie.
Ja ale som nasla zmysel v tom, byt doma a starat sa o deti. A poviem Ti, ze kasa sa nikdy neje taka horuca, ako ked sa navari. Ked sa dieta narodi, to je uplne iny level. Teraz si to nevies predstavit, ale dychala by si zan. Ja si neviem predstavit, ze kvoli nejakemu sentimentu, alebo ze si prides nezaujimava, opustim dieta. Pre to dieta si a budes cely vermir. Budes najzaujimavejsia na celom svete. Skus sa na to pozriet inou optikou. Dieta povyrastie a pracu si najdes, nemusis ostat zavisla na muzovi ako ja. Fakt nemusis. Si este mlada, o to skor. Ale neutekala by som od dietata. Nikdy.

@marca12 myslela som, že kamaráti, priateľ a rodina sú od toho aby ťa vypočuli. Všetky články aj čo sa týka tehotenskej depresie o tom píšu. V prvom rade podpora najbližších. Inak to dopadá horšie. Ja vlastne nevidím dôvod pre čo iné by mali títo ľudi v okolí byť.. kamaráti su len na piatkový večer sa s kým ísť ožrat ešte za mládí? Alebo aby som netravila dlhé večery o samote pri filme tak na to je priateľ? A rodina na to aby sa bolo s kým hádať? Dúfala som a verila že ti blízky ľudia ti pomôžu psychicky práve v takýto čas. Inak sú pre mňa zbytočný. Každému padne vhod sa porozprávať, ale keď nie je s kým je to na h… a až taký introvert nie som aby som sa zavrela medzi 4 steny a trávila svoje pocity sama, bohužiaľ okolie ma k tomu núti a nerobí to o nic lepšie prave naopak. Preto uvažujem o odchode, keď už mám veci tráviť v sebe sama tak aspoň poriadne.

Čo sa týka odbornej liečby, o psychiatra záujem nemám, prášky fakt nechcem, vidím co to robi s matkou a za mňa chémia nie je riešenie. Psychológ znie fajn bohužiaľ na to zas nemám financie, zdravotnú len riešim zatiaľ, inak som samoplatca. A dúfala som, že ma vie okolie trošku podporiť kamarátskymi konverzáciami. Všetci sa ponúkajú pomôcť ale nikto to reálne nevie. Objať a spraviť bútľavu vrbu je asi v dnešnom prikreslenom svete proste ťažké a preto existujú psychológovia..

Ale popravde, je vidno tento obraz dnešnej spoločnosti. A je to smutné. Každý sa s tebou vie ožrať, smiať, keď je sranda, nebodaj ohovárať niekoho iného, komentovať príspevky na fb, alebo riešiť že priateľ na Instagrame sleduje nejakú inú pipku. Ale reálne problémy? To nikto. Máš problém? Vyhľadaj psychiatra, psychológa a nenarúšaj mi moju bublinu šťastného života tvojimi problémami, pretože si myslíš, že konverzácia so mnou by ti mohla pomôcť. Ja ako neviem. Za mnou keby došiel človek ako ja a bol by mi hlavne blízky, určite by nebola prvá odpoved vyhľadaj psychológa/ psychiatra. To sa dočítam aj sama na nete. Pýtam sa na názor na situáciu, ale typu vyhľadaj psychiatra to mi nemusíte písať, tak sa mi vyjadrila aj matka 🙂

Hormony vedia so zenou spravit divy.
Priatelia pomozu, ale nevyriesia Tvoje stavy. Na mna mama este nahukala, ze ako to mozem takto povedat. Ze mam chut nezit a rozmyslam, ze skocim z balkona. Ona vedela ale urobit veci, ako navarit, postrazit, nechat ma vyspat, upratat, taku tu fyzicku pomoc. Ale pochopit ma nevedela v tomto nikdy.
No ked nechces lieky, tak neviem. Nie su naveky. Davno ich neberiem. Ale beriem lieky na vysoky tlak. Choroba ako choroba a ked musis, tak musis.
No ale ak tam nie je laska medzi Vami, tak co ja viem...chuda dieta, ked ho nechces Ty a asi ani otec...😪

