Ahojte maminy,
chcem Vás poprosiť o radu ako vysvetliť prváčikovi otázku rozdielnosti viery?
Aby som upresnila - manžel je veriaci, ja nie som. Svadbu sme v kostole nemali, ale deti sme dali pokrstiť. Manžel zo začiatku aj vodil deti do kostola, starší syn tam aj chodil celkom rád. Mladší tam chodiť nechcel, ale nakoniec ho manžel prehovoril. V poslednej dobe si však syn všimol, že ja do kostola nechodím, tak si zaumienil, že on pôjde až keď pôjdem ja. A začali otázky prečo ja nechodím, prečo nie som pokrstená a pod. Nechcem mu rozprávať, že v Boha neverím, chcem aby si vytvoril vlastný názor. Neviem akým spôsobom mu to všetko vysvetliť.. Poradíte?
@elka86 bud k nemu uprimna...mne sa to velmi osvedcilo a s detmi hovorim na rovinu.Jasne ze mu nehovor ze v Boha neveris ale povedz mu ze kazdy clovek sa moze sam rozhodnut ci pojde do kostola a ci nie.A ak mu chces ukazat ze sa naozaj moze rozhodnut sam tak by som s nim obcas na tvojom mieste do kostola sla.My tiez do kostola nechodime ale ked mala dcera 3roky zacala sa na kostol sama pyta...neskutocne ju pritahoval a pytala sa tam.Nemala som najmensi problem ju tam obcas vziat,aj obcas s babkou ide.No a syn zacina byt na tom rovnako,aj jeho kostol pritahuje 😀 U nas sa o bohu nerozpravame,ale napr.dcera veri na Jeziska,anjelov a duchov.
Ja mam taku skusenost ze ked s niecim robim tajnosti a nerozpravam uprimne deti to rychlo zistia a su potom zbytocne zmätene.
..veď to, že ja mam ešte iné dôvody, prečo do toho kostola nechodím, o ktorých však nechcem hovoriť.
A niekedy mám pocit, že aj manžel tam chodí, preto lebo "sa to má." Ale bol by rád, keby tam syn chodil, urobil si sväté príjimanie, birmovku.
@mummy01 ja sa nesnažím robiť tajnosti, aj sa o tom so synom rozprávam, len neviem ako mu všetko vysvetliť.
Ja by som mu prave primerane jeho veku vysvetlila, preco do kostola nechodis, jeho otec nech mu rovnako vysvetli, preco tam chodi a nech si to maly zvazi a vyberie.
Chodenie do kostola nasilu si z detstva pamatam velmi dobre 🙄
@elka86 kolko maju tvoje deti rokov?
Akoze zvazit si vieru v urcitom veku.....vieru, ktoru ani dospely clovek dokonale nechape........hmmmmm 😒
Vadi ti, ze deti chodia do kostla? Ak ano, tak mate problem.
Ak nie a deti chcu pokracovat v navsteve kostola ale s tebou, tak by som sa obetovala....
@mummy01bud k nemu uprimna a hned v dalsej vete nehovor mu, ze neveris.......zvlastna kombinacia🙂)
@elka86 u nas je to rovnako, manzel je silno veriaci, ja som silny ateista🙂 a moj syn vie, ze Ocko veri a preco a ja nie a tiez som mu vysvetlila svoje dovody ( samozrejme prenho priajtelnou formou), nemam dovod to pred nim skryvat........tym padom ked chce ist do kostola, ide s manzelom, ked nechce nejde a ostava so mnou doma
🙂 moji chlapi maju spolocny ritual, ze sa vzdy pred spanim pomodlia spolu
ja by som sa neobetovala, pripada mi to pokrytecke🙂 Ak chce chodit, ok, nech ide, ale ak tam ma chodit s nejakymi podmienkami, to uz podla mna nema velmi vyznam....
manzel prijal, ze mna do kostola nedostane, rovnako ako ja akceptujem, ze je tam kazdu nedelu a kazdy sviatok.
