Som dva týždne pred pôrodom a mám strach z príchodu bábätka

hlavu hore, pride novy zivot...laska sa znasobi 🙂 moj manzel ani nevedel kde mame hrnce a potraviny, dcerka mala 19 mesiacov a ja v porodnici s druhou dcerkou...prezili v pohode, ked musel - zvladol. A o 9 rokov, doma dve dievcata s dlhymi vlasmi (bolo treba cesat a robit vrkoce 🙂, ja na udfziavani vzdy tyzden z kazdeho mesiaca...a cuduj sa svete - ziju. netreba sa bat, treba mysliet pozitivne a tak ako pise @zuzanka.zuzu - kde je mnazel? jeho sa to netyka?

@zuzanka.zuzu ani neviem čo mám na to povedať. Vždy povie že on je strašne unavený s práce,preto ho ani nenútim ešte keď tu syn urobí cirkus ako keby ho rezali ani sa nečudujem že chce mať pokoj.

@birika ďakujem ty ❣️ hádam to nejako zvládnu po príchode to bude horšie keď nám tu budú plakať dve detí....

Ale je to aj jeho syn. Aj môj muž pracuje a keď príde zavesí sa na neho dcéra a hučí, skáče, pisti. Z neho bojujem s tým aby sa naučil variť. Ale keby musel zvládol by dačo. Oni sú len troska pohodlní. Aj tvoj zvládne keď bude musíet. Neboj nič , hladom neumru za tých pár dni v pôrodnici

zvladnu a o par rokov sa na tom len zasmejete 🙂

Juj, ja som sa ako obávala. Malá bezo mňa ani nezaspala. Mala 3 roky a 3 mesiace, keď sa narodil syn. No verte, že v momente ako porodíte, tieto myšlienky budú fuč. Oni si proste nejako poradia, budú musieť. Ja som sa bála, ako sa to zvládne, muž s malou večer, rodičia s ňou celý deň. No bolo to nad moje očakávania. Mňa dokonca pustili na tretí deň od pôrodu, ani som to nečakala a nepýtala som sa. Netreba na to myslieť.

@asia83 vieš ako on nerád prebaľuje pokakané dieťa to by si mala vidieť jak sa pri tom tvári 🤣 normálne má s toho strach stále to pripomína že ako ho bude on prebalovať.

To je iné. Lebo nemusí. No vtedy bude musieť. Môj tiež neznáša nepracovať a vtedy, bolo leto, svetlo do desiatej a on nemohol pracovať, ale večer bol s malou. Ani slovo nepovedal. To je jeho dieťa, keď nikto iný, postará sa on.

Ja som mala presne to isté, akurát že toto je moje prvé dieťa. Ale už keď mi ju dali po pôrode pochopila som, že nič lepšie sa mi nemohlo stať ❤️ a občas keď nad tým rozmýšľam, tak mi je až blbo že som sa na ňu nemohla tešiť

ahoj, neboj sa su to prirodzene pocity...to preto ze porod sa blizi...kazda sme mali nejake obavy...ale ked to pride bude to krasne...a chlapi to doma zvladnu 😉

Neboj sa všetko bude vporiadku . Zvládneš to aj ty aj tvoja rodina doma.

Neboj chlap všetko zvládne ,lebo bude musieť 😂 ja idem tiež pre nového člena za necelý mesiac do pôrodnice a doma mám deti 7 a 1,9roka.. jasné ,že mám taký istý strach ,že ako to budeme zvládať keď prídem domov . Malý žiarli a tiež má akési zlé obdobie ,takže je to na palicu a do toho učenie s druhakom ... 🙈 Ja stále tomu bábätku v brušku hovorim ,že musí byť dobre ,vela spinkať a papat ,aby som nebola zla a nekricala 😂 tak dúfam ,že má vypočuje 😂

A existuje niekto, kto rád prebaluje pokakané dieťa? 😳 Veď nie je z marcipánu, či?

