Ahojte. Chcela by som sa vyspovedať. Bola by som rada aj za vaše názory či už pozitívne alebo negatívne.
Takmer od začiatku tehotenstva mám problém s komunikáciou s ľudmi. Hlavne to začalo od druhého trimestra. Nechce sa mi s nikým stretávať, mat nejaké návštevy nehrozí a keď mi neustále niekto vola tak už krútim očami že zase mi zvoní telefón a už dopredu viem čo prídu za otázky.
Chápem že sa ľudí o mna zaujímajú. Som prvý krát tehotná a pre každého je to nové. Aj pre mna, partnera, moju mamu, babku… každého. Mne ale riadne lezú na nervy tie opakujúce sa otázky ako sa mám a ako sa cítim a či je všetko v poriadku ako sa ma dieťa …
No teraz keď mám pár dni pred porodom mám sto chuti si vypnúť telefón a obmedziť akýkoľvek kontakt. Zrazu ma každý chce vidieť a telefonáty sa čoraz viac stupňujú hlavne od mojej mami. Ja ju ľúbim najviac na svete ale už sa mi ju nechce počúvať. Nie len ju nikoho. Otázky stále tie iste od každého a stále dokola “už sa ti to kráti čo? Ako sa cítiš? Zvládneš to neboj sa. Už sa veľmi tešíme. Nevieme sa dočkať. Už aby to bolo. Musíš sa šetriť.…” ja som už na nervy. Cez víkend chce prísť babka na návštevu ze ma chce vidieť. Ale ja ich nie. Nie je to tým ze by som ich nemala rada ale jednoducho nechcem byt s nikým.
A priateľ? S ním by som bola 24/7 nonstop. Chyba mi keď ide do práce alebo keď chce ísť s kamarátmi von. Chyba mi vždy keď nie je pri mne. On je moja opora, všetko. Neviem či je to tým ze predsa čakám s ním prvé vymodlene dieťatko o ktoré sme sa snažili dlhé roky alebo čím neviem. Jednoducho jeho hrozne milujem a užívam si každú jednu sekundu s ním.
Mám strach ze sa to po pôrode nezmení. Že nebudem chcieť návštevy. Lebo momentálne neplánujem žiadne a každému čo sa už nominuje k nám domov po príchode z pôrodnice hovorím ze ešte neviem ako to bude a snazim sa na to moc neodpovedať aby som ich neranila ze ich jednoducho určite nezavolám na návštevu keď sa vrátime z nemocnice. Každý sa na malé teší. Ja to chápem ale momentálne mám taký vnútorný pocit ze s ním chcem byt sama s partnerom.
Myslite ze sa tie pocity potom zmenia? Že budem rada keď nás niekto príde pozriet a budem s tým okej keď niekto bude chcieť prísť? Lebo naozaj nikoho tu nechcem mat. Chcem si užívať dni keď budeme spolu ako rodina a budovať si puto my traja a nie tu nonstop niekoho mat. Je to sebecké voči dieťaťu? Ja neviem fakt.
Som z toho celého nervózna lebo si to uvedomujem ale ja s tým nič neviem spraviť. Nedokážem sa s nikým normálne porozprávať a odpovedať na ich otázky ktoré mi lezú na nervy.
Z mojho pohladu si prilis precitlivela a naviazana na partnera tak, az to nie ej zdrave. Nie je dobre sa viazat iba na jednu osobu a ostatnych odmietat. Tes sa, ze sa o teba zaujimaju - vies, kolko je rodin, kde o seba ani nezavadia? Ako by si sa citila kedy teba tvoje dieta takto odmietalo, ako ty odmietas ich? Z mojho pohladu nerobia nic zle. Navstevy samozrejme obmedz tak, ako uznas za vhodne - predsa len, je pandemia. No nad tvojim "Chcem si užívať dni keď budeme spolu ako rodina a budovať si puto my traja" som sa pousmiala. Staci, ked dieta bude kriklun a nespavec, ty ubolena a nevyspata a budes vdacna za akukolvek navstevu, ktora ti bude chciet nejako pomoct.
