Druhé dieťa som už nechcela

V našej rodine to vždy tak bolo, že jedno dieťa je to lepšie a iné to horšie - a to je to, vďaka čomu môžeš byť ty lepšia, robiť to správnejšie. Pretože vieš, aké to je, ak sa robia rozdiely a vieš, čo nebudeš robiť.
Tiež nie som ten mamičkovský typ, ktorý odloží všetky svoje potreby s chce sa výhradne venovať len deťom - to je úplne v poriadku, tak by to malo byť. Človek nemá byť otrokom ničoho, ani detí či rodiny. Pozri sa na to, že ako matke sa to podarilo realizovať sa, zarábaš dobre. Zároveň píšeš, že dcéru dobre vychávaš. Takže si typ, ktorý vie tieto dve veľmi podstatné záležitosti spojiť a zvládnuť. A preto ich zvládneš aj s 2 deťmi.
Vieš, aká chceš byť mama a vieš presne, aký byť nechceš. Nádych - výdych, hormóny fungujú, strach je prirodzený, ukľudníš sa postupne a všetko bude v poriadku.

@egonsk oka, vo vašej rodine si ty to nepodarené dieťa. Prečo inak by si mal potrebu dať komentár typu iq húpací koník žene, ktorá tu hľadá oporu. Primitívne.

Ja milujem svoje tri deti rovnako. Ziadne rozdiely nerobim a ani jeden nie je lepsi, ci horsi. Ano, kazdy je iny, nikto nie je rovnaky, ale to s laskou a opaterou nema nic spolocne. Kazdemu dam to co si v danu chvilu mozem dovolit a vsetci vedia, ze som robila najviac ako sa dalo aby sa mali dobre. Vsetkym som dopriala rovnako.
A som zena, co pracuje od svojich 16tich rokov. Mam zamestnanie, kde si nemozem dovolit vypadnut z kolotoca na tri roky. Nemozem pustit klienta, kde by som hladala dalsieho. Je to tazke a tak som svoje deti nosila do prace (ano mala som tu moznost) a neskor isli do jasliciek. Robila som doma po veceroch, chodila do roboty na dve hodiny, kym sa mi o nich niekto postaral. Napriek tomu vsetkemu mam s nimi krasny vztah, nemam ziadne vychovne ci vzdelavacie problemy. Su vsak podstatne samostatnejsi oproti rovesnikom. Nemaju problem sa sami pripravit do skoly, ist bez placu do tabora ci skoly v prirode. Mozu ostat dva tyzdne u babky a s usmevom to preziju.
Netrap sa, vsetko sa pekne utrasie a uvidis, ze bude vsetko dobre. Mas vsetko vo vlastnych rukach a urcite to zvladnes. Hlavne nepozeraj a nepocuvaj druhych ludi, ti budu vzdy blabotat svoje. Verim, ze to das.

@melanta to, ze nechapes pisanemu textu ma vobec neprekvapuje. Mojim komentarom som ju praveze povzbudil, aby nemala vycitky voci svojim pocitom a prijala zivot taky aky je.

Hmmm mam 4 deti. A viem ich porovnat max v tom ze-kazde je ine.
Ale rozdiely medzi nimi? Absolutne nie. To ziadna matka snad ani nedovoli… aspon teda ja si to predstavit neviem.

Ber to tak ze napriek tej ochrane tu ten cloviecik chce byt a zrejme chce medzi vás nieco priniest. Nikdy nevies ake bude mat naplnenie vo vasom zivote.

Neboj, nebudes robit rozdiely ak si to uvedomujes, ze to nechces😊 aj lubit ich budes rovnako, to zistis, ked sa narodi, ja som si to dovtedy nevedela predstavit, ze ako sa to da😊 aj to bude lahsie, lebo uz vies co robit s tym dietatkom, budes sa menej bat a tak. Pracovat budes este cely zivot a doma taktiez nemusis byt 3 roky, ak nechces, to ale poriesis ked to bude aktualne lebo sa ti mozu zmenit priority 😉
Pre nieco vam vesmir/boh/zivot(nazvi si to podla seba) poslal tohto cloviecika☺️ nieco nove vas naucit, nieco doriesit, nieco vyliecit, to zistite casom🙂 prijmi to, ulavi sa ti. Bude dobre❤️

naozaj sa láska detmi násobí. to su sproste komunistické vzorce, že jedno dieťa je lepšie a druhé horšie. aj ja som to zažila a osobne, ale neboj sa, neprenáša sa to 🙂 ja svoje deti obe milujem rovnako silno, to že jedno z nich je diametralne odlišné ako druhé, mi lásku k ani jednemu neznižuje, práve naopak 🙂 ved to je ešte väčšia láska, než jedno a tie vonavé hlavičky - no neviem si predstaviť, žeby som jednu poľubila, druhu nie, žeby som ich delila. to su blbosti, fakt to pusti z hlavy 🙂 gratulujem ti k tehotenstvu 🙂

