Večne nespokojné 7-ročné dieťa

Ťažko povedať. Možno má takú povahu, možno je veľmi citlivý a vnímavý a možno je len stále unavený, či mu nechýbajú nejaké vitamíny, minerály, či sa celkovo zle necíti.

@ivangeline to by bolo fajn, ale na deti som prevažne celý týždeň sama, muž robí aj sobotu a v nedeľu sa snažíme tráviť spolu, ísť na výlet a tak čas ísť s ním niekam sama nemám. Ale verím, že by to mohlo pomôcť. Snažím sa robiť to čo on chce, či má rád, mladšiemu je jedno, on sa prispôsobí. Dnes mladší nešiel do škôlky tak som nechala doma aj staršieho, že si spravíme pekný deň, vybral kam sme išli na výlet, mali hranolky, džús, zmrzku a keď sme išli domov tak si zmyslel že zase ide hundrat a už spustil, boli sme tam krátko a prečo nemohol dva kopčeky a odrel si tam prst, teraz ho to bolí a odrel si to lebo nejaký chlapec mu zavadzal, načo tam musel byť ten chlapec a prečo sme neisli radšej niekam inam, kde by mu nikto nezavadzal a neublížil by si, prečo sme neisli k babke, že on chcel ísť k babke a ze prečo sme boli hentam tak dlho a nestihli sme potom babku a pod.

@elizabet173 do školy ide v septembri. Poslať ho do izby? Taky krik spraví, to ho veľmi rozčúli, niekedy ide dobrovoľne, inokedy ho až odniesť musím. Ale keď sa ukludní, príde a ospravedlní sa, porozprávame sa o tom a chápe. Jeho zlosť už nejako zvládam spracovať a dat mu najavo, že takto teda nie, ale to ze je nespokojný a nešťastný tak to ma trápi.

ja keď to čítam, nemôžem si pomôcť, ale chlapec má asi naozaj hocičo, na čo si zmyslí... a potom to takto vyzerá. je ešte malý fagan a už špekuluje. moja má 12, bránu do puberty otvorenú dokorán, ale toto si nedovolí...
a kde je, ako sa hovorí, "otcova tvrdá ruka"?

@evabb35 áno, je to povaha a ja by som chcela mu pomôcť ju zmeniť. Môj muž je úplne rovnaký, večne nahnevaný na všetko, s ním už nepohnem, ale malé dieťa by sa snáď dalo zmeniť nie? Viem, že z neho nespravím chodiace usmievavé šťastie, ale tak nejako tie myšlienky otočiť na veselé, nehnevat sa na maličkosti ale tešiť sa z maličkostí. On je od narodenia plačko a čím je starší tým viac si neviem rady už ako z neho spraviť šťastné dieťa

@panelacikova muž je na neho tvrdý na môj vkus až moc, oni dvaja sú kópie a môj muž ho nevie zniesť, ale sú spolu málo. Z čoho sa dá usúdiť, že na všetko na čo si zmysli? To vôbec nie, že som ich dnes zobrala na hranolky a zmrzku?

@elizabet173 v škôlke je ukážkový, pojašený, veselý, priateľský ale doma mi frfle na každého kto co spravil

@elizabet173 u psychológa sme boli, vraj je v poriadku a putá na seba pozornosť

Bohužiaľ neporadim...len mám to isté v ružovom....mám presne takúto skoro 7 ročnú hundrošku ...nebyť jej mladšej sestry tak si asi myslím, že všetky deti sú také.....a tiež to vidím v manželovi, večné frflanie 🤦...tak som zvedavá čo baby napíšu. Mne sa teda nezdá, že by moja bola rozmaznaná a donútiť niekoho tešiť sa to sa nedá ....už vôbec nie trestami....na to treba ísť nejak rafinovanejšie , zmeniť pohľad na veci...ale ako to neviem 😟

Ešte aj v škole o nej tiež hovoria, že ona je také slniečko vždy usmiate ...

Tak odpoveď už máš. Puta pozornosť. Treba tie jeho výlevy a scény ignorovať. A nebuduce nech rozhodne on co sa bude robiť. Chceš ísť tam, dobre ideme. Nepáčilo sa ti? Však ty si si vybral, tak co sa zduvas?

Podľa mna si si sama odpovedala, keď píšeš že s mužom je úplne rovnaký, on to má podľa mna odpozorované a v prvom rade by bolo treba poriešiť niečo s mužom, pretože to má jednoznačne súvis. Ty mu mozes hovorit vysvetľovať keď on vidí že muž vecne nespokojný ufrflaný, nadáva na všetko a na každého, žiaľ neverim že syn bude iný, oni neskutocne nasávaju….

@viestta ale však písala, že on vybral, kam pôjdu.... nabudúce by som ho nevzala nikde a patrične by som mu to vysvetlila: mohli sme ísť tam alebo tam, ale tebe sa nikdy nič nepáči, ostaneme doma...

