ahojte... Zaujima ma nazor maminiek deti na prvom stupni ZS. Vediete deti k tomu, ze su znamky dolezite (samozrejme za horsiu znamku netrestam, ale spolocne si ucivo pozrieme, prejdeme...), alebo detom hovorite, ze znamky podstatne niesu a hlavne sa maju v skole hrat a kamaratit??
Ak bude dieťa nastavené na získavanie dobrých známok, jeho cieľom budú dobré známky. Čo chceš ty? Chceš aby donieslo domov dobrú známku? Alebo chceš aby v škole rozvíjalo svoje schopnosti, poznanie? Je jedno, čo mu budeš hovoriť, dôležité je, čo TY považuješ za podstatné. To sa bude objavovať v tvojom prístupe, v podpore, v každom prejavenom sklamaní, či radosti... A dieťa vycíti, že ťa zaujíma známka... Že ťa nezaujíma proces, akým sa k nej dostal, ako sa pripravoval, čo pri tomto zistil o sebe o iných, o danej problematike.
Moja dcéra keď príde s novou známkou, hneď mi aj referuje ako to prebiehalo, čo zle pochopila, nepochopila a musí sa to ešte naučiť, poprípade to vie, ale ponáhľala sa a to ju domotalo... Vie, že mňa zaujíma hlavne, či vie, kde urobila chybu, či ju vie opraviť a pokračovať tak ďalej... Známka je len označenie jej výkonu podľa mierky učiteľa. Nič viac, nič menej. Bohužiaľ aj vďakabohu nič to neznamená. Nezistíš veľa o skutočných poznatkoch a hlavne SCHOPNOSTIACH dieťaťa. Lebo práve tie budú určovať ako bude ďalej žiť. Poznatky, surové informácie nie sú zárukou šťastia, alebo pocitu úspešnosti v živote. Bohužiaľ, náš školský systém je chorý a tak úzkoprso zameraný na hodnotenie hlúpostí, porovnávanie a súťaženie... Že skutočné talenty s schopnosti dieťaťa ostávajú v úzadí, mimo záujmu. A schopnpdti, ktoré by si mali deti rozvíjať aj v procese výučby (nielen doma), sú malo podporované, rozvíjané... Česť výnimkám.
Na druhej strane, je fajn, že sa nad tým pozastavuješ. Moja dcéra má teraz super triednu, veľmi citlivú a rozvážnu. Na rodičovskom združení, práve ONA nabáda rodičov, aby netlačili na výkon, na známky.... Decká sú v puberte, citlivom veku, sú veľmi šikovná, rozumná trieda... Na rodičku mám niekedy pocit, že majú asi viac rozumu ako ich rodičia 🤔
Môj brat mal na základnej zlé známky ( ani ja som nemala až tak dobre ) mamina sa s ním ucievala Non stop. Plakala denno denne lebo on to učivo nechápal. Základnou sa nakoniec premotal s trojkami štvorkami. Na strednej škole bol vyznamenaný. Lebo konečne študoval čo chcel a čo ho bavilo teraz je šikovný automechanik široko ďaleko a má len 20 rokov. Takže u nás to bolo tak že nás naši nikdy za znamky netrestali ani nič. Dokonca i ja som skončila vysokú školu s troma Ackami a dvoma Bckami....
Moja je este v skolke no viem ze nebudem trvat na 1. Pokial bude nieco v com bude dobra a bude ju to bavit(tenis, gymnastika), budem podporovat radsej to. Nehovorim ze ju necham prepadavat 😅 Ja som ma 1 od zs po ss a potom som prisla nato ze natom absolutne nezalezi. V zamestnaniach im to bolo fumafuk tiez.
A ani si nemyslím že je to veľa krát vizitka rodičov. Ako som písala moja mama sa natrapila pri bratovi. Všetci sme sa mu snažili pomôcť ( sme štyria a dve sestry sme učiteľky a dalsia za ňu študuje ) takže si myslím že mal mu kto pomôcť,no jeho zaujímali iba auta kamióny a pod...a v Tom sa našiel na strednej bol najlepší ziak
Znamky su vyzitka ziaka. Pride na to, ci zla znamka hovori o tom, ze ziak ucivu nerozumie, prejavuje vsak o neho zaujem a po vysveteleni v studiu pokracuje a vedomosti prehlbuje a rozsiruje, alebo vysledkom je lahostajnost voci studiu a laxny pristup. Lebo to je z hladiska buducnosti dost velky rozdiel. Najskor je toto potrebne si zodpovedat podla mna.
Ano aj nie- ale ja som v zahranici a tu v vysvedcko z 3 triedy a polrocne so 4tej triedy zs rozhoduje o buducnosti a tu sa veru nemaznaju so znamkami- cize ziadne znamky "z milosti", ci "nepokazime priemer"- ked dieta nevie, tak nevie, tak ma aj 5 a aj na vysvedcku, pokial to nevie/flaka....
