Nemám rada svoje ešte nenarodené dieťa

Pozri, tu je o tom clanok na konikovi:
https://www.modrykonik.sk/blog/katjanka/article/tehotenskou-depresiou-trpi-kazda-desiata-c20hfr/

Mozno sa Ta to tyka, ak nie, tak urcite zacnes babatko lubit, najneskor ked si ho uz budes drzat na rukach. Inak, ja som u svojho porodnika niekolkokrat pocas tehotenstva vyplnala dotaznik, ci nemam depku.

@anonymousmouse ano, vyhladaj odbornu pomoc, radsej, pre istotu a velmi dolezity je co najprirodzenejsi porod, pozor na umely oxytocin a dolezity je okamzity a dostatocne dlhy bonding po porode, vtedy sa deju najdolezitejsie veci potrebne pre vztah matky a dietata, pre puto medzi nimi

Zase sa niekto nudi, novy nick, podobna registracia, ako tu uz par tyzdnov zaklada divne temy

@anonymousmouse to len teraz pises pockaj ako bude na svete tak ho budes milovat a to dieta zato nemoze tes sa

ja si myslim, ze ak je pravda vsetok text- s priatelom ste ok, mas rada ostatne deti.... tak su to len hormony
ale skor by som sa zamyslela, ci niekde v hlbke duse nie je nespokojnost so vztahom, alebo nieco, nad cim sa nezamyslas a nechces si pripustit... ale co ti brani v tom byt stastna

Si len na uplnom zaciatku este sa moze kludne stat ze ho potratis to potom pridu vycitky ze tym ze si sa netesila si to dietatko rozmyslelo a odislo.mozno potom pochopis a na dalsie tehu sa budes od prvej ciarky tesit.vela zien sa boji o dietatko to je normalne ale napisat taky hnusny nadpis nie je normalne a pozor aj na poporodnu depresiu totiz taketo zeny su omnoho nachylnejsie ako tie co maju strach.

Skus sa aspon naladit na to babatko. Ono vie co prezivas a ako sa voci nemu citis... bude to tvoje dietatko a urcite ked sa narodi budes cela stastna a vsetka laska k nemu sa prirodzene objavi..ale ak sa da skus sa aspon rozumovo pozitivne naladit uz teraz..

Ja som prežívala to isté, chodila som ako mŕtvola, strašne ma to obmedzovalo, musela som obmedziť svoju obľúbenú kávu, prestať fajčiť, dávať si pozor,zbaviť sa pravidelných brajucich liekoch stále som grcala (celých 9 mes.) a stále som sa bála ci ju budem mat rada, dokonca som chcela ísť na potrat aj ja som si myslela ze ze ju nemám rada ale ako sa narodila tak som si k nej urobila vzťah a milujem ju, až mi slzy tiekli od šťastia to sú fakt asi hormóny to treba vydržať, najhoršie boli prvé mesiace, potom som už len čakala nech to mam za sebou

@anonymousmouse áno je to normálne,momentálen sa tak necítiš,lebo to ani nevidno a ani ho necítiš...otvor si túto tému týždeň po pôrode..a ver tomu že si dáš facku sama

No podobne som na tom bola aj ja,len s tým rozdielom,že nemáme bývanie,peniaze tiež často chýbajú...Mám staršieho syna,rozdiel medzi deckami je 10 rokov a mne už bolo tak super,chalan odrastený,práca dobrá..Chcela som konečne odísť od svokrovcov a vyriešiť bývanie,či už s mužom alebo bez neho.A vtedy som zostala tehotná,bábo som nechcela,zvažovala som potrat.Bála som sa,či to zvládnem,či ho budem tiež ľúbiť,ako to bude s peniazmi..Prežila som 2 ťažké mesiace,kým som si vypočula tlkot srdiečka a bolo rozhodnuté.Ešte stále som sa veľmi netešila,potom prišli prvé pohyby a teraz si už život bez tohto malého čertíka nevieme predstaviť..

je to normálne 🙂 my sme babo chceli a keď som zistila že som tehu tak som plakala (ale nie radosťou) stresom z pôrodu, materstva, furt som mala v hlave že nie som na dieťa pripravená, že ho nechcem. Všetko umocňovalo že som velmi vracala. Zmenilo sa to keď som zacítila prvé pohyby. Odvtedy sme boli s mojou princeznou dvojka 🙂

@moni244 @zltyslonik
Nudiť sa musíte asi vy , keď si čítate to , čo vás vlastne ani nezaujíma .
Riešim tu reálny problém. Ak nemáte čím plodným prispieť , tak ďakujem a dovidenia.
Ostatným ďakujem krásne !