tak s tym nerobeniem rozdielou je to jednoduche aj zlozite zaroven ale ak si to uvedomujes das to v pohode.. ide o to ze seti lubis rovnako ale pristup k nim niekedy nemozes mat uplne rovnaky lebo skratka budu uplne odlisne povahy a tym padom uz len vseobecne bude mat jedno rado nieco ine ako druhe.. takze aj sa tazko z vonka posudzuje kto ako sa k svojim detom chova.. poznam dost ludi co ma pocit ze nemaju rovnaku lasku k detom ale nemusi to vzdy tak byt.. mne naopak kole oci viac ked sa k detom pristupuje uplne rovnako ale napriklad prve je extrovert a sutazivy tak aj od druheho sa podvedome ocakava to iste (ze bude mat vela kamaratov a chodit o sutaziach v karate alebo neviem co este... a pritom to moze prve dieta naplnat a druhe bude spokojne s malou spolocnostou 2 dobrych priatelov s ktorymi sa stretne raz za cas.. a kružky nebude mat lebo sa radsej bude ucit sam duolingo ...) ale inak to budu mat dobre.. ja mnimam matie surodencou ako velmi pozitivne pre deti a poucne a najtazsie to asi znasaju silny introverti.. mam jedneho introverta doma a on to ma u nas tazsie ale zase ho to aj vela posuva.. ale uz teraz viem ze ked bude vecsi tak on bude mat najvacsiu potrebu mat napriklad vlasnu izbu...

Napíšem len za nas,otehotneli sme cez spiralu, ďalšie deti už neplánovane,postupne si začali zvykat a v 14tom tyzdni zastalo srdiečko;( Uplne ma to vtedy zlomilo. Život je tak nevyspytatelny. Bud rada za ten dar, nám trvalo (keďže sme pochopili,ze ďalšie dieťa chceme) ďalšieho 1.5 roka otehotnieť a až teraz vedľa mňa spi 2 mesačne babatko.. rozdiel medzi detmi robiť budeš,kto píše ze nie, tak hovorí hluposti. Ale je len na tebe, či to budú pozitívne rozdiel, vyzdvihujuce ich jedinecnost s charakter, alebo to bude negatívne a neferove. Ak si teraz dobrou mamou - budeš aj potom. Netreba sa bat.

To, ze sa u vas v rodine vzdy robili rozdiely, neznamena, ze to tak musis robit aj Ty.
Precitaj si knihu Surodenci bez rivality, mne velmi pomohla, lebo toho, co Ty som sa bala tiez, i ked teda, ja som viac deti chcela.
Mame tri a naozaj, kazde je ine. Snazim sa im obcas vedome hovorit (kazdemu osamote), co mam konkretne na nom rada, co sa mi na nom paci, vsimat si to dobre. A ked je nieco zle, tak sa snazim sustredit na tu konkretnu vec, napr. "Mas na stole neporiadok, uprac si" a nie "Preco si neupraces - pozri, aky poriadok ma Tvoja sestra!"
Ak ich porovnavam, tak iba v ramci casu (vidim, ze v poslednom case si uz davas pozor na poriadok... Nie "No konecne si AJ TY uz zacala udrziavat poriadok).
Plus ziadne "Ty si starsia, musis ustupit, musis viac pomahat..."
...v tejto knizke je plno takychto dobrych rad.

Ono je asi prirodzene, ze sa bojis. Ja som uz po druhom tuzila a aj tak takmer hned po radosti z dvoch ciariek prisiel strach a pochybnosti, ci to dokazem, byt obom dobrou mamou... Snazim sa nou byt... I ked teraz, pri teenagerkach si vypocujem vselico, ale stale mame aj tie pekne chvilky, kedy sa vedia otvorit a porozpravat aj o vaznych veciach... To si velmi vazim, ked sa ma aj na chulostive veci pytaju uplne normalne ako keby sme sa bavili o pocasi.

To je asi najdolezitejsie pri viacerych detoch: najst si kazdy den aspon chvilku na kazde zvlast (aj keby len pred spanim sa s nim 15 min porozpravat - u vacsich. U mensich sa nieco zahrat s plnou pozornostou napr. kym surodenec spi alebo je s babkou / manzelom...).

@mamatroch ďakujem, tú knihu si určite prečítam pretože tiež si dávam veľký pozor na to, ako komunikujem s dcérou. Je veľmi podstatné naučiť sa správne vyjadrovať pred deťmi, aby si z toho nezobrali určité traumy do života. Ďakujem moc za radu.

