Som tehotná a prepadla ma panika. Zvládnem život s novorodencom?

Aj ja som mala tieto pocity na zaciatku tehotenstva. 😊 dlho sa nam nedarilo, takze je to vytuzene babo ale skor som myslela takto negativne ako pozitivne.
Ale som uz na konci (39tt) a ja sa uz neviem maleho dockat. Uz mi tieto veci ani nenapadaju, chcem ho uz mat u seba. Neviem to vysvetlit, ale asi mi pomohlo, ze som uz na materskej a nemusim riesit pracu. Takze bude kopa casu na to male, a mozno ani nebude vadit to, ze sa nevyspim, lebo casu bude habadej.
A na to, co si pomyslia o tebe druhi, sa vykasli. Kazda mama chce to najlepsie pre svoje male ;)
Neboj, bude to dobre. Len nesmies mat nejake konkretne ocakavania, lebo vtedy moze prist sklamanie. Ja som puntickar ale uz som nastavena, ze prve tyzdne chcem stravit len a len s malym. Potom budem postupne hladat system ako sklbit opat domacnost s malym. Nebojim sa uz toho. Nejako bude 🙂

Nikto nevie do čoho ide🙂 tvoje pocity sú normálne, ale skús radšej pozitívnejšie.Treba veriť, že všetko bude v pohode a budeš riešiť až, keď to nastane.

Jasné, že to zvládneš 😉 strach z nepoznaného je normálny, ale keď to príde, nejako deň po dni pôjdeš, až sa s novou úlohou zžiješ a bude dobre.

Kluuuud mne sa tiež narodilo babo v lete a bývame v paneláku 😊 dôležitá je podľa mna fakt aj psychická pohoda matky aj počas tehotenstva 😊 a to že pomôže mamina a manžel je super vôbec to neznamená že matka je neschopná. My mame rodinu ďaleko a musela som to zvládnuť, teraz má maly už polroka a je to čím ďalej lepšie 😊 muž tiež dosť pomáha hlavne s domácnosti, varenie je moja parketa 😆 všetko sa da zvládnuť, hlavne sa netreba takto zbytočne obávať

Klud, dopredu panikarit je zbytocne. Skor sa prirpav na mozne situacie - napr. si dopredu napln mrazak uvarenym jedlom. Stale mas cas poriesit klimatizaciu do panelaku, ak sa u vas naozaj neda existovat (samozrejme, nepustat na babo, ale pustit ju, ked budete von alebo vo vedlajsej izbe a otvorit dvere. A niektore veci je naozaj zbytocne robit - naco odsavat "prebytocne mlieko"? Toto je z mojho pohladu naozaj zbytocne, mlieko sa tvori na zaklade dopytu. Ak odsajes viac, viac sa ho potom bude tvorit.

obavy su prirodzene, ale neboj sa, vsetko zvladnes ci uz bude tak, alebo onak. to vnimanie sa ti s prichodom babatka uplne prestavi. hlavne sa nestresuj dopredu s vecami, ktore: 1. nemusia vobec nastat, 2. nevies ovplyvnit. vlastne vies! ked budes uzlicek nervov uz teraz, babatku to na pohode neprida. uzivaj si tehotenstvo, tes sa na babatko a hlavne je aj tak to, aby ste boli vsetci zdravi.

ja mam babo celkom v pohode aj porod bol fajn, uz odchodom z porodnice som takmer nevedela, ze som rodila. nikto mi nepomahal (okrem manzela), zvladli sme to uplne v pohode a nebolo nic lepsie, sama si najdes system. kojis dieta aj tak casto, ci je babo vrestiace alebo nie, cca kazde 3h, nielen teda je to kvoli jedlu, ale aj blizkosti. dolezite je mat jedlo k dispozicii, neskor pride cas aj na to, ze stihnes navarit/navari manzel/objednas si.

a take, ze si neschopna, na to ani nemysli, dolezita bude tvoja pohoda, potom bude v pohode aj babo. upratovanie si nechas na cas, ked je muz doma. je to velka zmena, ano, ale neboj sa, vsetko je do casu a s pribudajucim casom s babatkom to bude lepsie a lepsie. 🌞