@hederamonstera ja sice tehotna nie som ale chapem ta 😀 na tvojom mieste by som im povedala ze si unavena, chces oddychovat a po porode to iste…ze si najprv vy musite na seba zvyknut a najst si nejaky rezim a potom ich rada uvidis…alebo ak to musi byt tak nech pridu ale dopredu sa s nimi dohodnut ze naozaj na max hodinku
@simsalabim myslim, ze nie je tak naviazana na partnera stale. Pocitujem to momentalne rovnako, ale mimo tohto obdobia na nom tak nelipnem.
vidíš, keď som bola tehotná, veľmi som si priala, aby sa blízki zaujímali viac 🙂 Bola som v nemocnici, aj doma na PN a všetci okolo mňa mali svoj "busy život" a nejaké tehotenstvo ich naozaj nerozhodilo. Takže je milé, že sa zaujímajú, aj keď chápem, že v istom rozpoložení to môže začať liezť na nervy. Ako aj po pôrode, keď chce mať mama s bábätkom pokoj a všetci sa tešia, kedy uvidia malé. Takže ono to je asi tak, že nech je akokoľvek, vždy sú tie pocity individuálne. čo sa týka obdobia po pôrode, tiež som mala fóbiu z návštev, hľadali sme si systém, liezlo mi veľa vecí na nervy a jasné, že aj hormóny urobili svoje. ono čo sa týka návštev, je to asi tak, ako si to s partnerom nastavíte a ako sa zhodnete. to je základ. ostatní vám budú môcť vieš čo... základ je, aby ste s tým boli ok obaja, nielen on, nielen ty.
čo sa týka okolia, ak je to teraz až príliš, treba ich stopnúť. ak je to v miere a ty to vnímaš tak, že ti to lezie na nervy, tiež asi treba povedať, že sa proste necítiš ok na návštevy, chceš si oddýchnuť. vždy - nech povieš a rozhodneš akokoľvek - bude niekto urazený.
V kazdom obdobi zivota mame nejake pocity...ktore sa ale casom mozu zmenit. teraz cakas vytuzene prve dietatko, si citliva, lebo sama nevies ako to vsetko bude. Ja by som slusne vysvetlila rodine, ze teraz sa pripravujem psychicky na porod a potrebujes mat svoj klud. ubezpecila by som ich, ze je vsetko v poriadku, a ze sa im ozves sama. Ak ti to je ozaj take neprijemne odpovedat teraz vsetkym na to mnozstvo opakujucich sa otazok...treba s pravdou von...Verim tomu, ze po narodeni dietatka bdes pysna mamicka, ktora sa bude chciet miminkom pochvalit a podelit sa o tu velku radost s rodinou.
Tak si si spravila taký mikrosvet asi si introvert?alebo sa veľmi bojíš Covidu?neviem si predstaviť toľké mesiace byť len doma s partnerom.Pravdaze sa Vás vzťah po pôrode zmení ty prevezmes zodpovednosť za dieťa, muž pôjde do práce nie je dobré povedať, že partner je moje všetko tiež mám pocit, že si príliš upnuta, ale mozno hormóny ...
Aj máš nejaký plán dokedy sa chces vyhýbať návštevám?teraz by som to tiež chvíľu stopla, ale nevieš ako na tom budeš psychicky, fyzicky a môže byť, že ešte budeš s plačom volať nech niekto príde.
Si podľa mňa len nervózna z pôrodu a chces to mať za sebou.povedy rodine nech sa Ťa stále nevypytuju, že Ti to vadi
To, že sa pýtajú hlavne pre termínom, je úplne normálne. Aj mňa sa to pýtali skoro všetci v rodine, sms, mesemger, telefón, alebo aj doma osobne.
Prve dni ôk, ak chcete sa zladiť s bábätkom, normálne sa to sa vysvetlit rodine, ale zase nerobiť z toho kovbojku, že za žiadnych okolností nikto nesmie prísť ani na chvílu, lebo...
Lebo co vlastne?