Dieta sa snazim motivovat, trochu pokarham, pokial nieco nevie a nasledne si to spolu preberieme, kde spravilo chybu a precvicujeme, aby ju nabuduce nespravilo. Doucujeme, pokial latku nepochopilo resp. ma sa ju naucit doma, a nezabudam pocjvalu a vyzdvihujem dobre znamky a nech sa snazi dalej. Snazim sa o taku rovnovahu, aby dieta nebazirovalo na znamkach, ale aby ich ani neflakalo typom "nejako to uz bude", aby si nerobilo hlavu z neferovej 5ky ci z du, ale aby sa zameriavalo na vedomostne pisomky, projekty a nebalo/nehanbilo ukazat vedomosti, ked sa pytaju...
@veronikaszabova prvý stupeň nieje ťažký? To si počkaj až bude tretiak alebo stvrtak,treti ročník je prelomový a najťažší pre dieťa ( to mám od synovej triednej) my sme sa teda natrápili v treťom a štvrtom ročníku 😕ale už je to za nami teraz je už siestak a ide mu to už samo no s dcérkou nás to čaká je len prváčka tak uvidíme ako nám to pôjde s ňou 😉😀
@nelinka2009 nie, dôležité je aby ho učenie a badanie bavilo
@ivuska027 no neviem či máš školáka ale nie je to 100% pravda že známka je vizitka žiaka. Sú rôzni učitelia a napr. na niektorých predmetoch u dcéry nemal v triede nikto 1. A to je vizitka učiteľa, pretože nie je možné aby z 30-tich nikomu nešiel ten konkrétny predmet. Ja som neabazírovala na 1 aj keď ich dcéra mala celú ZŠ. Ale ju to bavilo, väčšinou. Keby mala 2-3 z ľahostajnosti a lenivosti, tak by som zakročila. Samozrejme mala aj horšie známky - ja keď nie na vysvedčku ale to bolo preto, že sa jej nechcelo učiť. Nechala som ju tak. Veď aj my máme občas dni, keď sa nám nechce. Potom musela vyvinúť viac úsilia na opravu, tak si potom rozmyslela, či niečo odflákne alebo spraví na prvýkrát. Teraz je na strednej. Má vážne zdr. problémy a poviem ti, známky sú niekedy to posledné čo ma zaujíma. Nikdy nevieš komu sa čo stane, čo bude o pár rokov a trápiť sa niekedy kvôli známkam nestojí za to. Pokiaľ to samozrejme niekto vyslovene nefláka kvôli PC, hrám, lenivosti. Ak sa trápi a niečo mu nejde, nechala by som to tak, nech sa venuje veciam, ktoré ich bavia, veď každý si vyberie určitý smer a nebude potrebovať všetky vedomosti zo zŠ a SŠ
@nelinka2009 Nebazírujem na známkach, ale aj dcéra chápe, že keď dostane 1 tak je to preto, že tú úlohu zvládla, pretože sa doma učí a poctivo pripravuje. Keď dostala 2, bola smutná, tak som jej vysvetlila, že aj 2 je dobrá známka a nemá dôvod byť smutná. Zatiaľ má 65 jedničiek a 2 dvojky. Jednu dvojku dostala len preto, že mali niekoľkokrát v matike príklad s rátaním čerešní, ktoré si museli nakresliť...pre moju dcéru je predstava čerešne - nakreslené 2 čerešne spojené s 1 stonkou....túto chybu v kreslení urobila 4x....Takže po tejto písomke som ju neučila počítať, ale ako správne nakresliť čerešňu. Taktiež napr. keď doma píšeme diktát, tam ma samú mrzia také tie hlúpe chyby ako zabudnutý dĺžeň, či bodka na konci vety....ale aj to sa proste musí naučiť, že aj za takéto chybyčky už môže mať známku rovnakú ako niekto kto v diktáte vynechá nejaké písmenká v slovách....
pre mna je znamka len cislo ! ak vidim , ze to syna trapi a je nestastny z toho , ze dostal zlu znamku snazim sa ho povzbudit a nastartovat aby nevesal hlavu .... vtedy mu dam najavo , ze je to len cislo ktore nic neznamena .... poviem mu , ze aj ked teraz dostal zlu znamku nabuduce dostane lepsiu len sa musi viac ucit aby ucitelke dokazal , ze to vie 🙂 pre znamku nerobim vedu ale ani to neberiem na laku vahu !
