Občas ľutujem, že som otehotnela

@beata_k ...Ano, u mna bol najhosri ten prvy pohlad na dieta... ta myslienka ze: A teraz co?
Autorka, Vobec sa netrap, moja zlata. To je uplne normalne. Nic si nevycitaj. Tieto striedajuce sa stavy smutku a stastia su nafuknute koli tehotenskym hormonom. Ale ono ti to pravdepodobne zostane aj po tehotenstve. A aj ked budes dieta lubit este 100x viac ako teraz ked je v brusku, napriek tomu ta cas od casu prepadnu myslienky, ze ake by to bolo pekne, keby si bola spat v case ked si nemala deti a mohla si robit co chces.
Ja som jednu noc, revala zo strachu pred porodom tak hrozne, ze som to nedokazala zastavit, aj ked som uz chcela... muz sa uz chystal vo vsetkej vaznosti volat zachranku🙂... a to ma zastavilo. Tehotenstvo dokaze velmi narocne na psychiku.

A proste odkedy mám takéto hormonálne zmeny, skoro vôbec nedokážeme s priateľom normálne fungovať, často je dusná atmosféra a hádky, vyčíta mi že stresujem seba a tým aj dieťa, som zúfalá 😭😭 necítim vôbec lásku, oporu z jeho strany

https://www.alexisporadna.sk/tu-najdes-pomoc/

Lásku a oporu moc v tomto od chlapa nečakaj. Oni nechápu čo sa v tehotenstve v tele ženy deje a ako to môže žena vnímať. Pre nich je to dieťa abstraktná predstava a uvedomia si to až keď to dieťa uvidia a budú ho držať vo svojich rukách. Nepremýšlajú ako my ženy. Máš skrátka zbúrené hormóny a prejavuje sa to takto. Netráp sa tým že nemyslíš úplne pozitívne a ber to ako len životnú etapu ktorá príde. Spoločnosť nám prezentuje že tehotná žena je automaticky šťastná, vie čo má robiť, má podporu rodiny, je so všetkým stotožnená a extrémne nadšená ale realita je častokrát inde. Nie si prvá ani posledná, ktorá si nie je svojim stavom istá. Neboj sa prejde to len sa skús viac uvoľniť a nečakaj zázraky od chlapa. Narovinu mu povedz ako ti je, ako premýšľaš a čo sa deje v tvojej hlave nech sa aspoň on zatne a nerobí dusnú atmosféru.

@beata_k Presne tak... Ja som rodila sekciou a jedna sialena myslienka co mi prebleskla myslou v tych prvych momentoch bolo ze ci by ho nemohli dat zase naspat a zasit brucho.😀

Presne ako pise @kkovacovak. Od chlapa netreba cakat pochopenie. Tym sa len trapis.
Ja som sialene nalady z hormonov riesila tak, ze ked som mala nejaku silnu emociu, tak som si povedala ze to nie je skutocne. Ze to co citim nezodpoveda, alebo neodraza skutocnost. Proste som sa to snazila vedome ignorovat. Ked ma muz nejako nahneval, tak som si povedala ze nebudem na ten hnev reagovat, lebo nie je skutocny. Odisla som prec sa ukludnit. Ale zase si nemysli ze to fungovalo 100%... velakrat som to nedokazala.

Je to normálne. Tiež som mala pocit, že už sa neviem dočkať bábätka a potom hneď, že preboha, ale vsetko sa tým zmení a co s nim urobím, keď bude plakať a keď bude choré, a budem vedieť prečo plače a budem vedieť sa o neho postarať a podobne, xy vecí. Teraz ma syn 9 mesiacov, je rozkošný, v podstate bez problémov, ale samozrejme je to úplne iný život, ako keď sme boli len sami s mužom ☺️. Akurát včera sme boli na výlete v ZOO, krásny čas, ale aj obmedzenia s kočíkom, syn chcel raz papať,potom spinkať, hrať sa, vodičku, pre baliť a nezaujimalo ho, že mama s otcom chcú si posedieť, po obdivovať prírodu,zvieratá, jednoducho už sa treba prispôsobiť jemu. Napadlo mi ze aké to bolo jednoduchšie, keď sme šli len sami, ale ten pocit ako prišiel, tak odišiel, keď sa syn rozosmial na čele kolo, keď uvidel v klietke opicky, ukazoval na ne, vyskal od radosti... A toto bol pocit na nezaplatenie ☺️❤️

