Učenie sa s 12 ročným synom

@1andrea111 ja osobne si myslím, že vzdelanie je dôležitá vec, samozrejme nie kvôli známkam, no sôr kvôli všeobecnému rozhľadu a možnosti si vybrať v 9 ročníku viac škôl. Do vzdelania sa určite oplatí investoveť, no na druhej strane netreba to preháňať. Treba zistiť, čo dieťa baví, v čom vyniká. V ostatných predmetoch málinko pomôcť a motivovať ho. Možno je pravda v tom, že chlapci sú lenivejší, pohodlnejší a treba ich do všetkého nútiť. Ja mám to šťastie, že sa s dcérou učiť nemusím už asi od 3 ročníka, je samostatná (6. ročník), učí sa v pohode 1-2 na vysvedčení.
Keď som bola žiačkou 5. ročníka, triedna učiteľka nám povedala, že sme na druhom stupni a musíme sa vedieť učiť sami. Mala pravdu v tom, že dieťa je donútené začať rozmýšľať a byť samostatnejšie. Bohužiaľ niektorí rodičia vychovávajú v súčasnej dobe tak deti, že ešte aj na SŠ píšu za ne úlohy.

Co mas na mysli pod pojmom ucit sadnut si s nim a vsetko robit za neho - povedat co si ma zapamatat, ako sa zorganizovat a sediet pri nom ? Alebo ho po nauceni vyskusas a pomozes vysvetlit comu nerozumie?

Neviem ja mam doma druhacku - kazdy den donesie 1-2 stranky uloh + ak bola chora tak musi dobiehat + ak maju pisomkove obdobie tak treba s nou zopakovat - pri ulohach sa snazim u nej vybudovat zvyk aby to co prve urobi doma este pred odchodom na kruzky su ulohy - to robi sama a pride mi ukazat co spravila - opravime spolu, pri uceni na pisomky ju tiez najprv poslem aby si to nastudovala sama a ja ju vyskusam, teraz ju ucim robit schemy a resumenes tem aby vo vyssych rocnikoch a zlozitejsich predmetoch si zvykla vytahovat to najdolezitejsie z temy a ucit sa

Takze aby som ti odpovedala na tvoju otazku - viac ako ucit sa s 12r a vsetko mu dat polopatisticky pod nos by som snazila viest ho k samostatnosti a mozno naucit ho nejakym sposobom studia ktore by mu pomohli aj do buducnosti 😉 lebo ano to ze dieta bude mat urcite studijne navyky a bude sa vediet sustredit je velka investicia do buducnosti

@1andrea111 tak vo vašom prípade - ak sa s ním neučíš, nosí štvorky... je na druhom stupni, čo ti na to povedať... ak máš pocit, že by mu malo do života stačiť ukončené základné vzdelanie, že nepotrebuje ani učňovku ani maturitu a už vôbec nie vysokú školu, tak kašli na to, ten čas strávený nad učivom je v tomto prípade zbytočný... ak je predpoklad, že pôjde ďalej a bude chcieť maturitu, tak by si ten čas a energiu mala investovať... alebo mu zaplatiť niekoho na doučovanie... dve trojky nie sú žiadna katastrofa, len teda ak je to doslova vydreté tak nič moc.. možno by stálo za to zvážiť aj rozhovor s učiteľkou, ako to vidí ona, či je to napr. len lenivosť alebo naozaj je to preňho náročné, prípadne či tam nie sú nejaké iné problémy... a treba myslieť aj na to, že nedá sa byť perfektný vo všetkom, ak mu raz nejde matika tak by som to nesilila, ak je dobrý v jazykoch, tak by som ho orientovala tým smerom...
so mnou sa naši nikdy neučili, ja sa s dcérou tiež neučím, len sem tam príde že potrebuje niečo konkrétne vysvetliť alebo poradiť, ale prípravu ako takú do školy si musí od začiatku robiť sama, plus dnešné deti to vďaka googlu majú omnoho ľahšie ako my kedysi...
a teda súhlasím s tým, že treba dieťa viesť k samostatnosi v tomto smere - ak spoločné učenie spočíva v tom, že zaňho spravíš úlohy a spracuješ mu učivo a strčíš mu to pod nos, tak stop, ak je to o tom, že mu vysvetlíš čomu nerozumie, ukážeš, ako sa dopracovať k výsledku, tak to je v poriadku...

