Radosť i strach

Zdravim žienky, maminky, snažilky 🙂
Idem sa trošku vyliať, už skôr som písala, že mám hendikepovaného synčeka, a so snúbencom sa nám po dlhej dobe podarilo, že mi vyšiel pozitívny test, no keď som to zbadala, rozklepana celá, čo bude, ako bude, ako to prijme synček (snúbenec nieje jeho biologicky otec, no hrdo môžem prehlásiť, že niektorí biologickí otcovia sa nestarajú o deti tak, ako sa stará môj partner o môjho synčeka, majú nádherný vzťah).
Je jasné, že partner túži aj po svojom, len ja mám akýsi blok v sebe, že ako to môj synček vezme a tak, pritom stále mi vravel, že každý má súrodenca len on nie...ale ako mi vyšiel pozitívny test, taká som celá zamyslená, človek sa aj teší, aj bojí...viem, že je to možno divné, ale odkedy som to zistila, vravím, prežívam aj radosť, no aj strach čo bude, ako bude, partner robí mimo domova, čiže chodí domov na pár dní a ja som taká všelijako z toho, ako to zvládnem všetko... podotýkam, že toto tehotenstvo je po skoro ôsmich rokoch...