Sklamanie z pohlavia

@ivangeline zase príspevok o tom istom čo už bolo. Nevadí, možno tu bude aspoň jediný k otázke, na ktorú sa pýtam.

Neviem ako ine zeny ale ja som to mala takto ze kym boli v bruchu tak som mozno obcas premyslala nad tym ake by to bolo mat aj ine pohlavie no ale ked uz tu fyzicky realne su, vidim ich, drzim ich. Su moji,najkrajsi najlepsi najiuasnejsi. Ako ja neviem proste moje deti - uz je to nejake bezoohlavne pre mna,moje super deti a som spokojna ze je to takto lebo si neviem uz predstavir inak

Sesternica tuzila po dievcatku, ma chlapca. Bude mat 3 roky a hovori ze si to nedokaze predstavit inak. Ze nechape ako to vtedy mohla riesit, ze je jasne, ze k nej chlapec "patri" a nemenila by.

Prečo nikdy nebudeš vychovávať pohlavie po ktorom túžiš?

Však si dieťa pohlavia ktoré chceš adoptuj, zober do pestunstva, decaky praskajú vo švíkoch

Potrebuješ ísť do hĺbky problému, zistiť, prečo vlastne preferuješ jedno vysnívané pohlavie a to druhé ,,nechceš". Pochopiť samu seba. A pochopiť aj život ako taký, že hoci niekedy nedostaneme všetko, čo chceme, aj tak si môžeme užiť to čo máme a nemusíme ho prežiť s pocitom ,,čo by bolo, keby..."

tak po prvé, tvoj príspevok je tiež len opakovaním toho, čo tu už bolo, tak sa neosopuj na odpovedajúce, resp. v najhoršom si uvedom, že blbá otázka, blbá odpoveď. Po druhé - a dôležitejšie - by si si mala uvedomiť, že dieťa si nerobíš a neporodíš preto, aby si mala hračku, ale aby si priviedla na svet šťastného, hodnotného človeka, jedno, akého pohlavia

A čo čakáš, že ti tu napíšeme? Pre mňa si egoistický a hlúpy človek. Nemala si si robiť dieťa ak si chcela len určité pohlavie. Mala si ísť do detského domova a mohla si si vybrať, čo len chceš. Ešte aj farbu vlasov a očí. Tvoje dieťa ešte nie je ani narodené a už ho nechceš. 🤦🏻‍♀️🤦🏻‍♀️🤦🏻‍♀️

Ono pomôže menej plánovať a menej si v hlave vytvárať svoj scenár. To sklamanie nie je z pohlavia, ale zo svojej predstavy, ktorá nám nevyšla. Tieto predstavy a sny, ktoré máme v hlave vytvorené nás držia, len v tom co poznáme, ale ak sa prestaneme upinat na to, ze veci musia byť ako chceme my, život nám často prinesie oveľa zaujímavejšie veci, ktoré sme si my sami nikdy nedokázali predstaviť. Lenze vďaka nášmu sklamaniu tie veci nebudeme dokázať dostatočne oceniť. Tak radím menej plánovať a snívať a viac prijímať to co ti život priniesol.

Že ako ste sa s tým naučili žiť? Tento konkrétny problém?????
Aká hrdinka...už si porodila?Máš zdravé dieťa? Aby ai nebola sklamaná ešte viac, keď zistíš, že pohlavie bol najmenší problém.
Čím viac čítam tento tvoj výplod, tým viac mi je z teba na vracanie. Dlvihla si mi tlak aj bez rannej kávy.

@zuzitko74 chápem dôvody prečo preferujem to pohlavie, sú naozaj hlboko vo mne a pramenia zo skúseností a vzťahov v detstve až do dospelosti + súčasná niekoľkoročná skúsenosť s mojimi deťmi a v poslednom rade ten racio pohľad do budúcna v rozdielnosti života rodiča tohto pohlavia oproti tomu druhému. Ani po uvedomení si dôvodov mojich pocitov sa mi za roky nepodarilo s tým vyrovnať. Skúsim ešte psychologické sedenia.

Mam dvoch chlapcov....druhy mal byt dievcatko, az po cisarskom ako som sa prebudila som zistila, ze je to chlapec...zo zaciatku sme boli v soku...ale zrejme to tak malo byt...som rada, ze ich mam...mozno by som si s dievcatom nerozumela...osud to tak zariadil...mam skvelych chlapcov, ktori sa so mnou bavia o vsetkom...je medzi nimi 7 rokov, ale nikdy sa nebili...slovne sa natahuju, ale to len tak so srandy...drzia spolu...teraz uz maju 17 a 24 ...