tak sa ta opytam. Ked sa s nim neucis, uci sa sam? Respektive pokusa sa o to, alebo v ramci "setrenia casu" hned prejdete do modu "sadaj, ideme na to spolu"?
Lebo 12 rokov je veru uz dost na to, aby sa nevedel samostatne pripravit. Ak je tvoj syn zdravotne OK a ak nie je na prilis narocnej skole, urcite by som to riesila nejak podobne:
Posadit ho k sebe, trebars do kuchyne, alebo kde sa zdrzujes a nech sa uci. Nesediet pri nom. Nech skusa sam. Pokial narazi na problem, vysvetlit (nevyriesit, vysvetlit AKO to ma vyriesit sam) a zase pokracovat vo svojej cinnosti. Postupne predpokladam bude coraz viac samostatny. Pokial problem pretrvava a aj napriek tvojim snaham neprichadza zlepsenie (trebars v matematike), porozmyslaj nad investiciou do doucovatela. Niekedy moze byt aj problem v roztrzitosti dietka. Nestiha sa na hodine sustredit a teda nestiha pochopit vyklad. Doucovatel by mal byt najlepsie cudzia osoba (aby bol okamzity respekt. Navyse tam nie su emocie a je triezvy pohlad + skuseny pedagogicky pristup), raz za tyzden na hodinku pride. Synator si za tyzden zozbiera veci, ktorym nerozumel a 1 na 1 mu to doucovatel vysvetli bez vyrusovania dalsimi osobami.
Toto som praktikovala pri priprave synatora na gympel napr., rovnako ako aj kamoska. Velmi sa to osvedcilo. Doteraz ked je problem, syn ci kamoskina dcera signalizuju a volame doucovatela. Zlepsenie bolo obrovske. Moj syn mal vzdy na houby pravopis. Bal sa diktatov, bol z toho v strese. S doucovatelom do blba robili diktaty, az sa z nich stala uplna rutina. Teda odbural stres a naucil sa sustredit bez spotenych dlani 😀

tak ja som napr.bola taká že mne sa nechcelo učiť.mala som stále 3.na strednej škole som sa neučila vôbec,ale počúvala som a nosila som 1 a skončila som s vyznamenaním.

@1andrea111 mam doma podobneho syna... akurat, ze mna uz stavalo, ze ucim sa s nim, skusam ho.. a znamky na prd. Tak som sa s nim objednala na pedagogicko/psychologicku poradnu, tam mi ho zdiagnostikovali a zistili sme, kde je pes zakopany. Lebo niekedy to nie je o tom, ze dieta je lajdak lenivy... takze mozno aj toto by bola pre vas cesta. A ano, podla mna je dolezite vzdelanie... v ramci moznosti samozrejme. Je mi jasne, ze moj syn asi vysoku v zivote studovat nepojde, ale ved nie kazdy ju mat musi. A co viac do buducnosti by si mu chcela dat, ak nie vzdelanie??

niekomu to proste nejde, ale viesť ho aj napriek neúspechu k vytrvalosti, nejakej disciplíne, veci proste ktoré musí a učenie patrí k tomu jednoducho nechápem, jasné že treba. Ak sa učí dosť a má snahu môžeš ho tiež dať vyšetriť nemá nejakú poruchu pozornosti?
A jednoducho učíme sa celý život a ende.vravím môjmu.dieťaťu.

@1andrea111 ahoj, a do 4. triedy sa ucil sam? Vsimla si si aj predtym, ze sa mu uci tazsie?

Takze problemy nastali pri prechode na 2.stupen. Nemusi to byt tym, ze je toho viac ale tym, ze ucitelia na prvom stupni neboli moc narocni, nekladli dost doraz na domacu pripravu a na jednotku toho stacilo vediet minimum. Zrazu prisiel 2.stupen, ucitelia, ktori vyzaduju znalosti a problem je na svete. Zazila som dieta, ktore malo vo 4. rocniku same jednotky a pravopis na urovni prvaka, matika podobne a prisiel 2. stupen a zrazu nastal problem, lebo sa zistilo, ze deti maju medzery v zakladnych veciach.

ja mam 13 ročnu a od 2 triedy sa uči sama.podla mna tak od 4 triedy sa ma učit dieta same a len vyskušat a skontrolovat ked treba.treba učit deti samostatnosti a treba im stale hovorit že sa učia sami pre seba 😉

