Zdravím mamičky ,tehulky ,prišla som sa sem vyrozprávať ohladom môjho problému ktorý teraz počas môjho tehotenstva zažívam .Mám neustály stres,zlé a negatívne myšlienky o mojom tehotenstve ,veľmi sa v ňom trápim a už ani nepociťujem vôbec radosť ,nie som ani nadšená z nakupovania vecičiek pre male ,čo ma najviac hnevá je to , že mi strašne vadí detský plač ,hrozne ma to teraz vytočí som nesvoja a nervózna ,bojím sa dojčenia ,počula som že začiatky sú veľmi veľmi bolestivé ,celé tehotenstvo mám ťažkosti ,nevoľnosti ,stres ,hnev a nespokojnosť,z malého sa už vôbec neteším ,nikdy som nemala deti moc v láske ,bojím sa ako prijmem to svoje ...Pociťovala/pociťuje niektorá to čo ja? Sú to iba hormóny? Zmení sa to po pôrode ?Ďakujem za každú normálnu odpoveď poprípade radu .🙂
neboj sa , všetko sa to zmení akonáhle porodíš a uvidíš bábo... viem o čom píšem... 😉
@kacicka1123 čiastočne ťa chápem, mne bývalo tak zle, že sa mi nechcelo žiť, celodenne, na bábätko som pomedzi behy na WC ani nestíhala myslieť, ale v druhej polovici som sa už tešila. Robia ti to čiastočne aj hormóny a tvoje zbytočné obavy. Ja som nikdy necítila dojčenie ako bolestivé, ani v začiatkoch. Neobávaj sa toho, čo možno nikdy nebude. A nie je hanbou navštíviť psychológa, aj keď ja si myslím, že tvoje pocity pramenia z toho, že sa obávaš neznámeho.
som skoro 9m mama.. sama tomu stale nerozumiem 🤣 ak ta to potesi, ja som nikdy nebola "mama" typ.. deti mi nic nehovorili.. ale, ze nic.. detsky plac je pre mna horsi zvuk, nez nechty na tabuli.. vzdy som vravela, ze idealny pocet deti je pre mna 0 az 1 a teda to 1 bude viac, nez dost.. nechapem ako moze niekto povazovat tehotenstvo za najkrajsie obdobie, pre mna to bolo jedno velke obmedzenie.. a to mi nebolo ani minutu zle a nemala som ziadne problemy.. to iste porod, s odstupom casu ho hodnotim ako fakt dobry ale netuzim vobec zopakovat si to.. pri kojeni som tiez ziadne euforicke pocity nezazivala (kojila som len 6t)..
ale inak, normalne fungujeme.. proste sa po porode prepol gombik na level "mama" a ficime.. cize ziadna panika 😁
Mozem ti povedat z vlastnej skusenosti, ja nemam rada deti, vadi mi, ked lietaju, nepocuvaju rodicov, vrieskaju atd atd... A moja dcerka ma uz skoro 3 mesiace a milujem ju najviac na svete ❤️ je to uplne ine, ked mas svoje. Ja niesom taky ten ňuňu clovek, co sa rozplyva nad kazdym babatkom, pri kazdej info od niekoho, ze cakaju dieta, je moja odpoved "hm, gratulujem" 😄 mozno to znie hrozne, ale tak to proste citim a tiez som mala strachy, ake to bude, ked sa mala narodi. A je to super, ja mam skor pocit, ze si to vela viac uzivam, ako niektore baby, ktore miluju vsetky deti. Aspon v mojom okoli si to vsimam, ze su zostresovane, unavene, ja chodim vysmiata, ved co, svet gombicka 😄 drzim palce, urcite to bude dobre 😉 a keby aj nie, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byt horsie 😂
@petamich ďakujem 🙂 držím palce aj ja tebe! Ja som zatiaľ len v polke cesty čiže ma toho ešte dosť čaká ,tie hormóny dokážu naozaj narobiť zmätok v hlave ,to som postrehla aj na svojom správaní aj k priateľovi:(
@denden77 presne si to opísala tak ako to cítim ,dúfam že po pôrode bude zo mňa už kľudnejšia a hlavne dobrá spokojná mamina ,že si zvyknem
Ja si myslím že je to jedno z druhým...ja som sa nevedela tešiť zo začiatku lebo som mala rozplanivany rok dopredu a toto my fatálne zmenilo plány a ešte sem tam aj ku koncu som sa pristihla pri myšlienke ako to bude a budem ľúbiť svoje dieťa?
