Nechcené tehotenstvo a zúfalstvo

@karmelia hmmmm
nikto nemá právo súdiť teba a ani nikoho
nežil jeho život, nemá jeho pocity,...
rozhodla si sa tak, ako si to v danej chvíli cítila
či dobre, alebo zle, ukáže život
ale dobre je to už z toho dôvodu, že si sa rozhodla život darovať
ak sa ale necítiš na jeho výchovu, alebo že ho nebudeš ľúbiť, daj ho na výchovu iným ľuďom, párom, ktoré čakajú v svojom živote len na toto naplnenie
nevieš, možno tá láska príde časom, možno po vzhliadnutí na to malé stvorenie
ale ak predsa nie, je tu možnosť tej adopcie, nebráň sa jej, byrokracia v tomto už dávno nie je taká, ako si predstavuješ
v našom okolí sú 3 manželské páry, ktoré si odniesli bábätko z pôrodnice z utajeného pôrodu
a sú šťastní všetci, naozaj🙂

a prečo si prišla o lásku? priateľ ťa nechal? či ako sa k tomu celému postavil on?

@karmelia hm. Nebola som v tvojej situacii, preto sa nedokazem uplne vcitit. Tvoji rodicia by nemali zaujem dietatko vychovavat? Porozpravajte sa o tom. Je dost mozne, ze sa vsetko v Tebe zlomi, ked sa babatko narodi, ze si k nemu najdes cestu. Mozno to bude trvat dlhsie, a ak by ho vychovavali Tvoji rodicia, stale budes mat moznost nepretrhnut puto. Asi by som sa v Tvojom pripade vybrala touto cestou...

Ja si myslím, že keď ho prvý krat uvidíš tvoje pocity sa zmenia, ja keď som zbadala mojho drobčeka tak som sa do neho tak zamilovala ako ešte do nikoho na svete a keď si uvedomíš, že to malé stvorenie je úplne závislé na tebe niečo sa v tebe zlomí ... Poviem ti ja som tiež otehotnela náhodou aj keď dieťatku som sa nebránila, stratila som super prácu, život sa mi zmenil od základu ale keď sa na mňa moje dieťa usmeje tak by som urobila pre neho čokoľvek na svete ... Ja verím, že po pôrode to budeš vidieť inak 🙂 Držím palce 🙂

@karmelia ak si veriaca chod za knazom a vyrozpravaj sa tak ako tu, vela to pomoze, ak nie...je mi luto teba aj dietatko, vies, na neho sa hnevat nemozes, bola to tvoja a partnerova chyba, vycitat nieco nenarodenemu dietatu...hmmm to nieje spravne. Za to ze si prisla o radost zo zivota, o pracu, o lasku....no mozno este psycholog by s tym vedel mozno nieco urobit, len prosiiiim ta, nemaj odpor k vlastnemu dietatku, ono za to ako sa citis naozaj nemoze ☹

@karmelia Asi ti veľmi nepomôžem, ja som vždy chcela bábo, no nečakala som, že otehotniem práve vtedy, kedy sa to stalo. Za celé obdobie tehotenstva som si k malému nevytvorila žiadny vzťah, ani som nejako nevnímala ž som tehotná. dokonca ešte po pôrode mi to bolo všetko jedno. No keď sme prišli domov, ja som to začala brať tak, že ten malý batôžtek ma potrebuje a že ja som asi naozaj mama, všetko sa zmenilo. odvtedy sme si ku sebe začali nachádzať cestu a teraz som v takom stave, že radšej by som umrela ako by sa malo malému niečo stať.
Ak si sa už raz rozhodla, že si bábo necháš tak sa snaž vydržať to. Nebudeš zlá mama to mi ver, veď už si sa raz správne rozhodla, vtedy keď si odmietla ísť na interupciu, to bol tvoj najodvážnejší a najkrajší krok. skús sa tešiť na to, že odkedy dieťatko prvýkrát uvidíš, už to bude navždy niečo, čo bude len tvoje.
A ak smiem poradiť, nebuď na všetko sama a snaž sa každý deň niekomu vyrozprávať. Kľudne vyhľadaj odbornú pomoc, nemáš sa za čo hanbiť, niesi zlý človek, to by si bola vtedy keby si nám nedala vedieť o tom že ťa to trápi. Takto všetci vieme, že chceš urobiť to najlepšie čo sa dá, len nevieš ako na to. Držím palce

@mirka135 Táto žena potrebuje pomoc a nie odsúdenia, takže si myslím, že takéto komentáre si môžeš strčiť niekam...