Na syna netlaci, ten ked si vyberie, ze sa mu nechce a nejde, je to v poriadku.na druhej strane ale ked maly slubi, ze trebars v nedelu ide, tak to aj ja dozriem, aby isiel, ale ja to robim kvoli tomu, ze ho ucim dodrzat slovo🙂
to chodenie do kostola tym ze ma na vyber je u nas zhruba tak kazdy druhy tyzden
presne preto som sa vždy asi na druhom rande nenápadne pýtala na vieru a veci okolo toho 😉 aby som nemusela riešiť to,čo ty teraz....ale nie je to len o chodení do kostola,viera sa žije aj doma napr. ty dávaš dieťa spať a nepomodlíš sa k anjelíčkovi strážničkovi,otec ho dáva spať a pomodlia sa spolu...najjednuduchšie by bolo s a"obetovať" a do kostola ísť /predpokladám,že aj manžela by to potešilo/,ale asi by si to považovala za istú pretvárku a tak ti ostáva len jedno- dieťaťu vysvtliť prečo ty kostol nepovažuješ za dôležitý,ale ocko áno...
No a mňa sa pýta staršia dcérka na tie veci ohľadom kostola..A ja vôbec neviem, čo je mám vlastne povedať. Niečo som už aj hovorila, ale ona sa len tak neuspokojí. Už sa ma aj sama pýtala, že ako viem, že naozaj existuje, keď ho nemôže vidieť. Prečo sa skrýva? Nevie pochopiť rozdiel medzi Santom a Ježiškom..Metie ju to..a tak podobne. Stále si to opakujeme..Proste jej nesedí, že na vianoce sa oslavuje narodenie Ježiška, chodíme pozerať aký je maličký a v telke potom vidí starého Santu, ktorý nosí darčeky.
Ja ju proste len tak neodbijem ani neučičíkam odpoveďami, ktoré nemajú jasnú a zrozumiteľnú logiku..Ťažko sa mi skoro 5 ročnej vysvetľujú takéto veci..
A ešte ju aj poplietlo, že na Veľkú noc zomrel a je v nebi a potom nosí darčeky..
My aj bývame blízko cintorínu a tak sa pýta, či aj ostatný ľudia, ktorí zomrú a išli do neba, tak či budú nosiť darčeky..Takže to mám také, stále dookola..
viete mi niečo jednoduché ale zrozumiteľné poradiť....? 😉 🙂
@tinki v tejto knižke je jednoducho a zrozumiteľne deťom vysvetlené - je tam napríklad kapitola s názvom Keď niekto zomrie, vysvetlené je tam čo sa deje na cintoríne...o obradoch v kostole...
http://www.tranoscius.sk/index.php?menu=id36&id...
Ohľadom kostola je pre deti aj toto:
http://www.rosa.sk/index.php?p=shop_item&id=Z11445
@aduskatt asi je tiež problém, že ja tu vieru u manžela až tak nevidím. Vyrastal v tom, že treba chodiť do kostola, tak ide, ale modlenie doma (teda okrem štedrovečernej večere) nevidím. Možno, keby som to videla, aj by som sa "obetovala" a šla, ale takto v tom nevidím význam. No a mám dosť odstup aj od cirkvi ako takej - najmä, keď manželov farár, s cieľom "presvedčiť" ma k sobášu v kostole povedal, že veď to môžeme urobiť len o dvoch svedkoch, "v tajnosti". To ma dorazilo.
@janinah ja som tiež manželovi hneď na začiatku povedala, že mňa do kostola nedostane, tiež som bola zmierená s tým, že by náš vzťah nevydržal, ale "presvedčil" ma inými kvalitami.
my budeme mat asi podobny problem. Manzel veriaci (jeho rodicia silno), ja nepokrstena. Manzel mi vysvetlil, ze chce maleho bravat do kostola, lebo podla ich cirkvi je to to najlepsie, co pre neho moze urobit. Lenze podla mna male dieta nechape vyznam, stava sa to pre neho akousi povinnostou al. ritualom, nechcem ho do nicoho tlacit a ked bude dost velky, aby chapal iste veci ohladom nabozenstva, nech sa rozhodne sam, ci tam bude chodit. Lenze ako to vysvetlit manzelovi? Mam pocit, ze ja som tolerantna k jeho viere, ale on ako keby neakceptoval moj postoj, akoby ho nezaujimalo, co si o vychove dietata myslim ja. Pre neho je najspravnejsie deti viest k viere odmalicka a hotovo. Velmi sa mi to nepaci, nechcem cely zivot robit ustupky iba ja.
presne, mne by moje presvedcenie nedovolilo ist do kostola len kvoli obetovaniu sa. mna do toho tiez netlaci, ale mam pocit, ze moj muz caka, ze jedneho dna "osvieti" aj mna.