Sú to hormóny ktoré stenou lomcujú plus je tu nebolonst bolesti vseho druhu...jednoducho na jedného človeka je to dosť náročné na psychiku aj fyzicku podľa mňa...neboj po pôrode sa to zmení...zbadala bábo a budeš vedieť že je to tvoje najlepšie rozhodnutie mať bábo...a áno začiatky v kojeni sú ťažké viem o čom hovorím Orave bojujeme týždeň mala sa nechce tak pekne pridať ako by mala takže bolesti mám statočne už som mala aj chuť že tak ako som začala aj skončím ale potom sa mi spravilo toľko mlieka že radšej prerepim a nejako sa to dá.casom.do poriadku ...stále sa snažím ju poriadne dať pri seba ale nechce za nič otvoriť pekne ústa a keď už sa aj dobre prisaje po chvíľke sa potiahne a dá sa zle 🙈to si síce asi čítať nechcela ale zasa za tú bolesť stojí to ako sa mala ukľudní a krásne napapana zaspinka potom spí pri mne jak dúdok🤭neboj zvládli sme to my zvládneš aj ty ..len sa skús posnažiť nájsť niečo pozitívne 😌držím palce
@kacicka1123 jasne, ze budes.. na ine ani nemysli 😊🍀
Chapem Ta, to su hormony. Mna dojcenie nikdy nebolelo, iba ma to uspava mierne 😀 Takze hlavu hore a vydrzat
@kacicka1123 Ahoj tak ako to dopadlo po roku a pol? 🙂 ja som teraz na tom podobne. u mňa sa prejavuje tiež že nemám napr ani chuť sa podeliť o radostnú správu s ostatnými okrem 1-2 osoby v okolí. mám chuť to tajiť a neviem sa nejak radosť. skôr sú tu obavy a k tomu ešte divné pocity a pochybnosti k partnerovi. mám ale už vyšši vek ako priemer prvorodičiek a nechcem zostať bezdetná tak som si povedala že raz to musím zvládnuť
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Modrý koník ti poradí v každom trimestri.
Zisti viac o prvom trimestri.
Zisti viac o druhom trimestri.
Zisti viac o treťom trimestri.
Ako sa zisťuje pohlavie dieťaťa?
Dôležité je absolvovať rôzne vyšetrenia v tehotenstve.
Oplatí sa absolvovať 3D ultrazvuk alebo 4D ultrazvuk?
A ako prebiehajú screeningy v 1. a v 2. trimestri?
Aké môžu nastať problémy v tehotenstve?
do velkej miery su to hormony, mozno uz mas toho skratka plne zuby a obzvlast ak si nemala bezproblemove tehotenstvo 🙂 a ano zaciatky budu takze o tom nepochybujem a mam tiez velke obavy (caka ma to o par tyzdnov), stale si ale myslim, ze s vlastnym dietatom je vsetko ine ako s tymi cudzimi a ze to jednoducho zvladneme a ze to obcas nebude jednoduche, mozno sa aj zrutim a budem rumazgat aka som zla matka alebo nakricim na muza bez priciny 😂 ale to k tomu asi tiez patri...a pravdu ti poviem, ze mam pocit, ze uz prasknem, vsetko ma miestami boli, zle spim, vsetko ma uz vytaca a tiez nemam pocit, ze okolo mna duha a jednorozci 🤪 na maleho sa skutocne tesim/e, dieta sme chceli a planovali ale su chvile ked mam dost
stale ale verim tomu, ze vsetky tie negativne myslienky ta a aj mna a aj kazdu opustia a nahradi ich uplne iny pocit stastia (ked aj nie v prvej sekunde po porode), drzim paste!
ziadnu dobru radu asi nemam, prepac 😃