Neviem, vsetci ta budu strasit ale pritom to neni take zle. Teraz ti budu hovorit vyspi sa kym mozes, kym sa male nenarodi uz sa nevyspis. Potom ked bude tak zas daco bude ze potom bude horsie ked zubky pridu/vzdor/skolka/puberta....ja tie reci ze uzivajnsi teraz lebo bude horsie ked uz ani nepocuvam, a uzivam si. Veci riesim za pochpdu ked nastanu. Dakedy je.lepsi den a stihne clovek navarit normalne jedlo, dakedy len daky polotovar alebo len hodit svabku do rury upiect a dade postojacky zjest. Dakedy mame cisto doma a inokedy vybuch az kym maly nezaspi. Nestresujem, su to.nepodstatne veci pre mna, dolezity je syn.

Zvladnes, si zena, preto aj muzi nerodia 😀 nemysli na to dopredu, lebo fakt neda sa pripravit na to co pride, babo nastavi rezi, clovek sa len prisposobi a hlavne kazdym tyzdnom to bude lepsie a lepsie 🙂

Hlavne nečítaj už MK.. jasne že to nie je také zle, len keď čítaš skúsenosti mám, tak čítaš len tu časť keď sa ženy potrebuju vystazovat, tak potom samozrejme že to vyzerá akoby na materstve nebolo nič pozitívne a že je to ťažké minimálne tak akoby si celý deň kopala v bani 🤣 nie je to také zle, všetko zvládneš, všetko bude fajn.. je dobré že si pripravená aj na negatívne veci, ale pozitívna je na deťoch tá láska ktorú cítiš a vdaka tomu všetko pôjde a všetko zvládneš.. naozaj to nie je nič tak tragické.. ja mám tri deti a z toho posledné dieťa bolo veľmi narocne.. nevravím že to bolo len úžasné, ale nie je to nič čo človek neda.. nestresuj sa dopredu..

viem, teraz ta z toho moze chytat panika, no ked sa narodi, proste sa nadstavis takinak a uvidis, vsetko isto zvladnes na jednotku. a poziadanie o pomoc pri novorodencovi, je proste normalny neboj

Nestresuj toľko , to čo tu opisujes čaká aj mňa,tiež letné bábätko a áno aj v bytovke v horúčave .Ale zvládneme to lebo budeme musieť .Všetko je len obdobie ,všetko to preletí ..treba si užívať aj dobre aj zle 🍀

je to bezny jav z nepoznaneho 🙂 vsetko bude v poriadku, ved si povedz kolko zien na svete zvladlo vychovovat dieta, kolko zien aj v takych prisernych podmienkach ako maju v inych krajinach a dali to 🙂

zvladnes to 🙂. Ulahci si dopredu co sa da. Dohodni sa a rodinou na tom, ake jedla ti maju varit a skus ich poprosit, aby sa po tejto stranke o teba niekto uplne postaral. Zda sa to ako banalita, ale je to strasne dolezite. Este ak mozem poradit, najdi si vopred laktacnu poradkynu, porad sa s nou o kojeni, tiez to nie je samozrejmost a poradit sa je najmenej, co mozes spravit aby si zaciatky kojenia ulahcila sebe aj babatku. Ano, niekomu to ide hned ale nie je to tak vzdy. Drzim palce, na zaciatku sa to cele bude tocit iba okolo krmenia, prebalovania a spinkania. U teba bude dolezite, aby si bola tiez napapana, mala pokoj na svoju hygienu a hojenie. Pokojne sa nechaj obskakovat, neznamena to, te si slaba alebo neschopna. Budes sa predsa 100% starat o babatko, ktore ta potrebuje. To znamena, ze niekto sa ma starat o teba!

My sme tiež nespadli z neba tak, že sme všetko vedeli. Dosť skoro ta panika, užívaj si tehotenstvo. Co ak by si čakala dvojičky alebo viac? Ja som mala doma zrazu 2 predcasniatka s mnohými problémami. Prd som o materstve vedela. Vsetko prišlo postupne... Takže len hlavu hore, všetko sa dá zvladnuť.

