Depresia počas tehotenstva

Dobrý deň viem že veľa žien píše o popôrodnej depresii ale mali ste niektorá aj pred ? Nemám sa s tým komu zdôveriť všetci sa strašne okolo mňa.. Nepochopili by ma.. Partnerovi sa to bojím povedať že ma tiež nepochopí a skôr by ma bral že som sebecka on má teraz novú prácu a tak isto má toho veľa ,ako má novú prácu spolu nespíme a to mi teda nepridava na šťastí,skôr uberá že sa už vôbec necítim príťažlivá alebo si domyslam že niekoho má keď je cely deň v práci,on tvrdí že je unavený že mu mám dať čas že nechápe ako si mozem niečo take myslieť že by mal niekoho iného,správaní je ku mne dobrý tak mu to aj verím ale aj tak mi to vŕta hlavou a potom do toho hneď myslím že ako som otehotnela prestala som byť viac ženou v jeho očiach no ženou ano..ale nie tou čo predtým.. ale jeho tehotnou zenou..Ja sa teším aj sa snazim si pozriem vecicky aj všetko ale hneď nato ma prepadne nevoľnosť strach .. Strašne by som sa chcela tešiť a byť z tých žien ktoré sú pripravené na dieta aj samé bez partnera a sú tak šťastne.. ja mám dobrú rodinu,partnera.. no prepadavaju ma take že..čo ak sa s partnerom necháme ostanem sama s dieťaťom ,ze sa necítim nato byt mamou,ze už nič nebude ako predtým.. keď sa vidim v zrkadle je mi z toho zle.. iné sa tešia na fotky počas tehotenstva.. ja nechcem ani jednu.. každý deň plačem a už som z toho zúfalá .. malicke bolo plánované veľmi som chcela otehotnieť podarilo sa nám to do 6mes.,no ako som zistila ze som tehotná sa niečo vo mne zlomilo a veľmi sa chcem tešiť no nedokážem to.. som ako kôpka nešťastia a ešte medzi všetkými sa musím tváriť ze sa strašne teším ale nieje to tak.. nebaví ma nič najradšej by som ostala lezat v posteli cely deň a nikoho nevidiet a byť úplne sama neviem čo mám robiť aj keď ideme na kontrolu nič to somnou nerobí keď vidim fotky ..strašne sa bojím že aká bude moja reakcia keď porodim.. zároveň sa cítim zle pretože to malé za nič nemôže..nikam sa nepýtalo sama som to chcela.. ale nedokážem to už viacej dusiť len v sebe..