Aké boli vaše pocity, keď vám ukázal test 2 čiarky?

Presne aj ja

Koľko Vám tieto stavy trvali?

Pre mna bol uspesnym koncom az porod. Po tehotenstvach po ivf akosi clovek vytriezvie ze 2 ciarky nemusia znamenat nic takze som trpla celych 9m. Drzim palce

Strach a úzkosti, keďže som bola po strate a prirodzene to nešlo. Myslela som si, že to prejde po prvotrimestralnom skríningu - nie, viem si vždy otvoriť nový dôvod na strach a úzkosti 🤷 Takže sa s tým dá len nejako žiť a prijať všetky možné scenáre.

Mne prvý trimester. Bolo to ťažké, hlavne to, že som nechápala co mi je. Ze mi načisto j*be.

Radosť ale aj strach a úzkosť po strate.

Pri prvom radosť, teraz obrovský strach ako zvládneme dve deti a hlavne ja s uzkostami

@ronie338 Máte úzkosti?

ja som bola veľmi prekvapená, pocit pozitívny ale keď som si predstavila, aké je celé tehotenstvo neisté a že hocikedy sa môže hocičo stať, som znervóznela. Úzkosť som mávala pravidelne, keď sa mi zdalo, že by som už mala dieťa cítiť hýbať sa, potom keď sa dlho nehýbalo..test na tehotenskú cukrovku všetky ultrazvuky..pre mňa bolo tehotenstvo jedna veľká neistota. Som rada, že to mám už za sebou🙂

Presne rovnaké pocity ako tvoje aj keď bábätko bolo chcene ❤️ dokonca som prvy týžden plakala od strachu, lebo som mala za sebou už jeden spontánny potrat....reálne tešit som sa začala možno v 12tt, dokedy som mala veľký strach čo ako bude a som sa bala si to pripustiť že naozaj som tehotná, ani foto z utz som si nevzala, až v 11tt možno. A teraz ma mala 2m a som vďačná že ju mame a že prišla ❤️

Pociťuješ zodpovednosť. Obrovsky rešpekt pred novym životom a uvedomujes si ze už od prvej chvíle si za niekoho zodpovedna🩷
A asi ta nepoteším, ale toho strachu sa už nezbavis, kým budeš žiť 😊💛
A ďakujem, pripomenula si mi tie nádherné spomienky. Dnes práve tie 2 čiarky mi už 5 rokov behajú po dome.
Pamätám si na tie 2 čiarky, nemohla som tomu uveriť a predstaviť si ze toto raz bude skutočnost. Skutočný živý nádherný sen.

Ahoj. Ja to zatial neviem spracovat :/. Cakam, co povie lekar. Ale netesim sa. Skor akoby som nepocitovala ziadne emocie a nevedela to prijat. Aktualne mam 2 dcerky, mladsej su 3, starsej 13. Konecne som myslela, ze budeme moct zase normalne zit (mala je narocna). Mame iba 2 detske izby. Co ak to bude chlapec. Ak to bude dievca- narusi to vztah sestier? Co ak to bude mimodelozne? A co ak nieco vaznejsie s dietatkom (mam 40). ..... A mrzi ma, ze sa netesim. Tak uvidime :/

Bábätko sme plánovali a chceli. Keď vyšli 2 čiarky, najskôr som sa veľmi potešila, ale potom som sa rozplakala, čo sme to urobili, či bol už čas, či sme pripravení byť rodičmi, ako sa náš život zmení… Samozrejme, pochybnosti, či to zvládneme boli, ale veľmi rýchlo prišla opäť radosť a tešenie sa z toho, že sa ako rodinka rozrastieme. No, ten pocit strachu tu stále je, niekde v kútiku duše, pretože strach o dieťa už asi ostane navždy. Či náhodou niečo…

3 tehotenstva,a vždy to bol taký mix radosti, šťastia,a obáv. Pri dcére,to bolo 3 tehotenstvo,ak pocit prekvapenia,lebo absolútne nebolo to plánované, navyše dom ešte dojčila a nemala ani pravidelný cyklus,a v podstate to bolo na 1 šupu, čo sme vôbec nečakali,že by sa to tak podarilo.

Pravdu? Pozrela som sa na test a povedala si na do p... . A teraz mi malý spokojne odfukuje do ucha. Tiež som sa bála, mala strach...to je asi prirodzene...neverila som...až u doktorky keď som prvý krát počula srdiečko

Obrovské ale liečim sa už roky, je to zvládnutelne len niekedy to na mňa dolahne.

Strach čo bude, ako bude

Pri prvom tehotenstve velmi rychlo nastupila uzkost a uz ma nepustila. Nakoniec ale nedopadlo dobre. Pri druhom tehotenstve som bola skor prekvapena a v podstate kludna. Medzitym som absolvovala psychoterapiu, sicie nie kvoli tehotenstvu, kvoli niecomu inemu, ale akosi mi to pomohlo byt ovela pokojnejsia aj v tehotenstve. Vdaka tomu prvemu potratu som sa ale ani nevedela nejako bezuzdne tesit.

Žmúrenie na ducha, istý úžas z veľkej zmeny, v pozitívnom zmysle, a tiež prepočítavanie a zmätenie z tej následnosti testov a príznakov, že kedy vlastne bola ovulácia. Obavy prišli až neskôr.

Presne ako tie tvoje. Prekvapenie.
Radost ale aj strach.
Pei kazdom jednom. 4x a vzdy som to prezivala velmi intenzivne.

Ja som to zistila skor na ultrazvuku a uplne som si doslova v duchu povedala slova ktore mi boli vyslovene: mame tu tehotenstvo a prislo mi to v hlave absurdne, ze by som fakt bola tehotna, myslela som, ze si to namyslam a nechcem si vymyslat. Citila som sa sama pred sebou hlupo, ze mi vobec napadlo, ze vyzeram tehotna. Ze som proste tucko a totalne som si pokazila metabolizmus tak uz priberam aj do brucha. V tej dobe som uz aj prestala tuzit po dietati lebo mi prislo ze je moc tazke to zariadit akoze ten absurdny rozhovor, podme sa snazit a teraz realne to robit s pocitom ze plodim teda snazim sa o to. Vzdycky som v to dufala aj ked som to nepovedala. Ale povedala som si ze v mojom veku (31) uz by som to mala brat vazne a nie len ako prijemnu nahodu no nakoniec sa tak aj tak stalo ked som myslela ze nie je sanca. Tak som si povedala ze si to proste zasluzim lebo som to dlho chcela a take tie utrpne stresujuce zariadovania okolo proste to som nechcela radsej som hodila flintu do zita. A prave vtedy som uz bola tehotna a preklinala som svoje nechutne priberajuce telo ze je schopne akurat upadat a nie je k nicomu dobre. A to som bola proste tehotna. Tak som dostala rozhresenie a ulavilo sa mi.

Bol to mix vsetkeho, chvilu sa mi chcelo skakat od radosti, nasledne mi bolo do placu od strachu. Vybuch nestability :D

Ja som mala také isté pocity aj šťastie radosť ale aj smútok strach obava
Ja som mala situáciu takú ze som otehotnela s partnerom ktorým som sa rozisla nevedela som co mam robiť a to sme boli spolu 10 rokov a snažili sme sa o bábätko teraz keď sme. Sa. Rozišli som ostala tehotná...
Neboj to prejde sustred sa nato malé 🙂 držím palce