Depresia z tehotenstva

Nerozumiem prečo by tento stav mal trvať ešte 5 týždňov? Veď mizes porodiť za 2-3 týždne
Nemáš napr maminu, že by ti prišla pomôcť?

tehotenstvo pre mna nebolo vyslovene utrpenim ale nerozumiem vete "tehotenstvo je najkrajsie obdobie v zivote zeny".. uz to mas za par, drz sa 🍀

Ja keď som čakala dvojičky som bola už ako nafúknutý balón, tie 2 deti bolo naozaj cítiť ako keď som mala jedno, nedokazala som sa zohnúť, nič. Do toho mi neskutočne opuchli nohy posledný týždeň. No a celých 9 mesiacov som mala do toho nevoľnosti a nemihla sa kvôli tomu normálne najesť. Raz som sa pozvracala ako mi lekárka robila sono. No a vi vyšších mesiacoch, kedže son zvracala a baby tlačili sa mi vždy spustil aj moč. Takze za deň som aj 2x prezliekala legíny, najhoršie to bolo v nemocnici… takze naozaj som sa tešila už na pôrod a chápem ťa. Potom ten pocit a možnosť normálne sa zohnúť a najesť bol na nezaplatenie.

Aj mne bolo posledny mesiac na umretie, ale jediná možnosť je zamestnať si myseľ, myslieť na niečo iné a vydržať. Však snáď to tomu dieťatu doprajes tam byť koľko potrebuje... Viem, že každý deň čakania je dlhý.... Ale koniec zaručene príde

Posledne dva mesiace bol čistý des, na vtedy celkom utlu postavu obrovské brušisko, mňa už v 20. týždni tipovali, že som tesne pred pôrodom, všetko má tlačilo, všetko mi vadilo, nevedela som ani sedieť, ani ležať, ani chodiť, večne mi tvrdlo brucho.. Nespomínam si na to obdobie vôbec v dobrom ani po roku a pol po pôrode. Bola som uhundrana, agresívna, nadávajúca tehotná žena. Keď som spala do druhej v noci! tak to už bolo super ze až dovtedy som pospala. Nikto by ma na ďalšie tehotenstvo tak skoro neprehovoril, najmä kým je malý ešte malý.. Spomienky su ešte príliš živé 🙈 Navyše, ja som bola veľmi úzkostliva a vždy som sa bála, ešte aj v MHD som chránila brucho rukami, že keby na mňa niekto spadol ci drgli do mňa. Som veľmi citlivá na svoju "fyzicku pohodu", ak má ustipne komár, do takej miery mi vadí to svrbenie, že vždy ten stipanec dovtedy skrabem, az sa mi urobí chrasta, mam 31 rokov, ale nohu mam v lete ako 8 rocné decko 😄 A som hrozne netrpezliva..keby som mala čakať 5 minút na zastávke na zmeškaný spoj, tak ja radšej risknem opäť zmeškať ďalší, ale vždy prebehnem na ďalšiu zastávku, než by som mala čakať 5 minút na autobus.. No a takáto osoba mala čakať sladkych 9 mesiacov v pohode a trpezlivo.. 😂 Úprimne poviem, že ja som to neznášala. Tehotenstvo proste nie je pre mňa. Poradiť neviem, tak aspoň taka podpora pre teba odo mňa, že nie si sama. To ale neznamená, že dieťa neľúbis, alebo že nie si dobra mama, iba ta už obmedzuje tvoj momentálny stav a je prirodzené, že si z toho unavená, ubolena a frustrovana. Vydrz, ty vieš, že to už nejak prejde 🙂

Presne toto som si aj ja hovorila, ze ak mam byt takto este moznych 5 tyzdnov, umriem. Porodila som 38+3 🎉🎉🎉 ked mi odtiekla voda, isla som sa zblaznit od radosti. Muz stresy a ja radost, ze uz bude koniec.
A ver tomu, ze stastne sa len tvaria. (Jasne, ze som bola stastna, na dieta som sa tesila, ale uz som to chcela mat za sebou, nespavost, nepokojne nohy, hemoroidy, zaha, cukrovka, ... ale zas na druhu stranu, zdrave dieta a nemusela som byt pocas tehotenstva hospitalizovana. Zato som bola vdacna a hovorila som si to, vzdy, ked som sa opustala).

O tyzden mam termin a dve male deti na krku... a manzel je viac v praci ako pomaha... takze som na tom podobne. Neviem sa dockat. Zatinam zubu a cakam na porod. Uz som aj otvorena na 2cm ale zatial nic... Dufam,ze to nebudem pretahovat.. :/ Asi skusim tie praktiky ako tepla vana,sex a podobne.. :D
A ako pise vyssie,necudujem sa svojim naladam,kedze mam hemeroidy,krcove zily,nespavost,to teplo ma zabijalo,divne tlaky odkedy neberiem magnezium,po kazdom jedle travim na boku aj 2h,pokym mi je lepsie,opucham,no proste uz je caaaas na porod. :D

@oblecenie99 ako keby si o mne pisala 😃 som myslela ze moje tehotenstvo ani neskonci 🙈 ale stalo to za to mam krasneho 7tyzdnoveho syna ❤️ a dceru ktora ma 13rokov ❤️

Ja som mala v tehu depresiu z hormonov, po porode preslo. Ale zlaty porod, lebo ta depka boli muky. Ten porod oproti tomu ani velmi nebolel a tesila som sa nan. Lebo som vedela, ze bud zacnem byt potom zase normal a alebo pojdem na lieky a nieco so mnou budu robit. Nastastie som sa vratila do normalu a bola v poho , uz rok mame nase podarene klbko tu na svete. Drz sa

Ahoj, no ja som síce 36tt ale pôrod pre mňa bude tiež vykúpením ✌🏻 Od začiatku som na rizikovom a teda doma na PN. Ja čo som odkedy nastúpila do práce nebola nikdy ns Pyn zrazu som musela. Prvé 3 mesiace nad záchodovou doskou, všetko mi smrdelo, dokonca aj naše šteniatko sme museli dať preč, lebo mi od neho smrdel celý byt. Skúšala som všetko možné, chodila som s respirśtorom len, aby nemusel odísť no nedalo sa a museli sme ho darovať. Psychika na bode mrazu. Chvíľku bolo fajn, potom 29tt v noci som sa zobudila ns menštruačné bolesti silné - cesta na pohotovosť - samozrejme riziko predčasného porodu a hospitalizácia. Pchali do mňa infúzie, pomalinky ani pohnúť sa z lôžka. Po pol mesiaci ma pustili, s tým že doma len ležať. Moj lekár po vyšetrení nález nie je dobrý ale ani nie katastrofický ale ak nechcem porodiť ležať. Od 29tt len a len ležím, strieda sa pri mne manžel, mamina, ocino obskakujú ma. Po 3 týždňoch mi lekár povie, že nález sa zase zhoršil. Ležať, ležať a ležať. Teraz sme chvalabohu už 36 a ležať prísne musím kým tento týždeň neukončím, aby sa bábatko nebralo ako predčasniatko. Mám bolesti krížov, bedrových kĺbov. Bolesti v panve, ako keby mám svalovicu (čo je ževraj normálne) niekedy až tak že ma manžel alebo niekto musí prichytiť aby som vstala. Nevládzem, a neviem sa dočkať pôrodu. Tak neboj sa nie si v tom sama, a nejako to zvládneme. Sme ženy a sme silné. Tak veľa zdravíčka želám