Prvé tehotenstvo a zmiešané pocity

@janickadusicka podľa mna zmiešané pocity sú ok, aj keď ja som strach nemala,odpoved na všetky tvoje otázky dostaneš, keď sa ti babatko narodi- zrazu ti príde úplne prirodzene, že už navždy bude súčasťou tvojho života a že sa musíš o nebo starať- aj ja sa pozerám na iné deti inak ako na svoje, hotová som len zo svojho😃takze to je podľa mna normálne.. Čo sa týka fyzickej stránky, pôjde to tak postupne a prirodzene, že ti to príde úplne normálne, ja keď som bola tehu sa mi nepáčili netehotne ženy 🙈asi som bola divná, ale bolo to tak 😃no a teraz vyzerám ešte lepšie ako pred materstvom, takze žiadny strach- všetko závisí len od toho, ako si to nastavis- a nezabúdaj, dieťaťom sa život nekončí, ale začína ešte krajší a zmysluplnejší☺️Ja som mala aj stále mám veľmi dobre naslapnutu kariéru, veľa som cestovala, ale odkedy mám maleho zažívam pocity šťastia, aké som doteraz pri ničom nezažívala, a fakt som mala pred nim pestrý a zaujímavý život, ale tomuto sa nevyrovná nič..Tak si to tehotenstvo pekne Uzi, lebo čerstvo ako sa ti babatko narodi budeš na to s nostalgiou spomínať☺️Všetko dobre prajem 🥂🤱🏼

@janickadusicka je to uplne normalne 🙂 mala som to presne tak isto ... To ako sa mi meni a zmeni telo som sa snazila riesit co najmenej, dost pomaha ak je partner v tomto smere oporou. Ked som porodila bol to masaker, hormony sa mi zblaznili a revala som v kuse asi mesiac a pol ( teraz mi to je smiesne) inak ze na to zabera homeopatikum pulsatilla - skoda ze som to nevedela vtedy... Dlho som si zvykala na myslienku ze som mama, ze nemozem odist, ze mam taku velku zodpovednost, ze uz naozaj nikdy to nebude take ako predtym. No teraz ( dcera ma 10mesiacov) by som to nevimenila za nic na svete, pride mi, ze som sa len poflakovala a to dieta ( aj ked to znie ako fraza) dalo mojmu zivotu zmysel, obsah. Lubim ju kazdy den viac, zacina z nej byt partacka.
Caka ta to najzaujimavejsie obdobie v zivote 🙂 uzivaj si to.

@petulkahu nevymenila 🙈

Hehe presne ako ja....kým som nemala vlastne dieťatko tak mi tie ostatné boli úplne suma fuk.ja,tvrdý pragmatik a realista bez výraznejšieho emocneho prežívania ..v tehotenstve som dokonca začala deti vyslovene neznášať....mala som riadne stresu čo to buď raz sa mi drobec narodí,že som totálne vadna a isto ho nebudem mať v rada...a potom prišiel pôrod (ten môj bol tak bajdvej úplná brnkacka) a BUM ...ako blesk z jasného neba toľko lásky ma doslova prevalcovalo.a valcuje už rok a pol🙂 neboj nič všetko robia hormony ono sa to ešte sto krát zmení ;)

Chapem ta, bola som taka ista. Mam 30 rokov a doteraz som aj s manzelom cestovala kazdu chvilu po celom svete, stale sme niekde boli na nejakych akciach, festivaloch, oslavach, mala som vybornu pracu s vysokym platom. A deti som vyslovene nemala rada. Otehotnela som a tiez som prezivalanto co ty, bolo mi luto, ze mi konci “stary zivot” a ze zrazu zostanem doma s malym krpcom, co je uplne proti mojej povahe. Bala som sa, ci ho budem dost lubit. No a teraz tu lezi vedla mna, o chvilu ma tri mesiace a je to uzasny pocit, milujen ho nadovsetko a ver ci nie aj materku si uzivam. Aspon zatial teda :D a mimochodom, cudzie deti stale nemam rada :D

Ahoj, toto je ako moj zivot 🙂 presne tolko som mala ked som cakala prveho, ten chaos v hlave si presne pamatam, odrazu stach panika, ja som tak spanikarila, ze som odmietla komukolvek povedat, ,ze som tehu, do 3,5 mesiaca to nikto okrem mojho muza ani len netusil, ani rodicia a to o svucatko uz priam zobrali, lebo my sme s manzelom uz 13 rokov takze uz to zacinalo byt vsetkym divne, ale babo sa nam podarilo hned na prvy pokus ked sme sa zacali snazit, no a tiez som sa na deti radsej kukala tak z dvoch metrov aby sa nikomu nic nestalo 🙂 , neboj sa nic to vsetko len docasny stav, pocas tehotenstva som sa zacala tesit na dietatko aj ked som nepadala od nadsenia na kolena ako vsetci dookola, ze cakaju babo, taky racionalny typ som asi 🙂 dokonca som sa nesla roztopit laskou ani po porode, skor som ostala zmatena, ako to vsetci opisovali, ze to dojde a nic nechodilo, tak som bola trosku aj sklamana zo seba a potom mal syncek cca 4-5 mesiacov a predstav si materinsky cit hoci nechal na seba straaaasne dlho cakat dorazil, odrazu som spokojna mama a syna by som nedala za nic, lubim ho, mojkame sa , krasny vztah , naozaj ani opisat sa mi to neda,teraz cakame druhe, tiez planovane a zas ma to nehadze do kolien od sameho stastia, ked sa ma niekto opyta ci sa tesim, poviem som spokojna, ze zatial je vsetko ok ale laska tam este neni, tak sa necham prekvapit kedy to pukne pri druhom 🙂 , takze tvoje pocity vobec nemusia byt zle, len proste niesu ako u okolia, ved nemusime byt vsetci ako cez kopirak 🙂 a pre doplnenie pocas tehu mi ani raz nebolo zle, ziadne komplikacie som nemala, proste tehu uplne ako z knihy aj prve aj zatial druhe, prajem krasne sviatky 🙂

@janickadusicka Hormóny. No, po narodení to bude riadna zmena, na to sa ale nedá pripraviť. Jednoducho už nie vy na prvom mieste, ale dieťa. Zvyknete si. Čakáte plánované dieťa, takže sa ku tomu tak postavte.