Obchod s rakvami

Aj to patrí k životu nie? Hlavne starší ľudia nemajú autá, tak vystúpia na stanici a majú to blízko ak im niekto umrie a môžu vybrať. Nemusia platiť drahý taxík alebo ísť napríklad pešo 3 km a v teple a v zlom psychickom rozpoložení skolabovať cestou.

veľakrát si miesto na podnikanie nevyberieš. Možno keď zvážili výhody , nevýhody, vyšlo im, že toto je pre nich najlepšie miesto. Tak isto ako narodenie aj smrť je súčasťou života. Len ľudia sú veľakrát šokovaní, že majú na očiach truhlu, parte a čo ja viem čo ešte. Život nie je len príjemný a zábavný. Aj toto je súčasť života. Pre mňa nič hrozné a poburujúce

ahoj, tak je to asi pohrebnictvo. male mesto, asi si nemali kde extra vyberat priestory, je to pri hlavnej ceste. aj ked truhla vo vyklade nie je teda naozaj bezna.

U nás keď vyjdes z areálu nemocnice, je tam hneď pohrebníctvo 🤷 toľko "pozitivity" a "povzbudenia" keď odchádzaš po ťažkom zákroku, alebo keď sa tam dozvieš diagnózu... Ale ako píšu, je to súčasť života, všetci raz zomrieme, v tomto storočí by sa smrť mala konečne prestať tabuizovať....

Prepáč, dopredu sa ospravedlňujem, ale turisti v Sobranciach??? A ešte takí, čo tam prídu autobusom a ty sa bojíš, že by ich obchod s rakvami odradil od opätovnej návštevy tohto mesta? 😁

Aj rakva patri do zivota, teda sice az po smrti, ale bez nej sa nezaobide nikto. A pohrebnicstvo je podnikanie s vyssou istotou prosperity ako restauracia. Ist na obed do restauracie kazdy nemusi, truhlu bude raz potrebovat kazdy, takze treba zahodit predsudky a pozriet na veci realisticky.

@kittykat22 výklad vždy slúžil na prilákanie zákazníkov .neviem si predstaviť ísť po meste ,vidieť vo výklade truhlu a povedať si : " ej aká pekná truhla ,idem si ju vyskúšať " 🤔🫣
Viac krát sme boli vybavovať pohreb . Dedka ,svokry , našej dcérky .
Ale ,čo sme navštívili pohrebníctva ,hoci neboli ďaleko od centra , tak výklad nemali ,resp msli tam len kvetinové aranzmany , rôzne kovové kahance , či sošky. To mi príde normdlnejsie , keďže sa tam môžem zastaviť aj na sušičky ,či v bežný deň ,a kúpiť blízkym niečo na hrob .

@zafir01 výklad má prilákať zákazníkov ale to neznamená, že tam musia byť vystavené veci, ktoré si treba skúšať alebo iba ,,oku či nálade lahodiace,, Alebo ako to napísať. Či je už vo výklade smútočný veniec, kahanec alebo truhla, na mňa to pôsobí rovnako. Ako súčasť života. Zaregistrujem a idem ďalej. Nezamýšlam sa a psychicky sa nerúcam. Jednoducho to beriem tak, že ľudia potrebujú aj tieto služby

Je to trosku problem nasej zapadnej kultury, ze zo smrti sa urobilo tabu. Nebavime sa o nej.
A ak sa smrt toleruje, tak len ta jej romantickejsia podoba, ked napriklad niekde vo filme umrie ktorysi z hlavnych hrdinov.
Snazime sa tvarit, ze smrt neexistuje. Potom sme z cohokolvek, co ju realne pripomenie, ci naznaci, v strese.

Kedysi mali mrtveho vystaveneho aspon den pred pohrebom doma v truhle uprostred izby. A rodina prisla, zhromazdila sa okolo, aby sa pomodlili, rozlucili (alebo sa drzala vigilia).

Dnes ho nechame v mrazaku na patologii, alebo v pohrebnom ustave. Vidime ho nachvilku pri samotnom pohrebe, a nasledne mame kar, kde uz sme zase len my zivi. Jednoducho sme neboztika z celej tej jeho rozlucky s nim vylucili nakolko to slo.

Ibaze to ma na nas potom efekt, ze smrt je nieco, co ignorujeme a zaroven nas stresuje.

Pritom, teoreticky, otvorene pripustenie a vnimanie jej existencie by nas mozno trochu viac nutilo uvedomovat si, ze si vazne do toho hrobu nic so sebou nevezmeme. A boli by sme mozno o trosku lepsi. K druhym, k sebe, k veciam okolo.

Tiez mi udreli do oci turisti v sobranciach:D

@moonlight1210 a napadlo ti, ze to to nebol výber tých ľudí, mat neboztika doma, ale nebolo inej možnosti? Domy smútku sa budovali cca v 70.,80. rokoch, keď sa súdruhovia, ktori chodili von, trocha spamätali. A jedno šťastie, ze nebývali 40'tky ako dnes, lebo mat par dni mrtvolu v 2i domčeku.... 🏡
Sobrance nech spisu petíciu. ⚰️

@ahhola či mali alebo nie inú možnosť, isté je, že kedysi bola smrť viac ,,súčasťou,, života, chcem tým povedať, že nebola tak tabuizovaná. Na pohreby sa brávali aj deti, brala sa ako súčasť života. Teraz by tú témy niektorí najradšej vyškrtli zo života a potom to dopadne tak, že človek zbadá truhlu vo výklade a nevie to stráviť. Lebo treba ukazovať len to príjemné, pekné , oku lahodiace.