Neboj, to su prirodzene obavy kazdej mamicky. Velmi napomocne ti moze byt este pred porodom si pozriet nieco o kontaktnom rodicovstve, noseni deti v satke, serblikovani od narodenia. Su to prastare prirodzene metody, vdaka ktorym sa predide mnohym problemom s kolikami, zlym spankom, placom. Pri prirodzenom kojeni budes mat mlieka presne tolko, kolko babo potrebuje - netreba ani odstrekovat, ani pridavat umele mlieko. Ak sa naucis spravne prikladat dieta, nebudes mat ragady. Akykolvek problem a mliekom konzultuj s certifikovanou laktacnou poradkynou (nie sestrickami), hoc aj na druhy den po porode. Idealne je mat babo pri sebe v posteli - tak sa vyspis aj pocas kojenia, aj male spi pokojnejsie. Na varenie a upratovanie sa vybodni - respektive udrzuj len nevyhnutnu uroven. Najdolezitejsie, aby si sa vyspala a oddychla si. Treba aj manzela uzrozumit, ze cakat kazdy den dvojchodovu varu nie je realne. Prave naopak, pomoc budes potrebovat ty. A co sa tyka zdravej vyzivy, nebud na seba narocna, niekedy budes rada, ze stihnes aspon nieco hodit do ust, takze zvolnit. Podstata je pokoj a pohoda, potom take bude aj babo. Drzim palce a uvidis, bude to ten najkrajsi cas v tvojom zivote.

Neboj, je to úplne prirodzené,čo prezivas a aké obavy máš. Je super,že máš okolo seba ľudí, ktorí dokážu pomôcť. Bolo by fajn, keby mamka tie prvé týždne varila aspoň a Ty sa budeš zoznamovať s bábätkom. Na dokonalý poriadok sa vykasli a spi aj s babom,keď sa dá.
Držím palce!

Zvladnes neboj 🙂 bude to narocny rok hlavne preteba ale stoji to zato ;). Premena na matku bol premna tazky proces no vravim....rok a mam doma partacku 🙂. A jak ti radia....menej citaj kona a radsej sa zasob dobrou beletriou, a citaj citaj....mne to velmi pomahalo zeby som nezmagorila 🙂 a rady pocuvaj od pediatra. Ostatne ber s rezervou 🙂

Je super, že to máš takto parádne naštudované a vieš do čoho ideš, žiadna ružová rozprávka lebo presne takto to väčšinou vyzerá🙂 určite to zvládneš 🙂 čo sa týka jedla, skús donášku aspoň na pár týždňov, nejaké keksíky stále po ruke pri posteli, sušené ovocie... Týždeň od týždňa a mesiac od mesiaca to bude len lepšie

leto je super, že nemusíš dieťa ani seba baliť do x vrstiev, neboj sa všetko to zvládneš ako všetky mamy

No áno, je tu veľká pravdepodobnosť, že to bude niečo podobné, ako opisuješ... Ale chcem ti k tomu napísať dve veci:
1. dáš to, aj keby traktory z neba padali, lebo musíš. A nikdy by si neverila, ako dokážeš zmobilizovať sily a ísť za hranicu vlastných mantinelov;
2. nič netrvá večne. Vtedy sa ti môže zdať, že to ide pomaly, ale v skutočnosti to prejde strašne rýchlo.. v jeden okamih zháňaš postieľku a skladáte ju s mužom, a zrazu zistíš, že už sa do nej nezmestí. Alebo zrazu si uvedomíš, že na prechádzky ste kočík nevytiahli už dobrých pár mesiacov. Čas letí, deti rýchlo rastú, aj potom to bude náročné, ale úplne iné. A ty to všetko zvládneš ;)

Nikdy, ale vážne nikdy som sa nesnažila byt dokonalou matkou a dokázať niekomu niečo, ze ja to zvládnem. Ked chcel niekto pomôcť, tak som pomoc prijala a tak isto som o pomoc vždy dokázala požiadať. A tiež sa nesnažím byt dokonalou gazdinou ci dokonalou ženou. A tak ako ja sama nie som dokonalý človek nemôžem robiť dokonale veci, takže ani výchova nikdy nebude dokonalá a isto robím a budem aj vo výchove robiť chyby. Dokonalosť je len sen a držať sa ho je cesta zničiť seba samu.