@monqy snáď aj mňa vypočuje 😒 strašne sa bojím že bude taká ako malý večne uplakaná, nebude chcieť spávať a stále iba na rukách...ach 😔

Ako si naucis tak budes mat. A tato mudrost plati rovnako na deti aj manzela.

@zooeynka viem,viem tie isté chyby isto neurobím. Nebudem mať ani toľko času na ňu a na nosenie po rukách to fakt už nič nespravím.

Pekne v klidku...mame to 1000x lahsie ako nase (pra)stare mamy, ktore prekvapivo mali aj 5-6-7 deti a neriesili technicke detaily, proste zili a fungovali a vychovali.

Takého som mala prvého ,stále len plakal a nosil sa . Druhé bol úplný opak . Spal ,papal,ležal . Uvidíme do tretice,ale dúfam ,že bude dobrucke . Držím palce aby pôrod dobre dopadol a mala bude pokojne bábätko ❤️

Neboj, bude dobre. 😊 Prvé týždne budu tazke, ale mysli na to, ze zaciatky su vzdy tazke. Casom bude lepšie, vzdy si to hovor. Co najviac zapájaj muza a rodinu. Hlavne, aby si od varenia mala pokoj. A skus babo nosit v nosici, to je velka pomoc. Držím palce!

@zooeynka ano, ale vtedy zili viac rodin na kopke a do dochodku usli mladice a pomahala si navzajom rodina... tym nechcem povedat, ze to mal niekto tazsie ci lahsie, ale aj takto sa treba na to pozriet..

Možno budeš prekvapená a všetko prebehne v poriadku.😉Hlavne nestresuj a hormóny robia svoje,my čoskoro 4te,rizikové tehu..Musíš z niektorych očakávaní zľaviť.Mne bolo do placu,keď som išla ležať v 22tt,nevedela som čo sa vlastne presne deje,ako dlho tam budem,mala som najciernejsie myšlienky a zvlášť preto,že už vtedy náš vzťah s ex bol nahnuty.No malý to zvladol.Teraz to musia zvládnuť 3 deti a manžel.Ktory má väčšinou na háku,lebo nechápe ženským strachom,😂do práce musí o 5tej cez 100km ďaleko,vracia sa o 20tej a potom ešte dorába online.Realne mi je jasné,že chalani budú 2 dni v tom istom prádle,nenaučení,dcéra zalepená čokoládou až na chrbte(čo ja čokoládu a chipsy doma nechcem ani vidieť)..fičať budú všetci na pizzi,kroketách,keksoch a malinovke.Vratim sa do najhoršieho chaosu na svete.No a čo 😂

Zvládne to lebo bude musieť 😉 aj moj to zvládol a dcéra mala vtedy 16m a dva týždne po tom ako sme prišli z porodnice ma odviezla sanitka, zvládol aj to 😉 neboj sa všetko bude v poriadku, nestresuj sa a teš sa na maličku 🥰

Neboj poradia si.Ja som išla ležať do nemocnice s v druhom tehu keď syn mal 1,5 roka a môj muž tiež v živote neprebaloval. Keď sa mladší narodil bolo to náročné nebudem klamať , pre mňa asi najťažšie obdobie prvé 3mesiacov ale dali sme to a teraz mám doma super partakov. Ja mám všetky 3 deti také že sa len chceli nosiť nosiť a nosiť a kojit nechceli spat, nechceli cumel..no proste nebolo to najľahšie no napriek tomu máme už 3 úžasných chlapcov ❤držím palce a prajem pevné nervy

BOOOOŽE ŽENY!! Autorka sa bojí,tak nepotrebuje čítať hejty,ale nejaké povzbudivé slová..

