Vzťahy so spolužiakmi
Ahojte môjho syna 7r. trápia problémy so spolužiakmi, je prvákom a nejako nevie zapadnuť do kolektívu. On sa na to nejako sam nesťažuje, no keď sa ho na niečo pýtam o škole, prestávke, čase poobede, kedy chodia z družiny vonku, tak zosmutnie.
Napr. S kym si sedel pri obede ? Sám. Na otázku s kym zväčša sedáva mi tiež odpovie, že sám. keď som sa ho pytala, prečo si neprisadne k niekomu, povedal že mu daju ruku akože majú obsadené.
Chalani s ním nechcú hrať futbal, aj keď syn by si s nimi rád futbal zahral, povedia mu, že on nie. Keď som sa ho pytala, čo potom robí na dvore, tak mi povie, že si sám pobehá.
Nakoľko ma aj problémy s učením - špecific. porucha učenia, dosť sa o neho bojím. Kolektív je pre tieto deti dôležity, rada by som mu nejako pomohla, no na druhej strane sa nemožem vmiešavať do vzťahov, ktoré by si myslím mal vyriešiť sám. Čo si o tom myslíte. Príp. prešli ste si niečím podobným. Ďakujem za vaše názory.
Učitelka ho ako utiahnutého nevníma, len ucitelka je s nimi tak + - do 12,00 potom už maju inu - družinárku.
@dasa10 riesila som podobny problem s mladsou dcerou. Pomohol rozhovor s triednou ucitelkou a aj druzinarkou. Ale myslim, ze hlavne s triednou, ktoru deti zboznuju. Ta ich tak dala do pozoru, ze dceru vyclenuju, ze odvtedy - viac ako rok - nie je najmensi problem. Myslim, ze u takychto deti treba zakrocit okamzite, kym sa sa este nevybuduju stereotypy v kolektive.
Ďakujem baby
@dasa10 ahoj. ja myslim ze tieto deti velmi riesia vztahy - ja mam 7rocnu druhacku a teda kazdy den mam na stole doma nejaky mikroproblem co musela riesit v skole - casto rozmyslam ci zasiahnut alebo nie.... moj muz sa k tomu stavia tak ze si ma vztahy budovat sama, ze nemame zasahovat a nezatvarat ju do nejakej zlatej klietky - niekde s nim suhlasim a snazim sa nezasahovat - a vaecsinou na 99% si fakt casom veci poriesi sama, alebo v rozhovoroch prideme nato ze az tak strasne to nebolo, ze vlastne sa aj v ten isty den udobrili etc. ... U nas je ale ten problem skor v tom ze maju strasne malo dievcat v triede a ked sa ona pohada s nimi tak vlastne jej zostavaju len chalani ... ti ju teda nastastie maju radi a neriesia hovadiny ako dievcata takze sa vzdy hra potom s niektorym z nich... ale hold pre nu je to uz akoby bola vyclenena z kolektivu...
v tvojom pripade by som sa urcite s druzinarkou a ucitelkou porozpravala a hlavne si overila ci je naozaj pravda to co tvrdi tvoj syn - ak ano, tak druzinarka by mohla pomoct v riadenych hrach, ucitelka v zaradeni temy kde detom vysvetli ze to spravanie nie je pekne etc. .... ( ja od oboch mam potvrdene ze mala si vzdy niekoho najde, je oblubena a sama viac menej je len ked naozaj chce byt takze aj jej reci beriem s rezervou, keby mi ale potvrdili ze je tam problem a je realne nestastna a stale sama tak by som to riesila - ak by sa to nevyriesilo na skole tak by som to riesila az hladanim ineho kolektivu - poznam pripady kde az to pomohlo - a vyrazne ( utiahnute sikanovane dieta bolo zrazu oblubene a stastne...) ...)
@dai no ono sa to už nejako poriešilo - včera si zahral futbal s chalamni, potom čo ho družinárka včlenila do hry, ked je bol 3 x žalovať. Źalovanie sa zas nepaci mne, no asi je jednina možnosť ako si to vie porišiť sam.
+ on tam ma v triede typy, ktoré nadavju tak, že mne je z toho zle. Tym sa nechcem vykresliť ako super rodinka, kde nepadne škarede slovo. Alebo mi hovoril o spolužiakovi, ktorý mu gestom ukazoval že ho podreže. PRVÁK !!! No mne rozum zostava stáť. On celkovo nikdy nehovoril o tom, čo v škole prežíva, čo robili, vždy to boli iba take útržky z ktorých je ťažko vedieť čo sa vlastne stalo. Na druhej strane, nikdy ked sa nieco stalo neklamal alebo si vymýšĺal aby vzbudzoval pozornosť či lutosť. V škole im na druhej strane prekvita šikana - no na druhom stupni.