Nahodou to je super miesto. U nas je pohrebnictvo hned vedla pizzerie.Dobru chut😁

Aj to určite zohrávalo úlohu. Ale zároveň to malo ďalší efekt. Pozostalí si definitívne uvedomili, že ten človek ich opustil. Za tie dva - tri dni sa od neho trochu emocionálne odpútali, rozžehnali sa s ním. A ak naozaj ležal v prednej izbe, aj si vydýchli, že sa môžu vrátiť k bežnému životu. Tento prechodový rituál (ale aj mnohé ďalšie) nám chýba.

@kvetinka75

@kvetinka75 ako kto, ako kde, ako kedy.... Nám otca po 2 CMP nechceli vydať z nemocnice, ze len do hospic. Vzali sme, starali sa ešte dlho a zomrel pri privolanej rzpetke...ja som mu držala hlavu a stále vidím ako z neho unikal život. Bolo nás asi 10 v obývačke, aj jeho sestra, 75 ročná, on bol pritom, keď sa ona doma narodila a ona zasa keď on doma zomrel. 🥀🥀 Raz na svet, raz zo sveta▪️

@miriam11 ale v obchodaku si zatiaľ ⚰️⚰️⚰️ nevidela? 😃
Niekomu môže vadiť sexshop v susedstve, niekomu aj masiarstvo.
Otázka je, ci s tým môže niečo spraviť.

@ahhola ja si pamätám, ešte keď som malá bývavala u babky na prázdninách, ešte som chodila do škôlky, keď zomrela babkina sestra. Oni bývali v jednom dvore. Našli ju ležať na zemi , prišla sanitka a potom si pamätám iba to, že ležala na posteli v izbe, okolo horeli sviečky a ľudia z dediny sa chodili s ňou lúčiť a modliť. Bolo to prvý a poslednýkrát, čo som zažila takéto niečo. Nebola som z toho nejako šokovaná, traumatizovaná, brala som to ako skutočnosť, ako dá sa povedať, že normálnu vec, súčasť života. Možno preto to beriem stále ako súčasť života a nesnažím sa to vytesniť a tabuizovať a nezamýšlam sa nad tým, čo má pohrebníctvo vo výklade a kde sa nachádza. Jednoducho je to potrebná služba.

@ahhola a čo by s tým mohla spraviť? Podľa mňa , pokiaľ firma neobťažuje okolie - hudba, nejaké pachy, alebo neviem čo ešte, je to firma ako každá iná. Neviem si predstaviť ako odôvodniť sťažnosť tak, aby im bolo zakázané mať predajňu na tom mieste alebo truhlu vo výklade. Pre mňa už by bolo toto dosť cez čiaru, niečo také žiadať.

@kvetinka75 symbioza🌺vpravo pohrebnictvo a rakvy a vľavo cukráreň a rakvicky😃

@ahhola no vidíš, to mi nenapadlo. 🙂. Ja vôbec nerozmýšlam na tým, či sú obchody vedľa seba vhodne umiestnené. U nás je jedna krčma rovno oproti cintorínu. Ale tak, nerušia sa navzájom 😉

@miriam11 Asi niekde v zákope v lese by malo byť podľa zakladateľky diskusie-nech nie je vidno a rodina nebožtíkov by sa ani nedostala tam ak nemajú terénne auto. U nás sú 3 blízko nemocnice v širšom centre mesta. V Banskej Štiavnici je jedno priamo v centre mesta a chodia tam dokonca aj turisti v zástupoch aj opakovane, neodradí ich to. Fakt čudné zmýšlanie má autorka diskusie.

@kittykat22 to máš pravdu . My s mužom mame už aj hrobové miesto ,kde budeme pochovaní . Povedali sme to najbližším ,aby vedeli .aj to ,že chceme byť spopolneni ..takže chápem ,že niekto si aj rakvu pôjde vyberat

smrť je fajn, keď príde v ten pravý čas, každý raz bude vyberať truhlu, či rakvu.
U nás je pohrebníctvo hneď veďľa pubu, nikdy mi nenapadlo sa nad tým pozastavovať, dokonca cez výklad vidno aj ponuku rakiev.

@ahhola ano, v uplne davnych casoch ich mali doma cely cas. Plus pohreb sa konal rychlo. Dlho sa s nim neotalalo. K tomu bol zvyk mrtveho ponatierat roznymi pripravkami, aby sa aspon vonkajsi rozklad spomalil (Egypt to potiahol do detailov a balzamovali ta aj zvnutra).

Hovorim vsak o jednom dni pred pohrebom v neskorsich dobach. Aj v tych casoch byvali marnice, kde boli mrtvi ulozeni pred pohrebom.
Bozena Nemcova to napr. spomina i v Divej Bare, ktoru na jednu noc za trest do marnice zatvorili.