@777januska777 práveže som až príliš veľký realista, ľahšie je ženám, čo sa vedia oklamať snívaním

@danica2711 máš pravdu, tvoja odpoveď je blbá a diskutujúce vôbec nechápu podstatu. Vôbec moje deti neberiem ako hračky. Sú milované, je o nich postarané, môžem povedať s kľudným svedomím, lepšie ako o 95% iných detí, načúvam ich pocitom, riešim ich radosti aj starosti, venujem sa im, teším sa z ich pokrokov v živote, pomáham im a bolí ma, keď ich vidím kvôli niečomu sa trápiť. To sa však predsa nevylučuje s mojimi pocitmi, že časť vo mne sa trápi kvôli nesplnenej túžbe. Pýtala som sa na niečo, čo zatiaľ ani jedna diskutujúca nepochopila, pretože by sa museli zamyslieť viac s chcieť to chápať hlbšie. Na tie ostatné úplne urážlivé komentáre ani nejdem odpovedať, lebo ani len nešli okolo reality a podstaty problému.

Autorka a deti uz su na svete? Kolko maju rokov? Ja som bola pri prvom tehotenstve sklamana, ze bude dievca. Naozaj velmi ma to rozrusilo, plakala som celu noc ked som sa to dozvedela. Potom som sa nejako dala dohromady. Po narodeni uz som to dalej neriesila. Tesila som sa z nej. Druhe tehotenstvo som si nedala povedat co to bude aby som sa vyhla tomu sklamaniu lebo som vedela, ze ked uz sa to narodi bude mi to jedno. A naozaj mam dve dievcata. V podstate nerozmyslam nad takym, ze keby to boli chlapci. Ale niekedy pri PMS mi tak prislo luto zo zaciatku. Inak cely mesiac som bola spokojna 😂 Dneska uz ani PMS ma nerozrusi. Jedine co ma vie este obcas rozrusit su poznamky od okolia, ze este do tretice toho chlapca. Tak na tom este pracujem aby ma toto nerozhadzalo. Ale nepreslo to same, vedome som pracovala so sebou, odpustenim, patranie v minulosti, sebelaska a podobne ☺️

Som tehotná a túžim po dievčatku a už mám jedného chlapca. Kvôli veku tretie neplánujeme. Rozhodla som sa, nepovedať si to do pôrodu. Dôvodom je, že to sklamanie je naozaj primitívne a hlúpe, je to bohužiaľ fakt, čo už narobime, sú to naše pocity, ale nemienim sa tým trápiť, nedajbože zakladať diskusiu. Viem, že keď mi ho dajú na sále do ruk, budem šťastná a budem ho milovať rovnako ako prvého chlapca. Uz nebudem mat čas rozmýšľať, že nebude dievčatko.

@lauriik vydrzala si to v pohode do pôrodu? Veľa ľudí ma odrádza, že to určite nevydržím a určite si to dám povedať. Tiež som na vážkach, či je to spravne rozhodnutie. Rodina sa stále pýta :( a vyjadruje k tomu. Ti sa nejdú dočkať hádam viac ako ja s mužom 😀

A co ak sa ti to deje prave preto, ze mas s tymto pohlavim "rozrobene", ze mas voci nemu nejaku averziu? Mozno je to cesta ako ho spoznat z inej stranky, objavit jeho vyhody a pekne stranky, alebo aj spracovat nejake stare rany, proste uzavriet s tymto pohlavim mier. Mozno by ti pomohol aj ten psycholog.
Osobnu skusenost nemam, ale moja teta takto velmi chcela dievcatko, ma dvoch chlapcov. O tom druhom uz bola presvedcena, ze to bude dievcatko, snivalo sa jej kadeco, uz mala aj meno. A narodil sa chlapcek. Ako roky sli, tak to riesila menej a menej, vytvorila si s nim praveze velmi blizky vztah. Uz teraz neriesi, ze nemala dievca.

Ja nechapem, ako moze byt niekto sklamany z pohlavia...nechapem. Akoze, ano chapem... kazda z nas si predstavuje, ze bude mat chlapceka alebo dievcatko, ale ak sa tak nestane, tak OK co uz je to vlastne jedno a rozumny clovek sa hned nastavi na to, co mu zivot doprial a tesi sa aj napr. z tretieho chlapca. Mala som kolegynu, cakala tretie, tuzila po dievcatku, kedze doma mala uz dvoch chlapcov...samozrejme tretie dieta tiez chlapec. Pousmiala sa a povedala si, ze to tak asi ma byt a ani raz som ju nepocula, ze by "smutila" za dievcatkom. Tesila sa z dalsieho chlapca rovnako, ako keby to mal byt jej prvy.