@lillian85 samozrejme, že dieťa sa samé časom rozhodne, či bude do kostola chodiť a vždy bude len na ňom či sa stane veriacim.
Na vysvetlenie pomôže táto knižka:
http://www.detskamisia.sk/obchod/product_info.p...
@lillian85 na prirovnanie: ak pôjde manžel so synom do hľadiska na futbalový zápas, tak to ešte neznamená, že sa zo syna stane futbalista. Možno by bol manžel aj rád, keby sa jeho syn stal futbalistom. Ale rozhodnutie zostane vždy len na synovi. Futbalistom sa môže stať aj vtedy, ak ho otec nikdy na futbalový zápas nevezme.
Takisto veriacim sa môže človek stať aj vtedy, keď ho rodičia do kostola nevodili. Je to v človeku samotnom. Nedá sa to ovplyvniť ani výchovou, ani okolím v akom vyrastá.
@aduskatt do kostola chodia aj neveriaci. Napríklad na Vianoce ide celá rodina - aj veriaci aj neveriaci...pokiaľ je to v rodine taká tradícia. Samozrejme, že neveriaci sa v kostole správajú inak ako veriaci - a tým dávajú okoliu najavo, že nepatria medzi veriacich... ...Akceptuje sa to a nepovažuje sa to za nejaký prehrešok.
Takisto pri sobáši sa postupuje - ak je sobášený neveriaci s veriacim...kňaz vtedy použije inú vetu, ktorú neveriaci nepostrehnú, ale kňaz tým dá najavo, kto je veriaci a kto neveriaci. Akceptuje sa to. Bežne sa s tou vetou pri sobášoch stretávam a nikto sa nad ňou nejako zvlášť nepozastavuje.
@evabb35 ja nehovorim, ze je to prehresok, alebo ze tam nesmu chodit. Ja osobne sa v takom prostredi necitim dobre, takze tam nechodim ani na vianoce. Je malilino vynimiek, ktore som urobila a ktore ma este cakaju, ale to zasa neberiem ako obetovat sa kvoli dietatu a zacat chodit do kostola, aby sa nepytal nahodou, preco ja nie🙂...............ale to uz sklzavame do temy neveriaci v kostole a to sme mimo🙂
No tak ja mam tiez skusenosti. Ako zaryty ateista som sa sa o tom casto hadala s byvalou svokrou, ktora sa vzdy vyzivala vo vsetkom nadprirodzenom a po revolucii zacala vymetat kostoly, vraj jej to dovtedy bolo zakazane rezimom 🙂 🙂 .
Cirkus bol, ked sa angazovala pri krste dcery viac, ako bolo zdrave, ja pokrstena nie som, ale panovi fararovi to nijako nebranilo, ved "kazda ovecka dobra". Byvaly dcere vzdy na konci roka bez mojho upovedomenia podpisoval, ze bude navstevovat v skole nabozenstvo, moje presvedcenie neriesil a ja som s nou "v ramci domacich uloh" zabezpecovala navstevu nedelnej omse /podotykam, ze som sa jej nikdy nezucastnovala, co som dcere vysvetlila, nesuhlasim s tu pisanymi nazormi, ze je potrebne sa obetovat/. Napriek tomu, ze mam dceru zverenu do vychovy s opravnenim vykonavat za nu pravne ukony, som nikdy podpis jej otca na prihlaske na nabozenstvo nespochybnila, kedze dieta bolo nim a jeho matkou uz spracovane a v konecnom dosledku, nijako jej tento predmet neskodil. Zlatym klincom vsak bolo vybavenie sv. prijimania byvalym manzelom bez mojej ucasti, nic mi neoznamil, vsetko v kostole vybavil a len od dcery som sa dozvedela, ze sa nieco take kona. Pozvana som nebola, ale kvoli dcere som sa bola
aspon pozriet. Co by ste robili? Ako je mozne, ze dnesnej cirkvi nechyba podpis druheho rodica v pripade tak zavazneho rozhodnutia? Nic rusit nemienim, lebo dceru presvedcili, ze len a len takto je to dobre a postavila by som ju proti sebe.
Moj osobny nazor - nezda sa mi ferove, aby dieta uz rodic odsudil byt krestanom, moslimom alebo neviemcim. Asi mam divny nazor, ze clovek by sa mal rozhodovat vtedy, ked uz vie, o com to je ....