Ak nechceš návštevu, tak jej vopred oznám, že si dosť unavená a cez víkend máš v pláne oddychovať. Ale že ti vadí otázka ako sa máš, nie je celkom v poriadku. Čo také sa ťa už môžu vypytovať? Kedy rodiš, ako sa cítiš, či je všetko v poriadku, či nič nepotrebuješ. Čo také sa ešte dá vymyslieť okolo tehotenstva, aby bolo otázok neznesiteľné množstvo? Veď odpovedz a zmeň tému. Niekto nadhodí "už sa to blíži, že?". Odpoviem jednou vetou na ďalšie otázky, čo by mohli nasledovať "O mesiac rodím. Našťastie je zatial všetko v poriadku, len som už trocha unavená. A ako sa máš ty? Čo ten otravný kolega z práce a čo deti?"... Hovorí sa tomu zdvorilosť, keď už sa o teba iní ľudia zaujímajú. A aký je problém nezdvihnúť telefón, keď nemám náladu hovoriť?
Alebo im môžeš rovno povedať, že ťa otravujú a majú ti dať pokoj. Len potom sa nediv, že už o teba záujem nebudú ďalej javiť.
no len pozor... niečo podobné som zažila a aj - ale ja som bola tá čo na návštevu nechceli.... a tak aj keď je už od vtedy veľa rokov, - stále si veľmi dobre pamätám tie výhovorky...a samozrejme teraz to slušne odplácam ja - rovnakou mincou...
Je to vsetko v poriadku to co citis, ja som mala to iste, vzdy som odpovedala ked sombola osobne s niekym ale mobil som ignorovala, je to moje rozhodnutie ci tri dni nezdvihnem a neodpisem a je mi to jedno naozaj niesom otrok mobilu, mala som zly porod 18hodin a maleho tahali vakuum cize poporodne depky dooooost dlho, po porode som dovolila len mojej mame dojst a len obcas ked som vladala, inak som niektoru cast rodiny zavolala po 3 a 6 mesiacov podla mojich pocitov, bola som vycerpana maly stale plakal nekojila som ho nekakal a mal tri mesiace a 4zuby cize hroza uplne, ja som odpisovala velmi malo ludim aj rodine po porode a vzdy len foto maleho a moja vela zial prepacte som velmi vycerpana a necitim sa ma navstevu a uz sa nikto nic nepytal, drz sa , neboj su to hormony, zachvilku aj tak vypnem to zvonenie aby ti babatko nezobudili cize kasli nato, a babka nech dojde ale ty ostan kludne sama doma a zavolaj jej ze sa nato necitis, riad si svoj zivot tak ako to prave citis a nenut sa do nieco co nechces, pekny dnik ti zelam a mysli na babatko ostatne jednym uchom dnu a druhym von
Veď len počkaj po pôrode, budeš rada, že ti drobca niekto postráži. 😀 Ale k veci. To je momentálne tvoje psychické rozpoloženie. Vo vzťahu s partnerom je to hlavne čisto biologické a evolučné(hormony, láska, ochrana). Príbuzným skús citlivo vysvetliť, že si unavená a že teraz potrebuješ veľa oddychovať a že návštevy ta vyčerpávajú. Mamine povedz, že sa ozveš ty, keď budeš vládať. Myslím, že máte voči sebe dobré vzťahy a neverím žeby to nepochopili. S našimi to bolo trosku iné, lebo ja som volala, že čo je nové. Takto sme to mali zaužívané od začiatku. Zaraz bude po všetkom a aj tie tvoje pocity voči okoliu odznejú. Držím palce
Ja ťa úplne chápem a som na tom rovnako. Celý život "nenávidím" ľudí, bohuzial. Neskutočne ma otravujú, nepotrebujem sa s nikým stykat. S rodinou, čo je 6 ľudí pre mňa, nemám problém sa stretávat, ale to mame aj tak zaužívané tak, že si každí žije svoje a nemá potrebu byť denno denne v kontakte, ale stretávame sa relatívne často. S priateľom som dlho bola aj 24hodin denne, teraz menej lebo ťahá nočné 12 a v pohode, s nim nemám problém. Iných známych, kamarátov nemám, lezú mi na nervy 😂 nezaujíma ma ako sa majú a bla bla bla. Proste som taká a vôbec mi nevadí ak som aj sama so sebou. Neprídem si čudná, vôbec, skôr sa divím ako môže byť niekto každý deň strčeny na návšteve u niekoho iného. Porazilo by ma. Ja potrebujem svoj kľud a po pôrode tak isto, ale teda ja nemám problém povedať každému na rovinu ako to cítim. Bola som taká pred tehotenstvom, teraz v tehotenstve a určite budem aj po pôrode. Na druhu stranu nemám vôbec problém požiadať o pomoc a rodina mi určite pomôže, a všetci to tak mame, pomáhame si na vyžiadanie, nie na silu, aby niekomu nebolo blbe odmietnutie pomoci. Na tvojom mieste by som prekusla tvoju komunikačnú bariéru a normálne si to s rodinou, priateľmi vysvetlila. Ak to nevysletlis teraz, tak po pôrode prídu aj nevyziadne výchovné rady, poučanie a porazí ta.