@kvetinka75 školákov mám doma dvoch, prváka a tretiaka. To som aj napísala, že je dôležité, či dieťa napreduje. Ja som tiež bola jednotkárka na ZŠ, v siedmej triede mi mama ochorela na rakovinu, boli sme samé so sestrou(staršou), ktorá nevedela uvariť ani čaj. Čiže som zastala mamu vo všetkom, od prania, upratovania a nakupovania až po vybavovanie maminho dôchodku. Tam už sranda končila. Ešte na základnej som jednotky ustála, ale na gympli už nie. Viac som bola na onkológii a doma pri mame, ako v škole. To sa na známkach odrazilo. Napriek tomu so išla aj na výšku, ktorú som po štyroch rokoch položila znova kvôli mame, ktorá ma potrebovala v tom čase 24/7. Teraz som už vydatá, mám dve deti, robila som už kadečo, od štátnej správy, cez cestovku, geodéziu, optiku až po stavebnú firmu, kde som dnes. Ale nikdy som sa vzdelávať neprestala. Nikdy. Stále niečo čítam, dopĺňam si vedomosti, napredujem. A o to ide podľa mňa.
Je rozdiel ako to postavis. Ale ako pises - do skoly sa chodi hrat a za kamaratmi, no tak by som to urcite nestavala. Ja sa tiez do prace nechodim hrat a kavickovat s kolegynami 😂 Co sa tyka znamok, vidim, ze sa dieta snazi a priblizne viem odhadnut jeho moznosti - je mi v urcitych predmetoch trojka vyborna znamka a v inych povytiahnem obocie, ked tam nie je jednotka, lebo viem, ze dieta na to ma a ze to odflaklo... takze ano, deti dobre vedia, ze mi na skole a ich vysledkoch zalezi, ale teda ze mi ide hlavne o snazenie... nastastie obaja starsi robia ulohy sami od seba, snazia sa, zalezi im na tom, takze drama sa doma nekona pri ziadnej znamke.... lebo robia to svoje maximum. Keby boli flakaci tak by bol iny prievan 😀
@ivuska027 vzdelávať to áno, ale bavili sme sa o známkach a tie veľakrát neodrážajú vedomosti, takže na nich nebazírujem. Aj teraz hovorím dcére, aby sa venovala tým predmetom ktoré ju bavia a oblasti, ktorú by chcela ísť študovať ďalej a v nej pracovať. Niektoré predmety - jazyky ju nebavia. AJ v pohode, NJ nemá rada, nejde jej, nie je ani dobrý vyučujúci, tak má 2-3. Zbláznim sa? Nie. Ak sa bude chcieť doučiť NJ v budúcnosti, bude mať možnosť a možno raz bude vedieť perfektne. Teraz jej to jednoducho nejde a nebudem ju nútiť sedieť nad ňou niekoľko hodín denne, len aby mala jednotu, lebo viem, že ak by nad ňou toľko sedela, tak by tú 1 mala. Ale zase by sa to odrazilo na inom - zdravie a pod. Vzdelávať sa vzdeláva ale nie takou formou aby bola najlepšie vo všetkom a mala jednotky za každú cenu.
Dakujem vam dievcata krasne, upokojili ste ma... Uz som sa citila ako nenormalna... Kludne piste dalej, radz si precitam kazdy nazor...
Do skoly sa nechodi hrat, ale vzdelavat, to vedia aj moje deti. Znamky nie su dolezite same osebe. Synom vzdy hovorim, ze horsia znamka nam len povie, ktore veci nezvladli a na com este treba popracovat, co sa treba doucit. Uistujem ich, ze im za horsiu znamku ja ani tato nevynadam, ani svet sa nezruti. Syn-druhak mi povedal, ze niektori spoluziaci sa boja ist domov s dvojkou-trojkou. 😒 Ked v skole povedal, ze jemu za dvojku doma nevynadame, tak spoluziaci boli sokovani. Syn potom skonstatoval, ze ma najlepsich rodicov na svete 🙂 To je hrozne, ked su druhaci uz takto zo svojich znamok a rodicov vystresovani!!! Kam to povedie?? K nejakej tragedii?? Ze 10-12 rocny v den vysvedcka nedojde zo strachu domov??
Aj triedna môjho prvaka mi povedala, ze niektore deti jej v triede za dvojku placu.... Je mi luto tych deti.
Najdolezitejsie a najtazsie je v dietati podporit zivy zaujem o vzdelavanie, získavanie informacii.