@karmelia daj dieta na adopciu,lebo ten vztah tam nebude nikdy,ak teraz uz neni,...utajeny porod je pre teba vhodne riesenie si myslim,....

@karmelia a čo partner na to ? ☹

@drobcek26l bud taka laskava a komentuj tu co napisala tuto spravu a nie mna...je to moj nazor....ked ho nechce nech ho da do hniezda zachrany a nie ho vinit ze koli nemu prisla o karieru lasku...to male zato vobec nemoze...

@karmelia Ahoj, nedávno som zažila mamičku, ktorá na tom bola podobne ako Ty. Dva dni mala dieťa pri sebe dojčila a potom sa rozhodla, že ho dá na adopciu. Doniesla ho kolegyniam s tým, že sa ho vzdáva lebo chce žiť a pracovať, necíti sa na to aby mala titul MATKA. Chlapček sa narodil 7.2. a 21.2. si ho jeho adoptívna maminka už odnášala domov.
Takže takto je to s byrokraciou, detičky totiž idú čo najskor k pestúnskym rodičom lebo tými sú do istého veku dieťaťa a potom ide o samotné osvojenie. To nastáva cca v 10mesiacoch dieťaťa. Dnes to už nie je tak ako kedysi, dojčák, decák a pod., už je snaha o to aby dieťa šlo aj z nemocnice k rodičom aj keď novým.
@mirka135 Nemyslím si, že potrebuje odborníka, je to jej vec, jej pocity a toto brala ako zdôverenie sa. Kto je bez viny nech hodí kameňom. Ak žena ide na interupciu zle, ak chce dať dieťa na adopciu tiež zle. Čo má vlastne robiť?

Ja som mala podobné pocity v deviatom mesiaci, ked som sa cítila strašne veľká. Možno sú tieto pocity z vyčerpania, tehotenstvo je namáhavá vec, ale bez toho by tu nebol nikto z nás. Pred prvým pôrodom má každá žena veľa obáv, starostí, lebo je to veľmi veľká zodpovednosť. Pri milovaní treba vždy počítať s tehotenstvom. No ved uvidíš ako to pôjde.

ja poznam vydatu zenu ktora toto pocas tehu prezivala. nie sice az tak ale bola na tom zle..a uz je to v pohode. neboj mozno sa to zmeni ked bude na svete. a este poznam pripad kedy dieta bolo planovane ocakavane a ked sa narodilo mama nezaujem ktory trva 10 rokov.. inak mala by si sa zverit napr. svojej mame alebo psychologovi lebo je realna moznost ze mu ublizis..

@mirka135 Neurážaj sa ja viem že je to tvoj názor, lenže takýto názor nikomu nepomôže.

@mirka135 Ja zas nechapem take ako ty. Hned vedia vsatko posusid a rozhodnut..

Klobuk dolu ze si nasla na potrat, to chcelo riadnu odvahu

mňa zaujíma názor otca dieťaťa,ten mi tu chýba...a mám pocit,že si si veľmi o tej adopcii nezisťovala,také dieťa neskysne v kojeneckom ústave celé mesiace....v momente,ak niekto napíše,že chce zomrieť,tak potrebuje akútne psychologa a psychiatra,nie je to hanba,vyhľadaj ich....

ahoj, je dobre, ze si to napisala aspon tu na MK, mozno sa ti trocha ulavi. urcite si vacsina z nas ani nevie predstavit ako tazko ti je. chcem ta len povzbudit, aby si si svoje babatko nechala. nevieme co nas v zivote caka, ale nic nie je nahoda. ani toto nechcene tehotenstvo. som presvedcena ze tvoje dieta je ten najkrajsi dar aky mozes od zivota dostat. nech su zaciatky akekolvek tazke , vsetky zeny, ktore tu su by ti urcite potvrdili ze ich deti su zmyslom ich zivota a ze cas kedy ich nemali by uz naspat vratit nechceli. ja som tiez plakala ked som otehotnela druhy krat, vobec mi to nezapadalo do mojich vtedajsich planov a dnes som dojata stastim z mojich deti, ver mi. No a druha vec je, ze ci uz sa ho vzdas teraz, ci pri adopcii, to ti pokoj do zivota neprinesie, len by si sa trapila po zvysok zivota....