ja som tiež tak "všetci mi dajte pokoj" a ešte teraz si pamätám samu seba po pôrode "PREBOHA PRIDITE MI NIEKTO POMOCŤ!!! nemám navarené, upratané (síce odvtedy už nikdy, možno keď pôjde na výšku), nespala som ani nepamätám, KDE STE KTO???" 😂🙈🙏 nevieš ako bude, ešte nekrič.... ja som volala aj sesterniciam, ktoré som roky nepočula a nevidela či nepoznajú nejaký iný recept na boľavé bruško atď 😂
@simsalabim tvoje pocity sú úplne normálne a nemusíš sa preto cítiť zle ...kľudne si odstav Facebook a messenger nech ťa ľudia neotravuju..popravde aj mne vadilo že sa zrazu začali zaujímať o mňa / nás ľudia čo sme ich dovtedy nezaujímali..každému som.hocorila že keď porodim chleba lacnejší nebude 🙈..fakt tie otázky boli otravné ..ešte si kinderko, ešte sa gúlate a nebudú to dvojičky 🤦, a šak na počkaj po pôrode a ja neviem čo ...rob to čo cítis..chches byť viac sama zo svojim mužom ..tak návštevy slušne zruš, šak je korona musia to pochopiť že sa nechceš ohroziť, rob to čo je tebe príjemné ....niekedy sú tie návštevy ubijajuce...a robíš dobre že po pôrode si nechávas priestor pre seba a malé ..budete sa spolu zžívat a nepotrebuješ ešte behať okolo návštev ...osobne si myslím že keď ti dojde ten správny čas tak zavoláš na návštevu ..áno každý sa teší ale za mesiac to bábo nedospeje a nič im neutecie..mne po pôrode vadilo určitý ľudia ale niektoré kamošky som volala už pár dní po pôrode lebo som sa chchela vyrozprávat a pomohlo mi to ...čiže dobre robíš nikomu nič nesľubuj aj tak nevieš ako to po pôrode bude a potom sa uvidí 🙂..držím palce 🍀❤️
@dejna_ toto si asi nechcela napisat mne, ci? Ja predsa nie som autorka, ja som jej iba radila.
Úplne Ťa chápem. Ja by som telefón dala na tichý režim. Samozrejme by som sa nezatajovala, ale každý jeden telefonát tiež dvihnúť nemusíš. No a po pôrode je dôležité, aby ste sa hlavne zžili vy ako rodina, návštevy krátko po pôrode (hlavne návštevy, ktoré ostanú na dlhšie) nie sú veľmi vhodné. Navyše teraz je doba, aká je, že môžu bábätko ohroziť aj na živote. Ja osobne by som aspoň cez šestonedelie chcela byť sama. Stretnúť sa možno vonku pri kocikovani a poposielat rodine a známym fotky. Veď máte pred sebou celý život, ešte veľa budete spolu
@simsalabim mám 3 deti, som extrovert a veľmi mi vadili návštevy, ktoré mi prišli po pôrode "pomôcť" potrebovala som si vytvoriť vlastné návyky, vlastný systém, vlastne fungovanie. Spolu ako rodina. Pre mňa osobne to bola záťaž a nie pomoc.