Presne pred tromi mesiacmi som prežívala rovnaké pocity..ale z vlastnej skúsenosti viem,že to dopadne dobre..rodila som už 3x a keby je každý pôrod ako tento posledný,tak rodím aj za Milku čokoládu 😂

ak sa budeš sústrediť na príchod nového života a počúvať,čo ti vravia lekári a predýchavať kontrakcie,tak to bude ok..
Neboj,doma to zvládnu a ešte sa budeš čudovať ako sa chlap v kritickej situácii dokáže vynájsť..aj on si uvedomuje,že sa termín blíži..a keď sa vrátiš z pôrodnice,tak ho nezabudni pochváliť😉

Ahoj som natom podobne mam tyzden do porodu a dcerku co ma rok a pol 🙂 nastastie moj manzel pomaha a vie sa v pohode postarat z toho strach nemam. Skor sa obavam o samotny chod ako to bude ked prideme domov...prvy porod som mala tazky s komplikáciami a dlho som sa zotavovala, nechodila som, mala som zdravot problemy a teraz sa obavam ze sa to zopakuje....co si pri malej nemozem dovolit. Cize chapem ako sa citis...no co nam ostáva?

neboj sa muzi su v tomto strasne vychcani, zapoji sa cela rodina, lebo chudacik on nezvlada :D a stale si povedz ked 15-18 rocne romky vedia a zvladaju to zvladnes to aj ty ....si velmi zodpovedna az ta to nici , ale nebud mysli na seba a na malu princeznicku !!!! :D

Prečo sa tak bojíš pôrodu? Ten prvý bol taký zlý? Ak aj áno, ver, že tentokrát to bude lepšie, druhý a ďalšie porody sú väčšinou rýchlejšie 😉 ja som sa pri prvom dosť vytrápila a pri druhom lekár nestíhal dať si rukavice a malá už bola skoro von 🤭 snaž sa naladiť pozitívne, ver, že všetko bude dobré 😉 a ako píšu ženy, chlap sa veľmi rád vzdá zodpovednosti, čo nemusí, to neurobí 🙄...ale keď musí, zvládne to. A vieš čo? Prospeje vám to všetkým trom, malý zistí, že maminka nemusí byť vždy nablízku a zblíži sa viac aj s ockom, otec sa trochu ostrieľa a začne si viac vážiť, to, čo robíš ty a ty sa zbavíš strachu z toho, že bez teba by sa vaša domácnosť zrútila 🙃 prajem všetko dobré! 🙏

Ahoj, ja som zazila nieco podobne pri druhom porode. Prvy syn mal vtedy 2 roky a vrchol obdobia vzdoru. Tych par dni kym som bola v nemocke si este dako poradili, a to som tamvbola dlhsie, kvoli zltacke. Ale ked som prisla domov, starsi mi robil ine sceny. Prvy pol rok bol velmi tazky. Ak mas niekoho dalsieho, kto by ti pomohol, treba poprosit o pomoc. Mne velmi pomohla prvy tyzden moja mama a plny mraziak polohotoveho jedla. A zvladli sme to, deti si casom na seba zvykli.
Ako hovorila moja prastarka, v prvom rade sa treba postarat o tie vacsie deti. To male babatko staci nakrmit, prebalit, polozit a uspinkat a venovat sa viac tomu starsiemu, lebo on si to uvedomuje viac ako ten malicky.

Super téma, my máme doma deti tri, 13,11 a 7. A medzi prvými je presne 22 mesiacov, teda ani nie dva roky. A tatko to musel zvládnuť aj zvládol, a bol pri všetkých pôrodoch. Nevie variť ani moc ženské veci, ale aspoň poupratuje a utrie prach z TV, lebo ten však musí byť ošetrený....
Ale ocko by mal prebaľovať, náš vstával v noci na prebalenie, dal mi malého, malú nakojiť a zasa nosil kým nezaspali, aspoň tak mi uľahčoval. Kočíkoval a čo vedel spravil, a popri tom chodil do roboty, aj na nočné a ja som bola s dvoma a potom aj s troma doma a oni neboli tiež ticho, kričali, húkali, robili si napriek, nechceli spať a jesť, všade bordel...ale hlavne na prvom mieste je uspokojiť deťom potreby a potom riešiť problémy, lebo veľa krát revú od maznov, že maminka hneď skáče, a to je zle....deti musia aj čakať aj si sami poradiť....veľa štastia...