možno to bude znieť ako klišé, ale väčšina mamičiek tu mi dá isto za pravdu, že Tvoj život sa nezmenil tehotenstvom, život sa Ti od základu zmení, keď sa bábätko narodí. Chvíľu potrvá, kým sa medzi vami vytvorí to puto o ktorom vie každá mamička, potom sa budeš sama čudovať, ako je možné niekoho tak veľmi ľúbiť. Ten človiečik je kúsok Teba, chráň si ho, nik pre neho nie je viac ako mama, a tú lásku ktorú Ti dá, tak o takej si doteraz len snívala.. ver mi. Skutočne by bolo vhodné navštíviť nejakého odborníka, prípadne ak si veriaca stačí zájsť za kňazom, ak už nič v chráme Božom by si mohla nájsť kúsok pokoja pre dušu 🙂 Nie si zlý človek, len potrebuješ pomoc. Tú nájdeš aj tu na koníku, určite sa tu nájde veľa mamičiek s ktorými nájdeš spoločnú reč 🙂

Ja absolútne súhlasím s @macamac ..ešte stále máš možnosť voľby.. Všetko sa zrejme rozhodne, až keď svoje dieťa uvidíš a ucítiš. Zatiaľ sa drž a mysli, (skús myslieť), pozitívne. 😉 🙂

Za všetky matky ĎAKUJEM,že si dieťatko nechala žiť..Prosím pekne,mysli pozitívne,čakaj v pokoji na pôrod a keď príde tvoj čas,v pôrodnici sestričkám alebo doktorovi na rovinu povedz,že si želáš dať dieťatko na adopciu..Oni ti ho v tom prípade ani po pôrode naukážu,ani ti nepovedia pohlavie,ani ti ho nepoložia na bruško,nedajú ti ho kojiť..Ty jednoducho porodíš,doktor ťa dá do poriadku a o bábätku nemusíš vedieť nič,pokiaľ si to neželáš...
A čo je hlavné,budeš spokojná ty,ja osobne budem vdačná,že dieťatko neskončilo v kontajneri a navyše urobíš nekonečnú radosť dvom ľuďom,ktorí budú vďační za tvoje rozhodnutie..Držím palce,nech je všetko ako má byť 😉

Potrebujes pomoc, podporu, nie odsudenie.
Svoje mozno robia aj tehotenske hormony. Urcite sa nerozhoduj nahle, nechaj si cas na premyslenie nad takym vaznym krokom , ako je mozna adopcia. Este aj po porode, kym sa vyplavia vsetky hormony, stres z porodu, noveho stavu, zmeny na tele, na dusi... dopraj si cas a hlavne by bolo dobre, keby niekto pri tebe teraz a aj potom stal - manzel, mama, niekto z rodiny, kto by ti s dietatkom vydatne pomohol v prvych mesiacoch a ty si mohla v klude vyhladat aj odbornikov na pomoc - psychologa, laktacnu sestru, doktora...nejaku podpornu skupinku... a az potom sa rozhodla... drzim palce! 😉

poviem pragmaticky nazor, bez hanby ale rychlo navstiv psychologa, alebo ak robi u vas v porodnici psychologicka predporodnu pripravu..okamzite k nej nabehni. Osobne si myslim , ze si adeptka na poporodnu depresiu co moze byt zivotohrozujuce pre teba aj dieta, ak v tomto stave pride na teba hormonalna poporodna sprska. Skus a zverit rodicom ci by v pripade krizi nepomohli s vychovou a starostlivostou.. ked uz si presla v mysleni od potratu cez adopciu az po ponechanie..si na dobrej ceste... Dieta je dar a aj zataz na kohokolvek.. SI dospela zena, v najlepsom veku pre rodenie a vychovu..zmobilizuj sa..vzchop sa..zachran sa a aj svojho drobceka.
Ak budes cokolvek potrebovat zdoverit saa pocut neodsudzujuci nazor..napis IP niekomu z nas.