Nuž ked je rovnaký ako jeho otec niet sa čomu cudovat…len sa naucil to co videl a počul od otca…to uz ma proste vštepene ked bol maly otca pozoroval a vypozoroval tento vzorec správania…tym ze sa tak správal jeho “role-model” tak to považoval za normalne…asi mu len treba stale ukazovať ze sa da aj inak ale to musi teda hlavne otec di uvedomit ze deti su naše zrkadla

autorka, konkrétne z tohto:

Moc by som si želala aby bol šťastný. No jemu aj keby celé hrackarstvo kúpim tak si nájde niečo čo sa mu nepáčilo.

Snažím sa robiť to čo on chce, či má rád

vybral kam sme išli na výlet, mali hranolky, džús, zmrzku

želáš si, aby bol šťastný, však OK, ktorý rodič nie? ale nie za každú cenu... snažíš sa robiť to, čo on CHCE... niekedy rodičia robia aj veci, ktoré deti nechcú a deti sa prispôsobia, jednoducho to takto úplne normálne funguje. no a hranolky, džús a ešte aj zmrzlinu na výlete? to nestačí 1 odmena?

@panelacikova presne, tak nasilu ho tlačia do toho šťastia, že ten malý sa už ani tešiť nevie z maličkosti. Trosku menej veci, ktoré by ho mali robiť šťastným a hneď bude rad aj za ten kopček zmrzliny (nie, nechcem tým povedať, že netreba deťom dopriať, ale keď sú zahltene, tak ani nevedia co s tym)

@panelacikova jejda, vytrhla si z textu neuplnu vetu, aj keby mu kúpim hrackarstvo bolo obrazne, veď som tam písala, že hračky nekupujeme len tak a to ze som ho dnes nechala rozhodnúť o výlete? Išlo o ihrisko, nie o tom, že celá rodina sa mu ideme prispôsobiť a ze robím veci co ma rad? Nemyslím nejaké materiál e alebo neviem co, proste ma rad bicykel tak chodíme bicyklovať, výlet spojený s nejakým zaujímavým miestom kde sa dá ísť bicyklom. To ze mal hranolky na obed a džús? Raz za čas áno povolím a zmrzku v lete tiež. Naozaj môžem cestne prehlásiť, že ho nerozmaznavame, vidí, že kamoši chodia jazdy deň na zmrzku a majú dva kopčeky, tak skúša pýtať, nikdy dva som mu nekúpila, nechodíme denne na zmrzku aj keď ju mame pod oknom a vidí tam kamošov, proste mame pravidlá, zmrzku občas a len kopček. Vieme ísť do hrackarstva a len sa pozerať a nič nekúpiť, z toho scény nerobí, čiže naozaj jeho správanie nesúvisí s tým, že má plno hraciek, že skáčem ako on píska, to určite nie

Bohuzial,nezmenis ho. Zdedil muzovu povahu. Mame v rodine take dieta a teda je to tazke s nim existovat,tiez zdedil povahu po rodicovi,vsetko ohundre,ofrfle a tiez to nie je rozmaznavane dieta. Jednoducho ma taku povahu.

OK... tak ako odporúčali vyššie. k psychológovi poslať muža...

@viestta jasné, nasilu ho chudáčika tlačím do šťastia, veď píšem, že nedostane všetko na čo si zmysli, a ze ho nerozmaznavame, ok, mal dnes na obed hranolky a džús, zmrzlinu už nemusel dostať, uznávam

@viestta ja mám niekedy dojem, že niekomu nevysvetlíš... mimochodom, moja dcéra má veľmi tvrdú hlavu (tiež po svojom otcovi), čo si zmyslí, to je schopná obmieľať dokolečka. ak mám pocit, že je to OK a nemám problém jej vyhovieť, urobím to. ak vidím, že to ide "cez" isté hranice či potreby, no bohužiaľ. a ona ide ako obohraná platňa (presne ako jej otec). a ja si idem chvíľu svoje a potom už nereagujem. poviem jednou vetou: nie. a hotovo. a za chvíľu ju to prejde. ale faktom je, že má cez 12 a už jej to dobre prehráva občas.... 🙂 takže veľa toho pripisujem aj veku. keď mala 7, bola ako baránok boží. keby mi vystrájala toto, tak jej tresnem na prdel a dovi dopo...

No asi toho má aj tak priveľa a neteší sa, lebo...

@elizabet173 ved povedala som mu, že ma byt rad, že dostal zmrzku a že nešiel do škôlky a ze dostal dnes tak veľa, nikde som nenapísala, že som to neriešila, veď samozrejme, že som nebola ticho a ze by som ho ľutovala. Že mi to je ľúto, neznamená, že ho ľutujem keď sa takto správa

autorka: lenže tvoj chlapec nemá 2 roky, ale 7. už musí pochopiť, že naozaj dostal na dnes dosť a ty nemieniš počúvať jeho frflanie. ak chce frflať, nech sa páči, nabudúce nedostane nič. a aj to dodrž...

@panelacikova neviem, ty mi stále vysvetľujes, že má toho veľa, ale vôbec nevieš čo má, čo a koľko dostáva a z jednej zmrzky a obedu na ihrisku usudis, že mu všetko dám, ale ok.

Ved nedostane, preto ide na zmrzku max raz do týždňa, keď má svetlu chvíľku, lebo vždy zakazem.. keď frfle na večeru, ide spať hladný. Proste pravidlá mame jasné, to ze ideme v nedeľu celá roduna von? Co ho mam nechať samého doma?