@1andrea111 podľa mňa je toto veľmi individuálne. Poviem niekoľko príkladov z vlastnej rodiny. So mnou a s mojím bratom sa mama učila takmer celú základku. Samozrejme to vyzeralo inak, keď sme boli na prvom stupni, kde s nami doslova presedela hodiny- pamätám si ešte tie kvantá zošitov, čo sme spolu zapísali. Na začiatku druhého stupňa to ešte tiež robila, ale potom prešla na systém: urob si úlohy a ja ťa preskúšam. A tak to veru fičalo- u mňa možno trochu kratšie, lebo som bola čistá jedničkárka a po istom čase - možno od 7mičky, mi začala plne dôverovať (hoci ani pred tým by som ju určite nesklamala 🙂 ). U brata to bolo až do ukončenia základky a naviac, bracho bol síce matematický génius, ale slovenčina mu nešla, tak diktáty mu diktovala aj cez prázdniny!!! Strašný generál.. Ale! Podstatou je, že nás s bratom strašne vymakala, čo sa ty ak systému učenia. Obidvaja sme potom na ten systém (učenie ako prvé), nabehli automaticky na gympli a potom na výške. Obidvaja sme skončili univerzity s červeným diplomom a obidvaja sme to, že sa proste vieme učiť, využili veľakrǎt vo svojom živote. Obidvaja sme máme vynikajúcu prácu na vysokých pozíciách a bracho to dotiahol ešte ďalej ako ja.. Aj keď som mame najprv nebola zato veľmi vďačná, teraz vidím, akú obrovskú úlohu zohrala pre moj úspešný život.
Ďaľším, možno trochu iným príkladom je syn mojho priateľa. On má teraz 16 rokov a v 13.tich mu diagnostikovali poruchu učenia. Žiaľ, až keď prepadával a striedal jednu školu za druhou. Vtedy im povedali, že čo sa týka učenia ho zanebali, lebo no nechávali samého sa učiť a proste na to neprišli. A rada psycholǒga po diagnostikovaní tejto poruchy bola, že musia syna doslova a dopiśmena kontrolovať, musí mať syn presne vymenený čas na učenie a rodičia tento čas musia kontrolovať- samozrejme sú tam ešte nejaké iné pravidlá, ktoré si napamatám.
Takže aby som to zosumarizlovala- nerobíš chybu, že sa s ním ućíš - práve naopak, buduješ pozitívny návyk. Ak máš ale podozrenie, že sa syn nevie sústrediť, choďte spolu za psychológom a ten možno odhalí, ak by nebolo niečo v poriadku.

@1andrea111 moj syn bude mat v marci 12rokov- do stvrteho rocnika sme sa ucievali spolu- teraz sa uci sam- ja ho len preskusam- u neho je problem, ze ma aspergerov syndrom -cize on to ma v zivote o cosi tazsie, ako jeho rovesnici - donedavna si nedokazal vymenit ani sam ucebnice podla rozvrhu- ale aj nato sme si nasli sposob ... deti teba motivovat a ak to neide treba im aj pomoct ak to potrebuju-to je moj nazor... ak si myslis,ze potrebuje tvoju pomoc pomoz mu- alebo ak sa ti zda ,ze je to na neho vela -skus s nim zajst na vysetrenie k specialnemu pedagogovi- mozno ma nejaku pouchu ucenia -treba hladat pricinu...

na strednej som mala spolužiačku ,s ktorou sa mama učila celú strednú školu,lebo dievča to potrebovalo..ona sa naučila,potom ju mama skúšala a dovysvetľovávala jej....myslím,že dievča zmaturovalo len vďaka maminej snahe a obetavosti 😉 a tú mamu som poznala a vážim si ju doteraz....ak dieťa potrebuje pomoc rodiča,tak niet nad čím rozmýšľať,čo lepšie vieme dieťaťu dať ako náš čas v jeho prospech?

moj starsi syn ma 13 rokov a pravdu povediac, ked mu nesedim za chrbtom, tak sa neuci:(.
Je to narocne, hlavne ked tam pobehuje a pozornost vyzaduje este 2-rocny syncek. Pomaham si metodou Smart books(on line ucenie http://www.smartbooks.sk/), kde ho mozem nechat trochu aj sameho a mozem si skontrolovat, ci sa danu temu naozaj naucil. Vacsinou pri nom aj tak sedim, aby som bola "v obraze"Je to omnoho pohodlnejsie ako sa trapit nad ucebnicami a naucit sa temu predtym ako ho idem skusat! Pomaha mi to aj pri matematike, kde okrem vysledku je aj postup. Ked treba chodi aj na doucovanie a jazykovy kurz. Takze jednoducho povedane "tlacim a talcim" aby z neho nieco bolo. Mala som obdobie ked som ucenie nechavala iba na neho a nebolo to dobre, isiel s prospechom dole vodou:(. Takze aj ja odporucam sa detom urcite venovat, pomozeme im do buducnosti.Drzim palce!

Urcite ucit a motivovat, s 12 rocnou sa ucim niektore predmety, nejde jej to do hlavy, ucime sa metodou kreslenia a k obrazkom /uple jednoduche cmaranice/ si priradi ucivo. Niektore predmety zvlada sama, ale ked vidim ze ma nejak vela casu, je mi jasne ze zacina polavovat, tak preberieme a napiseme plan co sa ma ucit, kedy su pisomky, niekedy neodhadne kolko v predstihu si treba zacat opakovat. So 14 rocnym preskusame, ucivo ktore nevie, teda matika sa vyslovene ucime a vysvetlujeme, ostatne predmety (skor vynimocne) sem tam preskusame, ale pravidelne kontrolujem osity, ked zacne flakat poznamky a zhorsi sa pisanie, viem ze zacina mat lajdavy pristup, tak treba zakrocit upratat ho a zasa fici sam. 15 rocmy sa uci uplne sam od prveho stupna, sem tam pride sam ze chce preskusat, ale to tak 2x za rok. Vyborna pomocka k amtematike je na youtube "Matykar" vyborne vysvetli ucivo.