Ja keď si spätne pomyslím na svoje tehotenstvo bola som v tomto tiež naozaj hrozna, a to sme sa o babo snažili 3 roky. Niekedy sa aj čudujem ze sa muž nezbalil a neušiel keď sa nato pozriem z jeho strany. A aj keď ma to boli niekedy aj teraz prídu také myšlienky ze uz nechcem ďalšie dieťa, že je to náročné, som nevyspata, boli ma hlava do toho malá úplne nervy.... a pritom som vždy chcela veľkú rodinu. Ale keď tie nervy prejdú a zaspi, pozriem sa na ňu a poviem si ze by som ju za nič na svete nevymenila, nikdy by som cas nevrátila a milujem ju neopísateľne. To prejde neboj. Držím palce a hlavne veľa zdravia.

Pripajam sa k nazorom ostatnych... my sme sa tiez dost dlho snazili o babo, ale tymto pocitom som sa tiez nevyhla. Ked som zistila, ze som tehotna, prve, co mi napadlo bolo, ze preboha, toto je koniec chodenia kade tade, zurok na balkone, ja to takto nechcem. A striedalo sa to s neskutocnym tesenim sa, panikou, radostou, strachom, zasa radost... a tak dokola. A ked som bola v porodnici, hovorila som si, ze este nie, este sa chcem vyspat. A ked sme sli domov, tak zasa chvilu, jupi, konecne nase malo babo a o par minut, ze nie nikam. nejdem, ved neviem, co s nim budem robit. Teraz ma rok a uz to je lepsie, ale aj tak mam obcas vselijake nalady. Je to uplne normalne. Sme zeny, hormony s nami obcas hadzu ako dive, bude dobre. Nic si nevycitaj. 🙂

A tiez suhlasim s tym, ze od chlapa vela pochopenia necakaj, tak to proste je. Tak ako my nechapeme niekedy, dobre, dost casto ich, oni nepochopia nas. Nikdy nebudu tehotni, ani rodit, ani zazivat tie vsetky pocity. My sme sa tiez dost hadali, ked som bola tehotna, mala som pocit, ze ma nechape, ze sa malo zaujima a podobne. Dodnes to nechape.

@beata_k presne! 5 min pred 3.cisarskym som si povedala,či mi toto bolo treba! Ale o 20 min neskôr mi bolo jasné, že áno. Je to už 3 roky...
Autorka: neboj sa! Tak ako každý deň nesvieti slnko,ale je tam niekde ďaleko, tak aj v hĺbke tvojho srdca je uložená láska k tvojmu dieťatku, s ktorou všetko zvládneš a prekonáš. Veď si MAMA🤰 prajem všetko dobré 🍀

@andreatytler Ja som sla na sekciu (druhy porod, poloha KP). Prvy bol klasika, na paradu, behala som po porode ako naspeedovana stastna vevericka, ze rodim kazdy rok. Ale na sale pred sekciou, som spustila taky plac, ked sa ma setricka opytala ci mi babatko nevedeli otocit, ze trapas na 100 rokov. Doktor ked ma zbadal v slzach, nieco kyvol anesteziologovi a asi mi nieco supli na naladu. Hormony. A aj potom som sa vkuse bala, ze co ja budem robit s dvomi malymi detmi? Hormonalny vybuch.