Kazdy to ma inak, mne liezli na nervy tiez a aj lezu, prezijem zdvorilostne navstevy, narodeniny, meniny deti, ale inak preferujem svaty pokoj a ked mozeme byt spolu a travit cas ako rodina my. Nepotrebujem nikoho na vylety, dovolenky, nelezieme si na nervy ani pocas lockdownu a nikdy mi nikto ani nepomahal a nevaroval deti.
Ja ťa možno poteším..mne to tak zostalo a syn už má 13r.😂 Fakt od prvého tehotenstva sa komplet všetko zmenilo,o tom potom,budeš mamou,ale..Mne ako introvertovi nedostatok návštev vyhovuje a úplne ta chápem,tiež som bola najradšej sama aj v tehotenstve aj s bábätkom a to už mám tri,pri všetkých proste muselo byť súkromie a hlavne v 6tonedeli.Okolie to nechápalo a dodnes mám nálepku čudáčky,ale je mi to fuk, chápala to iba moja strana rodiny.Nie si povinná nikomu vysvetľovať ako sa cítiš.Narovinu povedz,že prehnany záujem ta otravuje a si vyčerpaná a potrebuješ oddychovať.Aj obyčajný telefonát dokáže citlivú tehuľu rozhodiť.
@simsalabim prepáč 🙏 nevšimla som si že ťa to označilo a už to nešlo zmeniť
Chápem Ťa. Pomohlo by Ti, keby ste žili na opustenom ostrove bez signálu. No, žiješ medzi ľuďmi, ktorí si počas stáročí vytvorili akési normy slušného správania a spolunažívania. Aj svoje dieťatko budeš musieť socializovať a naučiť žiť a vychádzať s ľuďmi. Takže tehotenstvo a šťastný vzťah s priateľom nech Ťa neodstrihne od komunity, do ktorej stále patríš. Aj oni sa o Teba zaujímajú, lebo sa to patrí, aj Ty im odpovedaj zdvorilo a dodržiavaj spoločenský bontón prijímania návštev. Daj im vedieť, kedy môžu prísť.
Neviem prečo by práve v tomto období mala brať ohľad na druhých. Je to jej tehotenstvo a jej pôrod. Týka sa hlavne jej , partnera a dieťaťa. Úloha ostatných je úplne iná a v tomto období nemá absolútne žiadny význam. Nič nieje vyčerpávajúcejšie a otravnejšie ako "musieť pretrpieť" návštevu, a tobôž v takomto stave a v šestonedelí. Aj telefonáty vedia byť veľmi otravné a únavné. Ľudia si zatelefonujú kedy chcú a ty aby si bola vždy milá. Najhoršie je že zavolajú najradšej vtedy keď si chceš zrovna pospať,, je ti zle alebo keď ti zaspí bábo a ty máš konečne chvílku pre seba. Ja som narovinu povedala, že v šestonedelí nebudú žiadne návštevy a to som sa ani nevyhovárala na kovid. Nie každý to bol ochotný akceptovať, ale kto nechcel mal smolu. Sú situácie keď človek musí byť sebecký a postarať sa v prvom rade o seba. Keď ju majú radi, tak to príbuzný pochopia, keď nepochopia tak sú obyčajní sebci. Ako sa rozhodne, tak to musia akceptovať. Druhá vec, na pomoc tam má predsa partnera, a je otázka čo si on myslí o potenciálnych častých návštevách svokri alebo mami aj keď pod heslom "výpomoc".
Ako by som pocula moju dcéru. V novembri rodila, uz pred porodom mna aj znamych chystala na to, že 6 t. nechcu navštevy a tak aj bolo,vystacili si sami a tesili sa z baba,muz bol s nou 6 t. aj varil a všetko. Az potom som sa dostala ku kocikovaniu.
