Aký bol váš partner, keď ste boli druhykrát tehotné?

Potesi Ta ze moj nebol taky citovo rozliaty ani pri dietati ktore mame, cize prve tehotenstvo? Vobec ma to netrapilo, nie kazdy potrebuje chytat a cmukat brucho. A to som bola stale vysoko rizikova

Môj to nepreciťuje nijak, pri 3 deťoch sa nemám čas zamýšľať nad tým ako to vníma - domáce práce mi z toho nezmiznú. 😀🤷 Ale ťažké veci mi nosí stále. Aj mimo tehotenstva.

Vôbec som nevnímala rozdiel medzi prvým a druhým tehotenstvom, akurát toľko že pri prvom bol po práci každý deň na stavbe a pri druhom sme sa v 3mes šťahovali, takže kým som už mala bruško tak sme už bývali vo vlastnom. S prácami v domácnosti a starostlivosti o dieťa si tiež vybral svoj podiel.
Možno tebou lomcujú iba tehotenské hormóny, ja napríklad mám iba jednu fotku bruška z celého tehotenstva., načo 100?, a ani to som nikam nevešala.

Keď ja ani nemyslím týmto príspevkom ze potrebujem aby mi cmukal a zuzlal na brucho a nosil raňajky do postele.
Len mi chýba také obyčajne ze aký sme mali deň, alebo že väčší nákup pomôže odniesť, proste čokoľvek nejaká drobnosť a nie ze každú pomoc si treba vypýtať.
Len ma zaujímalo či aj vaši partneri to druhe tehotenstvo všetko brali ze nič wau výnimočné.

? To ze ma nenecha nosit velky nakup a spyta sa aky som mala den robi bez toho aby som bola tehotna

Môj aj tretiemu spieval uspávanky do bruška. Chodil,hladkal. Ale robotu som robila tak ako predtým aj keď som bola na rizikovom. Prosto žiadna úľava nebola. Ten prvýkrát sú aj chlapi takí precitlivelí,no potom už vedia aké to je (normálne) a neriešia. Veď nie si chorá len tehotná. Nevravím ak by ťa nechal všetko robiť a on si vyložil nohy tak by som mu dala panvicou po hlave. Ale ak tiež pracuje a robí chlapské roboty a ty beháš za dieťaťom, varíš,upratuješ tak je to normálne.

Máš vo svojom manželovi oporu?

Môj je primerane starostlivý celý čas, nie len počas tehotenstva. Aj sa teší z bruška, na bábo, viac než ja. Ale ani nemal kedy spohodlnieť, keďže by som v žiadnom štádiu neutiahla domáce práce ani zďaleka sama. A rozhodne má z mojich rečí prehľad o tom, koľko vládzem a koľko opory potrebujem.

@ivik4 no asi tak...teda moj sa vacsinou nepyta, aky sme mali den, kedze je na HO, vsetko vie 🙈, ale tazke veci som nikdy nevlacila a aj okna umyval a aj bude 🤪

No ved práve. Predtým spravil veci aj sam, nebolo mu treba všetko hovoriť, ale ako som zostala na materskej tak mam pocit ze sa starám o ďalšie dieťa, že ani take základné veci že si sprace sam po sebe už nerobí. Proste sa cítim fakt ako sluzka, naivne som čakala ze to tehotenstvo mu trochu dôjde ze treba sa zapojiť do domácnosti. A ze treba sa na mňa sem tam aj pozrieť a všimnúť si ze som tu aj žena nie len mama.

Aktuálne je sám s malým a ja som doma s nevolnostami. Ale príde, pohladka, prihovorí sa rovnako ako pri prvom aj teraz. Len chápe ze mi je zle a nedokážem sa momentálne o malého postarať tak ako by trebalo. On taky bol ale vždy od prvého tehotenstva cez pomoc doma keď sme prišli, starostlivosť o malého aj o mňa a podobne, nenechal všetko na mne. Ak by áno, nie je druhé dieťa

prvé tehotenstvo bolo plánované, druhé bolo prekvapením... ... a "prekvapenú" reakciu muža na druhé tehotenstvo, kedy som mala ísť do práce, ti radšej nepíšem.....😅😅 ...už len spomíname😀

Môj pri druhom sa musel viacej obracať lebo prvé štyri mesiace mi bolo veľmi zle a posledné som bola 2 x hospitalizovaná tri týždne v nemocnici a doma sme mali vtedy trojročného syna ja som vtedy už nechodila do prace tak som to nejako musela zvládnuť ale my mame už roky tak že si spolu večer sadneme a rozprávame sa aký bol den tak hodinku bez deti ak sa dá

Pri prvom so mnou vstaval na každé nočné kŕmenie, podával mi malého, pri druhom sa ma len ráno opýtal koľkokrát som bola hore. Nepreživaju to tak ako my, pretože s nimi nekyvu hormóny ako nám. Pri treťom so mnou týždeň nerozprával, ale nechala som ho tak, ak nechcel ďalšie dieťa, mal si dat lepší pozor.

A nebolo by lepsie povedat ako sa citis a co potrebujes?

Autorka ja aj chápem ako sa cítiš, ale vedz ze nie si sama 😅 môj muž nielenže nechytá brucho, neprihovara sa atď, ale on sa tvári ako keby žiadne tehotenstvo neexistovalo, nikdy sa ma neopytal ako sa cítim, bral ma na túry, stanovacky, všetko možné ako keby sa nič nedialo až do 9 mesiaca, nastastie ja som bola taka v pohode a nič mi nebolo tak prečo nie. Aj keď ja niečo rozprávam tak sa tvári ze ma nepočuje 😃 aj debata o menach na bode mrazu, debata o plánoch ďalšie mesiace ako hrách o stenu... brucha sa nedotkol ani raz. Myslim ze ani slovo babo nevyslovil. Ked nam gratulovali v 4. Mesiaci len odpovedal ze to este nie je iste 🤣 myslela som ze to iba pri prvom lebo nevedel do čoho ide, ale teraz som znova tehotná a je to také isté 😅. Jasne, ze ma to aj zamrzi, ale proste viem ze je taky, nevie sa rozprávať o takýchto veciach, ani dávať najavo emócie, nič. Ale keď sa mala narodila a tak všeobecne, teraz ma už 2 roky, je to najpysnejsi táto na sveto a veľmi ju ľúbi. Takže to je pre mňa oveľa podstatnejšie. Viem,.čo som si brala,.takže podľa toho aj očakávania treba upraviť. A keď sa s tým človek nechce zmieriť, tak si treba sadnúť a povedať na rovinu. Chyba mi toto toto toto. Tým chlapom to nedopne nikdy. Oni sú uppne ini... a upratovanie, včera som o polnoci upratovala hračky a veci po malej, chorá týždeň, doma výbuch, a muž jasne se leží na gauči q ani ho nenapadne. Až keď vybuchnem. Ale to je iná kapitola si myslím. Viem ze je fakt unavený z prace, ale na druhej strane aj pohodlni, a aj keby sme cez bordel do kuchyne nevedeli prejsť bolo by mu to jedno, takže až keď nakricim tak sa zdvihne 😃 a tiež ma to serie, ale tak ako hovorím, viem čo som si brala, akurát keď príde dieťa tých povinnosti pre matku je viac a chlapi na toto nejak nezareaguju. Niektorí, niektorí áno a pomáhajú čo sa dá.