Ja ťa napríklad veľmi chápem. Tiež som nemamičkovský typ,nikdy som neobdivovala deti,ani sa nerozplývala nad novorodencami v kočíkoch, proste, dieťa by mi v živote absolútne nechýbalo,mala som a mám kvantum iných záujmov a priznám sa bez mučenia,nechcelo sa mi svoj život dlhé roky, v podstate najlepšie roky života, podriaďovať niekomu inému. Nazvite si to kľudne aj sebeckosťou,ale som úprimná.
Keď sme sa dali s mužom dokopy,tak som bola rada,že odomňa dlho nebude chcieť dieťa ( je o 6 rokov mladší ),ale práve on ma do toho dotlačil 😅 Vysadila som tabletky,podarila sa nám takpovediac na 1. šup a hneď som si dala predpísať antikoncepciu pre dojčiace ženy,a po tom období zase klasickú. Keby náhodou zlyhala,určite by som bola išla na potrat,nech si myslí kto chce,čo chce,je to môj život,moje telo,moja voľba,nikto nemá právo mi do toho kafrať alebo mudrovať.
Samozrejme,dcéru som milovala aj milujem,je to krásne,šikovné,múdre žieňa, ale pravdupovediac,teraz je už dospelá,študuje v zahraničí,domov chodí málo,určite sa už sem do mesta ani nevráti,keď má inde kvantum lepších možností, tak vlastne nevidím význam toho celého.
A je tu na koníkovi niekoľko diskusií o tom,že ženy sú doslova zúfalé z toho,že mali druhé dieťa,tak ti radím,ak máš ešte nejaký čas,rozhodni sa len a len podľa seba,nie podľa iných rečí,lebo nikto nežije tvoj život za teba,ani najbližšia rodina. Nie je záruka,že sa deti budú znášať,ako tu niektoré píšu,že ti manžel bude vždy so všetkým pomáhať,alebo či to dieťa nebude chorľavé, je to proste vždy lotéria,nikto nemá vešteckú guľu.

Ahoj, ja som mala druhé po 6 rokoch (plánované) a tiež som mala obavy. Ale naozaj sa nič nenaplnilo. Prídeš sama na to, že láska je rovnaká, prístup iný, ale férovosť, hodnoty a láska sú rovnaké. No a neplánovane prišlo aj tretie. Jediné, čo rozmýšľam, že čo som bola taká vystresovaná pri tom prvom, keď objektívne môžem zhodnotiť, že bola najpohodovejšie bábo😀 A každé bude iné, my máme to prostredné najnáročnejšie, ale ľúbim ju neskonale. Niekedy som sa bála, lebo si naozaj utrhla viac pozornosti ako staršie , aj ako mladšie. Ale cítim na fungovaní, že moje deti cítia našu lásku a záujem. Do práce som išla vždy okolo 2 rokov, aj teraz už za chvíľu začnem. Ale mne ostal doma s nimi rok manžel😉Inak ja som zo 4 detí a nikdy som nemala pocit, že nás mama delí alebo uprednostňuje. Aj otec mal všetkých rovnako na háku😀.

Nemyslím si že si krkavcia mamka...takéto pocity zažívalo veľa žien aj ja....Vždy sme sa rozprávali o deťoch...Ale ja som nejak vnútorné cítila, že by som chcela ,,len" dieťa,nie deti....Tiež sa mi to stalo úplne nečakane, bum pozitívny test....Už som tiež prichádzala do svojej komfortnej zóny,bolo to volnejsie, dieťa šlo do škôlky a ja som chcela už žit aj svoj život....Ja som sa šla pre dieťa rozdať,milujem ich...ale povedala som si,dosť stačilo....Presne vtedy som zistila,že som tehotná,zaskočilo má to,poplakala som si,že už sa nechcem vrátiť do toho stereotypného kolotoča...Ale človek mieni,pán Boh mení.....Nakoniec som šťastná,že je ako je...Aj keď sa niekedy tlču od rána do večera,vzťah majú pekný,sú to najlepší kamoši....Som rada,že keď už my odídeme na večnosť, zostane tu stále jeden pre druhého,verím,že si vzťah udržia a budú najlepší priatelia...Rozdiely robiť nebudeš,aj keď sa ti to teraz nezdá, proste to nedokážeš...Nieje nič krajšie ako dať dieťaťu súrodenca😉

@maryetta ja to vnimam rovnako, tiez so 4 detmi. Ale pri druhom som mala pocit, ze tiez to nedam. A obavy sa nepotvrdili. Laska sa znasobila, nie rozdelila.
Ak si otehotnela napriek antikoncepcii, pre nieco to je, to nie je len tak. To dieta Vam moze priniest uplne iny rozmer zivota.

Tiez som sa bala, ze budem robit medzi detmi rozdiely. Moj muz sa ani netešil, ked zistil, ze druhe bude syn, radsej chcel, aby sme mali 2 dievcata,lebo so svojim otcom nema velmi dobry vztah. Syn mal rok ked mi povedal, ze to citi rovnako ako pri dcere a ze neciti ziadny rozdiel v laske. Ja som to mala rovnako uz omnoho skor, ze tú lásku k nim citim rovnaku, za oboch by som zivot dala, ale kazdy je iny a preto k nim musim pristupovat inak, ale to neznamená, ze robim medzi nimi rozdiely a samozrejme ich porovnavam, ale syn nemoze zabto, ze iny nez dcera...to musim ja prijat a podla toho k nim pristupovat...

tak co mam povedat ja, ktorá ich má 4 a každé je úplne ale že úplne iné?🙂 zbytočne špekuluješ a rátaš štatistiku , pričom realita života je často iná.

@jaja20 "tak vlastne nevidím význam toho celého."..myslela si, že nevidíš význam v tom, že si mala dieťa? úprimne, ale ozaj bez irónie, čo ťa v živote napĺňa a v čom vidíš zmysel? celkom ma zaujalo toto tvoje vyjadrenie.