@dasa10 hej, zalovanie sa ani mne nepaci, ale tiez to este asi patri k veku... 😖
ja nastastie taketo veci momentalne este riesit nemusim - mala chodi na sukromnu skolu a tam taketo veci netoleruju a voci sikane tvrdo zasahuju vylucenim zo skoly. ale na gymnazium ju uz chcem dat na normalne tak uvidim ci sa tiez s tymto nestretneme...
s detmi sa treba vela rozpravat - moja tiez sama od seba len tak utrzkovo rozprava, proste co jej zostalo v hlave ( potom casto vznika aj ten divny obraz - napr. mi povie ze na nu bola kamaratka zla a pohadali sa a ona bola smutna az do placu jej bolo, potom ju zaujme nieco ine a prerusi rec, zacne uplne o niecom inom a vo mne zostane pocit ze chudiatko moje plakalo a ako zle jej v skole bolo etc. ... a potom ked sa bavime a spytam sa jej viac tak mi len povie, ze to bolo rano ale potom sa hned udobrili a uz bolo super vsetko a tak, takze ten celistvy pohlad je velmi dolezity a ten sa da ziskat fakt len pozorovanim ci rozpravanim sa - nielen s nou ale teda aj s ucitelkami... ja niekedy aj este spehujem🙂 pozorujem ju aj maleho na ihrisku ked pre nich pridem chvilu, nech vidim v akej su nalade, ci sa pekne hraju a su spokojni a tak... lebo sa mi tiez stalo ze som pre nich prisla a vyraz zbiteho psa ze konecne lebo ze bolo zle... a ucitelka mi pritom povedala ze este sekundu dozadu sa smiali, hrali a vsetko super, takze len divadielko pre mna😉 )
@dasa10 ideálna je spolupráca rodič - učitel/vychovátel....treba sa ozvať, povedať, že čo sa deje. Žalovanie naozaj nie je velmi vhodné, ale niekedy sa inak nedá. Takéto problémy, že niekto sa nechce s niekým hrať riešime v škd azda denne. To čo opisuješ, že prvák ukazoval tvojmu synovi, to je tiež žial realita dnešných detí. My tam máme jedného prváka čo sa občas chce ,,zabiť,,. Ako v takom veku že to to decko vobec napadne no ale vyrastá v striedavej starostlivosti, pohadzované ako horuca krumpla tak čo z neho vyrastie? Mne osobne sa najlepšie rozpráva s deťmi večer pred zaspaním. Už máme take tlmene svetielko a oni sa chcu rozprávať (nechcu spať) a vtedy mi povedia aj take veci, su také otvorenejšie tie deti čo z nich inak musím cez den dolovať a x krát sa pýtať a aj tak sa nič nedozviem. Moj syn (inak citlivá povaha) mal problém s jedným 4tákom na kružku (syn je druhak) ktorý ho obvinil pred učitelom že povedal neslušné slovo, syn bol z toho celý hotový, vraj nič také nepovedal, doma sa tak nerozprávame, sväto sväte mi hovoril, že on tu nadavku nepovedal. Syn sa potom toho chalana bál, nechcel chodiť na kružok...tak ja som si dotyčného zastavila, hodila s ním reč a odvtedy je pokoj. A rozniesla by som ho v zuboch ak by bolo treba. Inak razím teoriu, že vyriešte si konflikty sami, ale niekedy to proste nejde, zvlášť tí malí tí sa skor zdeptaju a tí velkáči su ,,na koni,,. MOžno to vyznieva divne, že hned som synovi zametala cestičku, v tomto prípade asi áno, ale zase mať matku v škole zase nie je také terno, všetko sa dozviem, nič sa neutají ani to čo nie je na papieri, syn vie, že nevhodné správanie alebo sťažnosti od kolegýn, lajdáctvo by som nestrpela, predsa je to aj moja vizitka ako dieťa vychovávam.
@dasa10 skusila si sa porozpravat s ich ucitelkou? Ci to aj ona vnima tak, ze ostatne deti ho nechcu medzi seba? Pripadne ci nevie, preco, ak je tomu tak... predsa len travi s nimi dost casu a mozno si nieco vsimla. Moja dcera tiez u logopedicky rozpravala, ako sa s nou v skolke nikto nehra, nema tam ziadnu kamaratku... v skutocnosti je velmi spolocenska a kedy pridem do skolky, vtedy sa s niekym hra... ale odisli jej kamaratky minuly rok do skoly, nastupili malicke dievcatka a tie jej v hrach nestacia... a rovesnicku tam ma 1 a s tou si velmi nerozumela od zaciatku... cize uz nema ten svoj kolektiv z minulych rokov a citi to asi obcas...