@nevenka no práve hormóny. Pekne vedia mávať. Dieťa práveže chceme obaja, tu vôbec nejde o to, že si vytvárame odpor k malému.. práve naopak. Ale tým že necitim že sama by som ho vedela zabezpečiť a že nie som sama šťastná a podpora z mojej rodiny nie je (hlavne nechcem aby išlo cestou výchovy mojej rodiny), tak uvažujem, že ho nechám priateľovi, keď nebude už odo mňa závislé na 100%. Bojím sa že mu nemám čo poskytnúť, a to nie materiálne ale hlavne zo samej seba keďže sama som stratena v svojej hlave a stratila som svoju osobnosť.

@nevenka a moja mama spravila tiež to iste. Ja viem že to nevyriešia priatelia samozrejme že si to musím riešiť sama. Len ide o to že je fajn sa porozprávať, vyrozprávať, objať sa s niekým. Myslím že tak veľa nechcem. Namiesto toho len počúvam aká som neschopná a že som tehotná a nemám na výber pretože mám tak holú riť bez priateľa.

@anonymuzivatelka tak teraz si predstav, ze ty si ten kamarat a zijes si svoj zivot. A teraz kamaratka, ktoru si 4 roky nevidela je tehotna a ma depky. Vypocujes raz, druhy raz, treti raz. Koho bavi dokola rozveselovat smutnu tehotnu zenu? Ako ti maju pomoct? Konkretne? Nielen pocuvat tvoje depky ako si si posrala zivot?
Skus najprv psychologa, ten ta pocuvat bude a ma zvladnute techniky, ako podporit a pomoct.
U teba je problem, ze nemas moc podporu u rodiny, to by sa snad znasalo lepsie.

Urcite to spomen svojmu gyn. A ten by ta mal tiez odporucit falej. Depresia sa da liecit. Resp aspon drzat pod kontrolou. Toto sa ti vsetko zda ine-zle lebo si mala ine plany a predstavy.
Ver ale ze toto bude ta najvacsia a najkrajsi zmena. Mozno to pojde pomaly. A mozno prvym nadychom dietatka sa to vsetko v tebe zmeni.
Mozno ani priatel si v navale povinnosti neuvedomuje ze vlastne trpis depresiou. Mozno by som skusila o napravu vztahu s rodinou…. Aspon to skusit 😉

@0silvia0 videli sme sa počas tych 4roch rokov, chodievala som domov pozrieť a vždy za všetkými sa pozdraviť a pokecať. S jednou kamoskou dookola riešim jej vzťah aký je naprd a stále o tom istom toči. Nikdy som ju neposlala s tým do kytiek. Myslím že mám vážnejšiu situáciu a ona sa akurát osoptila na mňa že som závislá finančne na priateľovi a ako som bez prace. Ale asi najviac ma mrzí že ten priateľ to vzdal. A ako som písala peniaze na psychológa ani nemám.

@maryetta priateľovi som sa o tom niekoľkokrát zdoverila, že občas potrebujem sa porozprávať. Kedysi mával ťažké stavy on, rôzne smútky v hlave a vždy som tak nejako prišla za ním a snažila sa riešiť jeho paranoje v hlave a ukľudniť ho. Vyliečil sa z toho. Teraz ho potrebujem ja, a necítim že tam je pre mňa keď treba. Neočakávam od neho 100% pozornosti, ale keď dlhodobo mám pocit, že sa tvári že je všetko okej, vo mne sa to akumuluje a prepadám čoraz viac do niečoho hlbšieho a temnejsieho. S rodinou je to ťažké, tam každý jeden nevie medzi sebou komunikovať, strýko si to hodil minulý rok, a myslím že dôvod je aj nedostatočná komunikácia medzi rodinou. Snažila som sa, ale nikto nevie proste komunikovať normálne. Väčšinou iba krikom a to ja nechcem.