Ahoj, necitala som odpovede ostatnych, len prvych par o tom ako si to mas vazit a tak ale ja ti poviem z vlastnej skusenosti, ak to tak citis, tak sa jednoducho s nimi nestretavaj a povedz im to narovinu, nejak opatrne samozrejme aby si ich neranila. Akurat teda sa nestresuj s nimi, ak ti to nevyhovuje tak to treba povedat, momentalne musis byt sebecka a mysliet hlavne na seba a babatko. Ja som neznasala telefonaty od svokry, to bol kazdy keden o tom istom s hrbou sprostych poznamok typu: uz sa ti to krati vsak? Uz sa ti tazko sedi, ledva sa kotulas, fucis, tazko sa ti vstava z postele aj zo stolicky ved ja to poznam….atd 🤣✌️ Fakt mi to vtedy vobec nepomahalo a jednoducho som to vyriesila tak, ze som jej prestala brat telefon a manzel jej vysvetlil, ze mi to nerobi dobre. Po porode sa to zmeni neboj. Drzim palce hlavne nech ti vsetko dobre dopadne… aaaa 600 nedelie patri vam ako rodine a nie navstevam hlavne ked zuri korona takze na toto sa nikto nahnevat ani nemoze ;)
Neboj v niektorich veciach to mam podobne, nudim sa nic ma nebavi, zachvilu porod mozno za 1 az 2tyzdne ma to caka, nervozna som, dnes som sa rozplakala ze co za blby film manzel pustil. Pripadam si ako stroskotanec co na nieco caka a neviem kedy to pride. Telefonaty a spravy idu hlavne od mojej mami, som vdacna ze mi pride pomoct kedze som dlhodobo na rizikovom. Svokra ta zije asi v nejakej bubline ta si rozhoduje sama, uz vela krat som ju stopla a nastastie svokor si ma vzdy zastane. Ja som im povedala, ze do nemocnice ich nepustia a nezelam si navstevu hned ako prideme z nemocnice. My si urcime kedy kto pride plus musia mat vsetci ag test a rusko, bez vynimky. Neviem ako budem natom po porode ako sa budem citit, mozno budem potrebovat pomoct aj ked mam manzela. Zatial sme sa zhodli aj moj muz ze navstevy nie. Posleme fotku a to bude tak vsetko. Ale to vsetko budeme vidiet po porode. A otazky typu ako mas ty ako sa mas odpovedam stroho a vzdy to iste. Plus este ze co som jedla ze malo jem, ze potrebujem vela jest, vrazdim za to. Mam maly zaludok vela toho nezjem a ani mi nechuti. Proste to tak je poviem to lekarovi a jedine on mi povie ci je to dobre alebo nie. A nie druhy, ano niektore to tak maju ze prave na konci vela zjedia ale mne to nechuti a vela toho nezjem, jem castejsie ale malo.
Šestonedelie patrí bábätku a matke. Normálne to takto povedz a že už keď sa budeš na to cítiť tak ich zavoláš. U nás to tak bolo pri oboch.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Modrý koník ti poradí v každom trimestri.
Zisti viac o prvom trimestri.
Zisti viac o druhom trimestri.
Zisti viac o treťom trimestri.
Ako sa zisťuje pohlavie dieťaťa?
Dôležité je absolvovať rôzne vyšetrenia v tehotenstve.
Oplatí sa absolvovať 3D ultrazvuk alebo 4D ultrazvuk?
A ako prebiehajú screeningy v 1. a v 2. trimestri?
Aké môžu nastať problémy v tehotenstve?
Myslim, ze to je tym, ze o chvilku rodis - podvedome si z toho mozno nervozna, nevies co ta caka, chces mat proste klud a pokoj - aby si sa vnutorne nastavila na porod.
Tiez mam 2-3tyzdne do porodu a pocitujem to rovnako. Chcem byt sama alebo len s drahym. Tiez mi mama a aj svokra denne vola, ako sa citim a pod. a je mi to uz neprijemne, ale na druhej strane to proste vydrzim a normalne s nimi komunikujem, lebo je to krasne, ze sa o nas tak zaujimaju. A je to dobry znak toho, ze budu napomocne.
Co sa tyka toho 600nedelia - tiez chcem byt len s malym a manzelom, ale nehovorim si dopredu, ze to tak bude, lebo netusim ako sa budem citit. Proste to neuzatvaram a som otvorena hocicomu (moze byt, ze budem tuzit po navstevach, lebo bude vsetko super a krasne alebo aj uplny opak).