@anonymousmouse kamoska mala podobny problem. Ona sa ale skor obavala,ze to dietatko nebude lubit tak,ako milovala a miluje svoju neter.
A niet stastnejsej a hrdsej maminky teraz.

Takze mozu to byt aj hormony, je dobre,ze o tom hovoris,ajbto niekedy pomoze.

@anonymousmouse

nechcem nikoho posudzovat ani odsudzovat.
ale podla mna si velmi nevdacna voci osudu.
ked clovek dostane dieta-najmä v prostredi,kde ako sama hovoris,vsetko funguje,je to dovod na velku radost.
a je sebecke mysliet len na seba.

co by sme my bezdetne zato dali.
skoda ze si to s tebou nemozem vymenit.ja by som sa zblaznila od radosti!

snaz sa cim skor zacat svoje dieta lubit-kolko das,tolko dostanes-ba ovela viac.
kolko mas rokov ked sa ttoho tak obavas?alebo mas strach ze si pokazis figuru???
davaj pozor,aby to na dietatku nezanechalo stopy.
ono citi ze ho nelubis a trpi zu teraz.

ja dufam ze su to ozaj len hormony,ale skus to prebrat s niekym odborne.
lebo normalne to veru nie je.

apropo....

preco ste sa nechranili,ked si dieta nechcela??????

@persica ona ma furt s niečím ,,umelým,, problém...

@anonymousmouse
možno sa máš až príliš dobre tak nevieš čo od rozkoše alebo je to len take sebectvo ze sa budeš musiet o niekoho starat a trošku zlavit zo svojho pohodlia. Možno je to taky prvotný šok ze nastava zivotna zmena...Kto vie? Nepoznáme ta. ,,Cudzie deti,, nie je problém milovat. Ked sa ich nabažíme tak ich odovzdáme rodičom a nestaráme sa, skratka nie je to naša zodpovednost, travime s nimi len prijemne chvile a vtedy kedy sa nám chce. Ked budeš mat vlastne dieta pocitiš to puto, pride to prirodzene. Ani ja som ako tehotna neskakala 2 metre 20...dnes by som tie deti nedala za nič na svete.

ženy, trochu empatie. áno, aj mne sa také slová čítajú ťažko, potratila som 3x a neviem sa dočkať bábätka, urobila by som preňho všetko, no ovládnuť tehotenské hormóny je priam nemožné, takže autorku neodsudzujte. každá to zvládame inak, niekto sa teší, niekto má strach, či sa o dieťa bude vedieť postarať, či ho bude dostatočne ľúbiť... je to normálne. keď sa autorka bude podobne cítiť dlhší čas, určite treba vyhľadať pomoc. nie je to hanba a je to pre pre jej dobro aj pre dobro bábätka. keby mali niektoré ženy viac podpory od okolia, myslíte, že by bolo toľko tajne porodených a zabitých novorodencov?

@osky ja som dieťa chcela. Resp , brali sme to tak , že keď sa stane , tak super. Sama som zo seba prekvapená, nešťastná. Nikto nechápe ako som mohla tak ochladnúť :(

@anonymousmouse hm.
tak potom su to ozaj hormony.drzim palce nech to cim skor prejde.

@anonymousmouse ked to male budes drzat v rukach tak budes stastna

Milujem toto odkazanie na skupiny snaziliek "ak chces riesit realny problem"... aj toto je problem a velky, len iny. A nie raz som sa stretla s tym ze to takto prezivala aj byvala snazilka ked otehotnela! ... Ja som mala zaciatok tehotenstva podobny, zmiesane pocity, sice na to mali vplyv okolnosti co sa diali okolo mna... zial, burlivy zaciatok bol. ale je to velmi tazke, bojovat sama so sebou. Predstav si chudatko co ho caka na tom svete, spolieha sa na mamu, ze to spolu s nou zvladne a ta sa nanho netesi... cosi, netrap ho, pohladkaj si brusko a povedz ze tu budes pre neho, len si tiez len clovek, nie si dokonala, mas svoje pocity.. nech ti da cas. A ty sa pomaly pripravis, vsetko sa bude menit. Ked ti ho ukazu nebudes verit tomu 🙂 a keby aj bol problem, nie kazda zena je na osudovy romanticky model vztahu matka-dieta, a nenesie zodpovednost voci inym matkam, co to nechapu. tak vypestujete si svoj vztah po svojom, svojim sposobom, ale budete sa mat radi, ontom nepochybujem. Bude to predsa kusok teba. Drzte sa.