@anonymuzivatelka asi budem neprijemna, ale ty si mala v plane cely zivot oberat jablka v anglicku? Lebo toto pochopim na nejaky rok, ale dlhodobo? Sex s kamosom bez ochrany asi netreba komentovat, zodpovednost v tvojom zivote chyba ale zli su kamosi a rodina, co nechcu dookola pocuvat tvoje naroky…
Na tvojom mieste sa prestanem lutovat a vyhovarat na hormony, ale zacnem so sebou nieco robit - doplnit si vzdelanie, kvalifikaciu ak treba a aspon sa rozhliadam po nejakej praci a prijme. Lebo utiect do UK oberat jablka fakt nie je riesenie…

Strašne sa ľutuješ, prestaň s tým. Kamaráti ti nemajú ako pomôcť, partner sa snaží, ale ty ani to nevieš oceniť. Jediné, v čom vidíš riešenie, je ujsť do zahraničia za svojim pôvodným bezstarostným životom a dieťa? Nechať na krku otcovi… “super” riešenie, fakt. Pozri sa na to jeho očami - asi aj on mal iné predstavy od života, ale postavil sa k situácii zodpovedne, na rozdiel od teba. No a čo, že si na ňom finančne teraz závislá, veď na to otcovia chvíľu sú. Tak mu pomôž, oceň, že sa stará, pochváľ ho. Ber túto situáciu s tehotenstvom ako fakt, bábu vieš toho dať veľa (seba, lásku, starostlivosť), netreba to vidieť len cez peniaze. A neskôr, keď podrastie, môžete do zahraničia spolu 🙂

@sissy27 nehnevaj sa, ale pozri sa čo sa deje na Slovensku/ v Česku. Ja som mala dobrý život, neobracala som každú korunu, nikto mi nedýchal za krk koľko makám ako makám, mohla som chodiť do prace kedy som chcela odísť kedy chcela. Každých pár mesiacov zmena prostredia aj ľudí takže žiadny nudný stereotyp. Áno, som mladá a fyzicky zdatná, určite lepšie makať rukami na nejakých jablkách ako niekde zavretý na páse vo fabrike na minimálke a byt nešťastný. Okrem toho bežne tam chodia aj rodiny s deckami. Jeden maká a druhý sa stará o mladé. Nevidím na tom nič zlé, kým telo vládze pracovať na takejto práci. Nevyskúšaš nevieš. Nie som ani kancelársky typ, s mojim výzorom (dredy, tetovanie) ma nikde nevezmú. Ani o takúto prácu záujem nemám. Moja práca sa bude dať robiť aj s dieťaťom ale jeden z nás musí strážiť dieťa. Bohužiaľ keď nám to neklape tak asi ťažko. Sex bol s priateľom s ktorým sme boli predtým kamaráti 8 rokov. V tej dobe sme boli spolu 3-4 mesiace a mali sme ochranu.

Paci sa mi ze si planovala karavan a psa a take dieta nie. To sa pritrafilo. Ochrana ziadna ci? Mimochodom zazivas to co veeeela matiek/buducich matiek. Po porode sa zblaznis s takymto pristupom. Musis sa aj sama trosku nakopnut. V podstate si za tuto situaciu mozes len ty sama.

@anonymuzivatelka to čo máš za rodinu a kamaratov, že ti vyčítajú že si na mužovi finančne závislá? 😶
Však to je úplne normálne keď čakáte bábätko a si vo vysokom štádiu tehotenstva, alebo keď budeš vychovávať dieťa. Ja som na "rodicaku", teda finančne závislá na mužovi už asi viac než 7 rokov. A bude to ešte tak hodnú chvíľu (asi ďalšie také obdobie). Skús v tom vidieť to dobre - áno máš nejaké povinnosti doma a je to rutina. Ale keď si ju urobíš, popraces, navaris, tak máš v podstate voľno a môžeš sa venovať svojim hobby. Skúšať hocičo, máš na to čas a možnosti. Nerieš čo nemôžeš. Uzivaj si to čo más a čo môžeš. 🙂 skús sa na to pozrieť trochu pozitívne. Budeš matka. A to je najviac čo žena môže. Dať novému človekovi život. Ty nie si chlap žeby si musela pracovať a cítiť z toho tlak okolia (aj keď dnešná spoločnosť je častokrát tak mimo že ženy takýto tlak pociťujú).
Ak budeš potrebovať, kľudne mi napíš.