Zvladnes , ono sa prepnes na ten rezim automaticky a pojde to . Byt mamou je uzasne

Je super, že už sčasti vieš, aké problémy ta môžu stretnúť, ale naozaj nepanikar vopred, nemá to význam. Hlavne sa nespoliehaj, že v pôrodnici ti všetko vysvetlia. Ale určite sa do toho dostaneš. Ja som z pôrodnice odchádzala s pocitom, že som úplne neschopná. Akonáhle som prišla domov, do svojho kľudu, moje zmýšľanie o sebe sa úplne zmenilo. Ten maly človiečik ta proste donúti zmýšľať inak. Snazim sa robiť veci ako najlepšie viem, s malým sme si zvykli na seba, robí nam neskutočnú radosť 🙂 Hlavne treba riešiť veci s chladnou hlavou. Dokonalá matka neexistuje, su len ženy, co robia pre svoje deti to najlepšie čo môžu a vedia. Nesnaž sa byt dokonalou, len zbytočne sa vynervujes.

Aj ja som mala tieto pocity, ked som po viac ako 5 rokoch nasla vytuzene dve ciarky. Ale postupne ako som chodila na poradne, som sa viac a viac tesila na maleho cloviecika. Akosi sa to cele vyvrbilo tak, ze sa narodil o mesiac skor, Mal novorodenecku zltacku ako dosledok porodu (rodila som KP), takze sme boli v nemocnici dva tyzdne a za ten cas som si akosi zvykla, ze uz je tu, naucili ma sa onho postarat. Doma sme si to potom s muzom uz dako postupne zariadili. Povodne mala.ku nam na par dni prist moja mama pomahat, no rodila som v Aprili 2020, ked zacinal COVID a zakazali vsetko, tak sme to nakoniec museli zvladnut Sami. Dalo SA, akosi to islo.tka prirodzene. Malicke babatko vacsinu dna spi, papa a netreba SA mu nejako extremne venovat, len pri nom byt.
Drzim palce.

Pýtaš sa na skúsenosti, tak ti dám svoju - má byť na povzbudenie, nie na ďalší stres :D takže máme 3r syna v pestúnskej starostlivosti, prišiel ako 9mesacny. Náročné dieťa, a mne často napadlo, že fu, vlastne som rada, že mal už 9 mesiacov, aspoň je to náročné obdobie kratšie. Máme aj 7 mesačnú biologickú dcéru. Po pôrode som mala skoro sepsu z cisárskeho, mesiac som chodila denne do nemocnice na preväz (aby som tam nemusela ležať). Pomedzi to mi manžel pichal clexane, v nemocnici dačo protizápalové a isté obdobie aj manžel 3x denne antibiotiká. Do toho minimum mlieka a veľká túžba kojiť, takže som dokrmovala (a stále dokrmujem) cievkou, a kým som si našla systém, dalo sa to robiť len doma. Čiže strašne náročné na logistiku, doma na antibiotické injekcie, doma na kojenie, preväzy,... Po mesiaci som si ju mohla naviazať do šatky (odvtedy skoro až doteraz spala všetky denné spánky len na mne). Mierna popôrodná depresia. Od 6 tyzdnov si Juli pýtala uspavat o 18 na noc, a k tomu hodinový plač (trvalo vyše mesiaca). Pointa - nechcela by som zrušiť ani jediný deň. Všetky stáli za to a často pri večernom uspavani som si uvedomila, že to je taký náš čas a že som s ňou proste šťastná. Že mi to všetko stojí za to. Nielen racionálne, ale aj emocionálne (čo som od seba fakt nečakala vopred). Hej jasné, doma hocikedy bordel a pre staršieho rybie prsty z polotovaru (vyvážené aspoň zeleninovou prílohou). Ale proste chcem ti povedať, že áno, možno to bude náročné, ale stojí to za to. A zvládneš to. A nehanbi sa pýtať pomoc. U mňa je esenciálne, že manžel bol v tom so mnou. On bol aj na materskej doma do jej 3 mesiacov so starším - lebo je fakt náročné dieťa, chce a potrebuje veľa nášho času a teda napríklad učiť sa cievkovať by bolo bez manželovej pomoci nemysliteľné - ale v tom ty máš výhodu, zatiaľ bude iba jedno a pri ďalšom už pre teba novorodenec nebude novinkou. Bude to dobré. ❤️