Toto naozaj nemozete mysliet vazne zeny!!!!Kde je vasa empatia a spolupatricnost???Kde zostalo budem ticho ked neviem povedat nieco normalne k teme?!?Pre kristove rany to ako jej mozete pisat odkazy na snazilky?Ako moze niekto vobec napisat ze zato ze je na zaciatku zmatena potrati lebo ten plod to citi????Z akeho titulu niekoho vobec odsudzujete???Tie ktore presli tehotenskymi hormonmi chapu co sa v nej odohrava!!!Tie ktore nechapu mali radsej ostat v sekcii snaziliek a netrepat tu dve na tri!!!My sme sa snazili 5 rokov a ked som zistila tehotenstvo ostala som sokovana,zmatena,nestastna,stastna,nepripravena a milion dalsich pocitov...a co sa teraz mam odstrelit lebo vy mate potrebu tu nalozit kazdej ktora sa len minimalne vychyluje vasim hodnotam???vasim nazorom??vasim chtíčom???Uvedomte sa ste dospele zeny ale chovate sa ako zavistlive harpye ktore musia dourazat kazdu jednu!!!Je mi z vas uz zle..Tehotnej zene pisat tieto odporne hnusne veci a miesto konstruktivnej odpovede ste sa tu zase zisli jak supy lebo ona je zmetena a vam bezdetnym nebolo dopriate!!!Lebo ona moze za vasu situaciu!!!!Odporne!!!!!

Ja Vás chápem asi jedna z mála žien ty lebo ti väčšinou sú ženy,ktoré sa o dieťa snažia.. ja som si prešla niečím podobným, so synom som ostala sama,vzťah stroskotal,ale pre iné veci,nie pre moje tehotenstvo aj keď som a ním predtým žila 4,roky... Spočiatku som vymýšľala ako by som potratila mala som na potrat ísť potom sa to v poslednej chvíle vo mne zlomilo..nešla som..potom zase stavy že ho nechcem nenávidím,keď som ale prvýkrát cítila tie bublinky v brušku tak som to hrozne oľutovala...nastalo obdobie keď som svoje bruško milovala potom sa narodil a zase emócie na všetko sama bolo to strašné veľakrát som plakala že ho nechcem aj keď som sa vždy príkladne starala ale niekedy len preto že som musela..dnes Vám poviem mamička že to veľmi ľutujem,syn má dva roky a je úžasný,každý večer má hladká objíma a každé ráno to isté verte či neverte,keď ma nolieco boli sadne si ku mne hladká ma a hovorí mi mama moja moja mamina,verte mi že si niečo ľutujem je to aká som bola keď sa narodil a tie obdobia zlé. Mne sa to tak zvláštne striedalo..teraz ma to prešlo dostala som sa z toho sama asi proste že ho tak milujem teraz,my sme nejako zvláštne prepojení ešte aj zuby nám šli naraz 🙂 jemu stoličky a mne zuby múdrosti :D uvidíte že i Vám sa toto stane s keď si spomeniete že ste sa na bábätko netešili budete potajme plakať keď vás nikto neuvidí ako ja..mám dodnes za to výčitky svedomia čo som povedala v hneve alebo nešťastí. Dúfam že mi Boh odpustí a môj synček že mi odpustil uz davno. Želám veľa zdravia vsetkym

A tie mamičky čo nemôžete mať deti a píšete jej tu veci čo píšete poviem vám len jedno..chápem vás ale....sebe tým nepomôže..skôr len príťažite s jej už úplne zhnusite materstvo...ženy vedia byť kruté..ona nemôže za to,že vy dieťa mať nemôžete...a vy zase za to čo sa jej stalo,preto by sme mali byť k sebe tolerantní a každý si niesť svoj kríž. .želám všetkým až sa splní po čom túžia zo srdca dobrú noc

Ja to chapem, mam tiez velky problem, matka ma opustila ked som bola babatko a potom mi takmer 30 rokov nicila zivot, velmi dlhy pribeh, ktory na mne asi zanechal obrovske nasledky. Na jednej strane tuzim po dietati, na druhej neznesiem pocit, ze by som bola tehotna a oslovovana mama, kedze to slovo si spajam s najhorsimi zazitkami v zivote. Ja ju totiz inak ako su..a neoslovim. Tehotenstvo posuvam po 35, ale ked si predstavim, ze uz 35 mam, zasa nastava pocit neuveritelnej paniky a uzkosti. Tiez mam strach, ze budem rovnaka ako ona s tym, ze alkoholu neholdujem, ze by som svoje dieta nenavidela ako ona mna. Ako by ste poradili mne? :( Neprezila si tiez nejaku traumu v detstve (zivote), ktora sa spaja s tvojou matkou?