Demotivovaná a frustrovaná budúca mamička

Ahojte mamičky, ja ani neviem ako začať.. extrémne mi chýba niekto, s kým by sa dalo úprimne porozprávať a cítila aj nejaké pochopenie. Som budúca mamička na konci 2.trimestra. Môj život do otehotnenia bola práca, silový tréning, priateľ a najbližšia rodina. Ja nie som veľmi spoločenský typ, a celkovo so ženami som si nikdy veľmi rozumela, celý život som skôr obklopená mužmi. Vyrastala som s dvomi staršími bratmi, asi ma to ovplyvnilo. Ešte začiatkom 2. trimestra som sa ocitla na PN zo zdrav. dôvodov a odvtedy to so mnou ide dole vodou. To že som už tretí mesiac doma, to by som prežila. Ale s kolegyňami ta komunikácia pomaly postupne upadla, aj keď ma zaujíma čo a ako v práci, no ja im veľmi nemám aké info dať, keď som obklopená štyrmi stenami.. ale to je normálne, proste moje záujmy už smerujú k bábätku.. tak som si povedala že by bolo fajn nájsť si nejakú tehotnú kamarátku, veď by bolo super mať kamošku aj po pôrode, s ktorou by som mohla aj chodiť kočíkať a pod.. zhodou okolností moja nechtarka tiež otehotnela zhruba v rovnakom čase ako ja, keď sme spolu osobne tak všetko super, rozumieme si, ale mimo toho nemá veľmi čas na mňa, plus ma svoje kamarátky, svoju rodinu.. nevadí, pravdaže jej to prajem a teším sa s ňou. Takto som spoznala ešte niekoľko ďalších mamičiek, ale mám pocit, že ja som z iného vesmíru. Mám pocit, že si fakt so žiadnou nerozumiem, ustavične sa cítim súdená z ich strany, jedna robí nejakú finančnú poradkyňu a som hlúpa keď nechcem ušetriť peniaze a prísť k nej na konzultáciu, u druhej som bola odsúdená lebo som svojmu budúcemu bábätku kúpila len oblečenie z bazáru, ako môžem na svojom jedinom dieťati takto šetriť. Mám skvelého priateľa, je mi naozaj veľkou oporou, ale nechcem od neho aby mi suploval nejakú kamarátku, on má tiež presne tie isté záľuby ako ja pred tehotenstvom, žije rodinou, prácou a fitkom. Pracuje najviac ako sa dá aby nás zabezpečil a kamarátov tiež nemá, takže voľný čas je stále doma. Skúšala som si nájsť nejakú prácu, aj keď počas PN mám dosť zviazané ruky. Samozrejme som dostala ponuku na finančného poradcu, poisťováka a katalógovy predaj. Naozaj nič pre mňa, toto sú pre mňa hlúposti. V mojej práci som robila personalistku, zaúčala som tri týždne jednu kolegyňu, kým som sa ocitla na PN, potom ešte také 3-4 týždne 8h na telefóne. Tým chcem povedať, že nemám problém s prácou s ľuďmi, ale nie ich zháňať. Ale to je vedľajšie. A čo týmto príspevkom chcem dosiahnuť? Ani neviem.. možno sa tu niekto nájde, kto sa niekedy cíti rovnako, môžme sa o tom porozprávať a dať si navzájom oporu, možno sa tu nájde niekto z Nových Zámkov, s kým o pár mesiacov môžem kočíkať.. a možno tu len nájdem ubezpečenie že nie ja som tá šibnutá 😃