… myslim ze vsetky tieto pocity su uplne OK.
Skoda, ze soc. siete su povacsine plne usmiatych zien s popisom zd by kludne boli tehotne cely zivot, najkrajsie obdobie, a potom v insta pribehoch same spokojne mamy co im dieta prespi pomaly od narodenia celu noc, a pod.. uz to je myslim lepsie, ale aj tak ne na mna toho stale vela :D
Jasne ze potom si kazda 3 zena mysli ze mat ine pocity / byt na tom inak, nie je v poriadku.
Ale urcite je. Aj ked casto pocuvam nieco ako “ mam pocit ze sa s malou pozname uz cely zivot” , 🙄🙈 ok ok ale je to nova situacia aj pre zenu.
Nebudeme si klamat, chlapovi tehotenstvo ani starostlivost o deti az tak nezasiahne do bezneho zivota.. Tym nechcem povedat ze sa nestaraju. nepomahaju.. ale chlap povie ze ide zajtra cvicit. tak ide. ze ide do obchodu, tak ine. Na pivo, atd.. jasne aj zena moze ale je to pre mnohe x nasobne tazsie vsetko zorganizovat 🙂) A nemyslim si ze nejake extra pochopenie od muza sa da cakat.. nikdy to nezaziju = nepochopia. Otec- dieta je podla mna uplne iny vztah, nikto otcovi nevycita ze si vztah buduje k dietatu postupne prve mesiace. Od mamy sa ocakava vsetko hned ( ano ano ten vztah je urcite zariadeny prirodou inak ), ale aj tak…
Moj manzel je skvely muz, ale co sa tyka empatie.. zazraky sa tam nedeju..

Tieto pocity som pri prvom tehotenstve mala aj ja. A to bolo planovane. Myslim, ze je to uplne normalne.

Ďakujem za podporu 🙂 dnes sa cítim zas lepšie

@andreatytler
@beata_k
Z vašich úprimných odpovedí som sa z chuti nasmiala. Doteraz som to s nikým neriešila ale je dobre vedieť, že som nebola jediná a tieto pocity sú normálne. Ja tomu hovorím, že som prežila pred aj poporodnu aj neviem akú depresiu behom 10min pred cisárskym rezom. To boli minúty šialenstva, kedy som si priala vrátiť čas a žiadne dieťa v bruchu nemať 😆
Nastastie okamzite po pôrode som pocítila nekonečnú lásku k môjmu babatku a trvá to 🥰

Tiez si myslim.z uplne normalne tehotenske vykovy a hormony...ja ked som otehotnela prvy krat (a to sme sa najprv pol roka snazili) tak mi bolo prvy tyzden zle.od strachu a ze co som.si to preboha vymyslela a podobne 🙈😂 nejake tie psycho nalady som nala.chvilu aj porode (ako to zvladnem preboha a podobne) a po chvilke si uz nebudeme vediet predstavit zeby ste to babanko nemali 🥰 a pri druhom tehu neviem cim to je ma obisli vsetky negativne myslienky aj v tehu aj po atd uplne pohoda neviem cim to je 🤷‍♀️

Ja to ešte rok po porode niekedy ľutujem , ale len vo chvíľach kedy sama uznám že ako matka som zlyhala v danej situácii že by si zaslúžil lepšiu mamu , myslím že to patrí k materstvu , všetky do toho dáme to najviac a snažíme sa byť najlepšími mamami, no nikto nieje dokonalý človek a ani rodič. ☺️ Klud sú to len chvíľkové stavy. Tak ako tvoje babo bude mať stavy ako vzdor , tak aj my dospeli mame stavy beznádeje a zúfalstva 😃

Žiaľ je to bežné ja som mala celé tehotenstvo strach čo bude, až úzkosti na jednej strane radosť dlhšie sme čakali na druhej strach, keď sa narodí, ako to zvládnem, po pôrode mnou prešla úzkosť, keď mi na 5 deň povedali, že idem domov tam som sa cítila bezpečne🙂ale všetko to bolo len v hlave a fantázii prišli sme domov a nebol čas na také myšlienky.
Tá hormonalna búrka, ktorá vznikne v tehotenstve a po pôrode je sa sialena.Citis zodpovednosť za niečo čo bude od teba závislé a podľa mňa určitým spôsobom ženám prepne na celý život odkedy porodia🙂pociťujú strach o dieťa či má rok, päť, dvadsať vždy mu chcú najlepšie na prvom mieste v myšlienkach vždy dieťa.Bude dobre nie každý deň je veselý povedz si ako prišlo odíde sustred sa na príjemné veci ako budeš kupovať výbavičku, ako bude vyzerať, čo budete robiť vedome tie zlé myšlienky odsuvat