@ada1313 žiaľ toto je dnes častý jav...aj v minulosti to aj takto bývalo...Smutné. Určite by sa mali rodičia dieťaťa na náboženskej výchove dohodnúť...patrilo by sa....ale aj tak sa v konečnom dôsledku dieťa samé rozhoduje či sa stane kresťanom alebo ateistom...väčšinou okolo 15-16 roku...niektorí v dospelosti...náboženská výchova, sv. prijímanie o tomto nerozhoduje.
@ada1313 Dokonca poznám prípad, keď stará mama dala bez vedomia rodičov pokrstiť vnúčatá.Takže už sa nedivím naozaj ničomu
Len potom je častý jav, že rodičia resp. starí rodičia sú priam bolestne sklamaní a dajú to aj jasne najavo skoro pri každej príležitosti, keď ich deti resp. vnúčatá nemajú vôbec sobáš, nemajú sobáš v "ich" kostole, vlastné deti resp. pravnúčatá nepokrstia....a je to veľmi nepríjemné. Nazdávajú sa, že keď svoje deti vodia do kostola, vystroja veľkú hostinu v deň 1. sv. prijímania tak aj ich nasledujúce generácie budú svoje deti vodiť do kostola /dokonca sa nazdávajú, že presne toho istého/....ale to tak vôbec nemusí byť.
@elka86 Citujem tvoj prispevok:
No a mám dosť odstup aj od cirkvi ako takej - najmä, keď manželov farár, s cieľom "presvedčiť" ma k sobášu v kostole povedal, že veď to môžeme urobiť len o dvoch svedkoch, "v tajnosti". To ma dorazilo.
Tento incident ta odradza od vieri a od Boha? 😅 Neviem, ale ja verim v Boha a v Jezisa nie preto, lebo stretavam perfektnych fararov, absolutne bezuhonnych ludi, vsetko slusnych a bezchybnych obcanov, susedov a kolegov v praci 😕
Taki ludia hadam ani neexistuju.... keby som rozmyslala, ako vacsina z vas.....tak v zivote do kostla nevrkocim. Teraz narazam na velku aferu v USA, v Bostone, kde sa prevalili klamstva o pedofilnych fararoch. Takych ludi by som mala chut zdrat z koze..... Ale, co s tym ma moja viera v Boha?
To len tak na uvahu....
Vidim, ze vacsina z vas sa zaobera tym, aki ludia chodia do kostla, co robia po kostole, ako sa spravaju aki su pokritci, ako cirkev kradne, ako farari klamu a pod....... neviem.....ale toto moc s vieru nema nic spolocne. 😔
@digysa ANo, bohuzial sa casto riesia take veci - ze krestania co chodia do kostola tak aj tak sa spravaju ako pohania, ze toto, ze tamto. V principe to s VIEROU nema vela spolocne, lebo to su len nejake vonkajsie prejavy vierovyznania a ved asi vieme ako su uprimne 🙂
Pre mna osobne je ta uprimnost dolezita a kedze som ateistka, tak nebudem detom klamat - ved to by bolo proto zakladnym principom krestanskej viery - klamat a pretvarovat sa, ze verim, ked neverim. Nebudem deti stvat proti viere, ale s manzelom sme si to prediskutovali este pred porodom - tak ako on chce detom povedat, ze on veri, tak ja budem musiet po pravde odpovedat, ked sa deti opytaju.
Jasne, ze z toho budu mat deti asi zmätok, ale hadam radsej pravda ako loz v tak zasadnej veci. A treba sa trosku aj spolahnut na deti, ked budu chciet, vyberu si svoju cestu. Poznam krestanov, co nemali doma krastansku vychovu a naopak ateistov, co boli vychovavani v tvrdej viere.
@elka86
@elka86 ved mu netreba vraviet ze ty neveris. vysvetli mu ty alebo manzel zakladne otazky viery, kto je boh, krst, desatoro, co sa v kostole robi a preco sa tam chodi s tym ze tatino bol takto vychovavany a ty nie. cize tatino do kostola chodi a ty si bola inak vychovavana, tak ty nechodis
a kym sa narodil dohodla si sa s tatinom ze ho budete vychovavat podla tatinovho vzoru, co sa viery tyka.
preto bol aj krsteny
inak keby moj syn chcel aby som s nim tam isla, tak by som isla ci verim alebo nie