@karmelia Ja si myslim ze by si to nemala tak velmi vazne a tragicky prezivat, skus nad tym nerozmyslat co dalej a nechaj nech zivot sam ti ukaze dalsiu cestu. Povedz si tak, ze nemusis nic, ked nechces, nerozoberaj to o co vsetko si prisla kvoli tehotenstvu, nemysli na to, nemysli na nic, vycisti si mysel. Zi v tom ze porodis dietatko a potom uvidis, ako to budes citit. Mozno ked ho porodis, oblubis si ho a v tom momente sa to vsetko v tebe zlomi a budes ta najstastnejsia maminka a ak to tak citit nebudes, vzdas sa ho a das ho na adopciu. Ale dala si mu sancu zit a to uz je krasne, ci uz s tebou, alebo bez teba. Ak ho das na adopciu, urcite to babatko bude milovane, ak zas budes k nemu nieco citit, nechas si ho a budes sa tesit z kazdej chvile s nim a mozno to prestanes vnimat ako nieco negativne, skor ako dar. Nemusis byt nestastna, nemusis plakat a nic nemusis riesit kym to nechces, chvalabohu mas vzdy na vyber

a rodicia sa o dietatko postarat nemozu? poznam jednu kocku, ktora mala 15 ked otehotnela (teraz ma nieco cez 30r) a jej rodicia jej syna vychovali ako vlastne dieta a dokonca babku vola mama a jeho vlastna mama ma uz dalsie 2 deti s iny muzom, no ten najstarsi syn ostal s jej rodicmi. je milovany, je v rodine a lubi obe mamy 😉 mozno by stacilo, keby si sa zamyslela, ze sa teraz dozvies, ze si bola taka nechcena, ako teraz svoje dietatko nechces ty. co viedlo mamu k tomu, aby ho opustila, nechcela. babatko vychovas na svoj obraz, je to to jedine co ti v zivote ostane navzdy a bude ta napriek vsetkemu milovat taku aka si, lebo budes mama a my mamy tvorime tento svet 🙂

@karmelia neviem sa sice vzit do tvojej situacie,kedze mam,dve deticky a srdce pisti po dalsom..
ale..vyuzi teda hniezdo zachrany,ak tam,take,nieco mate,alebo utajeny porod.
ked mas take pocity k babatku,je lepsie ho zverit niekomu,kto da,on postara a zahrnie laskou.
aspon,ze mu chces dat zivot a nepripravila si ho on uplne.
mozno sa v tebe materinske city este rozvinu,ked ho uvidis. Mozno nie,nastastie mas moznosti,akp svojmu dietatu zabezpecit niekoho,komu bude moct vraviet mama,tata a s,kym sa,budu lubit.

ja si tiež myslím, že teraz s tebou mávajú hormóny , ale ono sa to utrasie, len naozaj NESMIEŠ s tým ostať sama !
A aj potom, keď sa to mrňa narodí, stále sa snaž,aby s tebou niekto komunikoval, pomáhal ti alebo len tak jednoducho bol...
Nemysli si, že za život tvojho dieťatka môže "len" roztrhnutý kondóm... život dáva Boh a ten bol k tebe láskavý, že ťa požehnal materstvom - koľko žien sa tu trápi, čo nemôžu otehotnieť...
Je to tvoja skúška a s Božou pomocou (aj ľudskou) to zvládneš !
Neboj sa 😉 😵 😵 😵

Pokial bude dieta zdrave, tak uz z porodnice pohde na adopciu, mimochodom, deti do 6 rokov uz nie su v DD, ale idu automaticky do pestunskych rodin, pokial sa z nejakej priciny nedostanu na adopciu
Mas este relativne dost casu, cele sito riadne premysli, porozpravaj sa napr s nejakou znamou alebo kamoskou ako zvlada byt maminou
Mozno sa ken v podvedomi niecoho bojis a chce to len pozitivny zazitok s dietatom

@ karmelia, prvé čo mi zišlo na um je, navštív psychológa. Čo najrýchlejšie. Už dávno si to mala urobiť. Ty sa potrebuješ zorientovať v tom čo vlastne chceš a cítiš, veď najprv si chcela ísť na interrupciu, potom si chcela dať bábätko na adopciu, nakoniec si sa rozhodla nechať si ho, ale psychicky sa nevieš so situáciou vyrovnať. Psychológ ti pomôže vyjasniť si, čo vlastne chceš a rozhodnúť sa čo najlepšie pre teba, ale najmä pre bábätko, buď ho dáš na adopciu alebo si dieťatko necháš. Ty sa ešte stále môžeš rozhodnúť. Drž sa.

nic proti tebe, ale je mi luto tvojho babatka.....ty nevies, co je to, mat dietatko, ked ho uvidis po porode,bezbranne, drobunke, neverim ze v tebe materniská láska neozije....Boze co by tu niektore dali za to, aby mali to stastie, co ty.....prepac, ale podla mna rozmyslas velmi povrchne, zaleziti len na sebe samej....je to smutne....