Ja som naozaj plakala a bola dosť mimo z toho,.keď mi povedali, že budem mať chlapca. Ja som bola nastavená na dievča a ani mi len nenapadlo, že to bude chlapec. Ale potom som si začala prehrávať v hlave, že aký život majú ženy a aký muži a vyšlo mi z toho, že muži majú oveľa jednoduchší život. Keď som čakala druhé povedali mi, že to bude dievča. A ja som normálne zase plakala, lebo som chcela chlapca 🤦 tehotenské hormóny sú zázrak 😅 nakoniec bol z toho chlapec! Takže mám dvoch chalanov a som neuveriteľne rada 🙂 niekedy ma pichne pri srdci keď vidím maminky s dievčatami ale potom si spomeniem na všetko čím si žena musí prejsť a som rada, že ja to riešiť nebudem 🙂

@marianarem toto je prvý komentár, čo mi čiastočne pomohol a na tento pohľad som ešte naozaj nikde nenatrafila, hlavne tá prvá časť. Vďaka nemu mala táto diskusia zmysel, ďakujem.

@barbora0308 nemusíš všetkému chápať. Pochadzam zo štyroch sestier, niekoľko rokov som robila aupair v zahraničí iba dievčatám. Je prirodzene, ze ked mi povedali chlapec, prvé, čo ma napadlo, ze čo budem robiť s tým malým pipikom 😀 každý ma nejakú túžbu, nevidím na tom nic zlé. Hlavne, keď som sa pohybovala iba medzi dievčatami.

Tak sa mi toto ťažko číta, včera som musela dať tabletku lebo tehotenstvo nedopadlo dobre. Vieš čo by som dala za zdravého syna alebo dcéru?😭 ta bolesť čo prežívam. Ty si neuvedomujes,že si šťastná žena? Som zvedava ci o pár rokov povieš dieťaťu,,ale ja som si teba neželala, túžila som po.... ,,

@orangiiina tuzba je jedna vec, ale byt doslova sklamany? Slova autorky v zmysle "mam doma iba take ake som nechcela..." mne to pride extremne smutne a pokial by som mala takuto averziu voci jednemu pohlaviu, tak porozmyslam vobec, ci pojdem do tehotenstva, kedze ja neverim, ze takato averzia nema vplyv na vychovu a vztah k tomu dietatu.

@orangiiina ja som vydrzala v pohode. Mam aj ine kamaratky co tiez si nedali povedat pohlavie tak mozno preto. ☺️ Mna skor manzelova rodina upodozrievala, ze ja to viem a nikomu to nechcem povedat 🤦🏼‍♀️

Každú mamičku zabolia hlúpe poznámky typu:
Tak štvrté už určite bude konečne syn! (lebo tie 3 dcéry nemajú hodnotu)
Bože, ďalší chlapec?
Dievčatá sú deti na celý život. (a tebe sa len blbí chlapci rodia)
Kto u vás bude umývať riady? (je to tak komplikovaná činnosť že chlapec to nezvládne)
Podstata problému nie je v tom zmieriť sa s tým čo sa vám narodí (deti sú dar a či je to dievča, chlapec, alebo nebinarny ak sa tak cíti je jedno) ale v tom že ľudia sú neskutočne tupi a zlomyselni.

Ja som mala prvého chlapca. Keď som otehotnela druhý (štvrtý) krát, dúfala som ze to bude chlapec. Ani som si nepripúštala ze by to bolo inak.
Do 7 mesiaca sa nechcelo ukázať, v 7 mesiaci sme zistili ze dievčatko. Do porodu som verila že sa lekári zle pozerali a bude to chlapec.
Dnes je to takmer pol ročne dievčatko, ktoré milujem najviac na svete, ale túžba po dvoch chlapcoch je stále vo mne, stále ma máta mať ďalšieho chlapca ale bojím sa že keby otehotniem môže to byť znova dievčatko. Ja nehovorím, ja som tá najšťastnejšia na svete ze mam 2 zdravé, krásne, šikovné deti... ale viem ako sa cítiš, aké to je nemať to "vytúžené". Ale asi to tak malo byt, nič iné ako tešiť sa z tých co máme sa robiť nedá 🙂

Vždy som chcela mať dievčatko, aj meno mám od malička vybraté, ešte aj mužovi sa páči to meno ako mne. A čo by som teraz dala za chlapčeka, keďže deti mať nemôžem. S tým sa zmieruje oveľa tažšie, ako s vysnívaným pohlavím. Tak sa trochu zamysli 🤷‍♀️🤦‍♀️

@barbora0308 keď nie je túžba naplnená, príde to sklamanie. Normálne, každý sme nejaký. Ja viem, že keď to dievčatko nebude, tak to už riesit nebudem. Nevraciam sa späť, idem vždy dopredu. Milujem aj svojho chlapca a to vyzerá, že asi nie je úplne zdravý a bude mat diagnózu. Aj napriek tomu ho milujem a obetujem sa pre neho, aby mal plnohodnotný život. Beriem to ako svoje poslanie. Ale ta túžba tam je. Niekto tuzi po dome, niekto po dobrom aute, niekto po samotnom dieťatku, keď sa im nedarí, niekto po určitom pohlaví 🙂

@lauriik 😀 tie pochybnosti budú asi aj u mojej rodiny. Ale celkom ma bude baviť, ich naťahovať.