@anonymuzivatelka mozes sa vykaslat na kamaratov, nekamaratov, dolezity ste teraz len vy 3. Na tom, ze si momentalne fin zavisla na partnerovy, nie je nic zle a bude to tak zrejme az do nastupu do prace. Tak to je v rodinach bezne. Treba to akceptovat. Na to, ze by si opustila dieta a partnera ani nemysli. Musis sa dat do kopy a ukazat aj ty partnerovi, ze si silna, ze budes silna a ze spravite spolocne vsetko preto aby bolo vsetko v poriadku. Musis riesit depresiu jednoznacne dat sa do kopy. Drzim palce

@anonymuzivatelka ak chces môžeme si zavolať večer 🙂 som iba mamička ktorá je tiež sklamaná zo svojej situácie hoci sa zdá okoliu vyhovujúca. Nie každá žena musí byť spokojná keď ju muž živi a ona sa stará o domácnost. Môžem poskytnúť vypočutie 🙂 aj stretko keď si blízko ba.

@anonymuzivatelka partner sa stara ako vie, ale akosi to nevnimas. Ty chces od neho este aby ti robil psychologa. Co ak na to nema? Nevie to? Tak sa aspon k situacii postavil ako chlap a stara sa o teba.
Kazdodenne nareky by som nedala ani ja. Tocit dokola niekomu svoje frustracie zo zivota. Co ma robit? Lezat pri tebe, hladkat ta a hovorit ti 100x ze to bude dobre? Ked si ta vypocuje, zmeni sa nieco? Teraz si na rade ty, spamataj sa a skus fungovat ako vies v tomto nedokonalom svete.

Ja len, že ak by si odišla do Anglicka s dieťatom, nečakaj neviem ako podporu od štátu, robila si sezónne práce a práce na čierno...čo očakávaš, že sa štát o vás postará...ver mi, že viac, ako je rodičovský príspevok na Slovensku, nedostaneš....budeš mať dieťa, na prácu zabudnúť môžeš...podporu dostaneš možno minimálnu na 6 mesiacov a potom šup dieťa do jaslí, ktoré si budeš musiet hradiť alebo opatrovateľka a tú tiež budeš musieť platiť...ver mi, že s dieťaťom ťa lepší život v Anglicku nečaká...žila som tam 15 rokov....
No a ak chceš nechať dieťa otcovi a utiecť sama...tak ďakujem pekne...toto si nevinné dieťa nezaslúži...
Prespávali ste u kamarátov a sexovali bez ochrany, to je také zodpovedné....🙄

@anonymuzivatelka nehadz svoje depresie na kamaratov. Ano,kamarati a rodina su podporou,ale neustale dookola pocuvat niekoho vylevy,to sa neda zvladat. A navyse,ak sa nechces liecit a nevidis,ze mas obrovsky problem,tak v tomto ti naozaj nemaju kamarati ako pomoct. Mat muza,ktory mi cele dni doma fnuka asi by ma slak trafil. Mas narok na sedenia hradene zdravotnou poistovnou. Ved to aspon skus. Ja som zazila kamarata aj kamosku s tazkou depresiu. Ano,podporovala som ich,ale ja som bola psychicky na dne z nich. Pocuvat dookola ich nareky,to sa jednoducho neda zvladnut. Nastastie sa obaja zacali liecit a liecia sa dodnes. Ty cakas,ze ta ini zachrania,ale v prvom rade ty sa musis chciet zachranit.

Všetko sa dá riešiť ak budeš chcieť. Nárek ako si si posrala život nikomu nepomôže. Najprv vyrieš praktické veci ako prihlásenie do poisťovne a potom rozmýšľaj čo ďalej.