Taktiez im castokrat hovorim, ze stres je najhorsi, ze vtedy dobre nefunguje hlavicka (mozog) a clovek robi chyby. Pred kazdou pisomkou starsieho na to upozornujem, ze nech je v pohode, nech sa uvolni, je to len kontrola toho, co sa naucili. A asi to funguje, lebo sa na pisomky a hlavne diktaty uplne tesiiii. Niektore deti su vystresovane. Dokonca tento starsi vyhral skolske kolo v prednese prozy a ucitelka na rodicovskom hovorila, ze bola prekvapena, ked jej na otazku, ci sa neboji ist na sutaz, povedal, ze nie, ze sa velmi tesi. 🙂
@didi35 tak zas mam sikovnu druhacku... Ucitelka zatial neznamkuje, ale dava hodnotenia hlavne za aktivitu v hodine... Ma tych sestiek neurekom ( chodi na bulh. skolu). Ak sa nesnazi niekedy, alebo sa jej proste nechce ucka upozorni, hodnotenie znizi... Mala vtedy tiez place, no my z tpho dona dramu naozaj nerobime... Aj ked si to niektori myslia... Poviem jej, ze nabuduce sa vudes snazit viac a znova bude 6... No ona sama sa chce snaxit a mrzi ju to... Ucivo zatial zvlada bravurne, doma sa pripravujeme len opakovanim, skor preto, aby si zvykla na pravidelnu a sostatnu pripravu doma do buducna, nez preto, ze by to potrebovala... Dceru za kazdy takyro bod za aktivitu chvalime... Niektori si myslia, ze tomu zbytocne prikladame dolezitost a vycitaju nam to ( hlavne ibe mamicky z triedy)... No som ptesvedcena, ze treba chvalit ( oni sa ucia strasne vela v skoke cca 8 hodin denne)... A vlastne je to jej jedina povinnost a zaroven jefina moznost kde vie ukszat, ze je sikovna, samostatna a zodpovedna... Velmi ju to bavi... Cela skola ucenie, priprava... Ak nieco nevie sama pride a prosi o pomoc... Ako sama je dost zatazena na sboj vykon hoci ju doma nijto netresta ani nijak neatakuje ak jej to niekedy nevyjde a tp je len druhacka... Az mam z tpho niekedy strach...
Na prvom stupni každé zdravé dieťa s priemerným intelektom dokáže mat 1 ak sa mu vytvoria primerane podmienky. Učivo je v pohode zvládnuteľné, mám 2 deti, už väčších školákov a na 1-4 teda som netolerovala žiadne dvojky na vysvedčení. Ak v priebehu roka v niečom zaváhali, sadli sme si nad to a docvicili. A vždy to bolo o tom, že to odflákli, ak mali horšiu známku. Do školy sa nechodí hrať a kamarátiť, ale učiť. Tak ako neskôr budú chodiť do roboty pracovať a nie sa kamarátiť s kolegami. Hrať a kamarátiť sa môžu na krúžku, na dvore, na návšteve...
V prvom ročníku sa známky ešte tak nejak nesledujú. Podľa mňa máloktoré dieťatko má inú známku ako 2, i keď musím priznať, že teraz je na deti vyvíjaný väčší tlak ako kedysi
Pre nas znamky nie su az take dolezite. Skor dbame na vseobecny prehlad, podla nas je lepsie, ked vie zo vsetkeho na 3-ku, ako z niecoho na 1-ku, a z niecoho na 5-ku. Syn vie, ze vzdelavanie je dolezite, ucime sa cely zivot, vedomosti nas posuvaju dopredu. Od malicka sme ho viedli k tomu, aby mal rad knihy, a rad ich cital. Čítanie kníh nám otvára nové obzory a dodáva potrebný rozhľad a vedomosti. A tak isto k pisaniu, nech gramaticky, a spravne pise. Je to jeho vizitka, a aj slova, ktore pouziva.
Je fajn, ked sa clovek vie zapojit do debat, a ma prehlad, je scitany.
Ani nie. Mne zalezi na inych veciach. V okoli je kopec ludi, ktori mali vyborne znamky, aj dve vysoke skoly a v realnom zivote sa neuchytili. Ucit sa musi, ale neprehaname to.
Okrem toho znamky nemaju vobec vypovednu hodnotu. Jedna ucitelka je prisnejsia, ina menej, neda sa to vobec porovnavat. Hlavne, aby dieta nebolo nemozne a neschopne vobec pozdravit a vybavit si zakladne veci... To su veci, ktore ma viac stvu, ked je dieta niekde stratene.. musi mat svoju hlavu a premyslat, nie len memorovat a ucit sa.
Nie, nie su. Stvorky, patky by dieta mat nemuselo, ale za jednotkami nevidim dovod sa hnat silou mocou. Dolezite je skor, ake je dieta komunikativne, ako sa vie vynajst a ako je kreativne... znamky casto tu kreativitu zabijaju. Nasi boli strasne vysadeni na znamky, nikdy som inu znamku na vysvedcku nemala ako jednotku a koncila som s cervenym diplomom, ale nemam pocit, ze by som bola v zivote uspesnejsia ako niektori spoluziaci trojkari :D Mam taky pocit, ze vsetci sme obstali tak dako narovnako, znamky nie su casto o lepsej pripravenosti na zivot, ale naopak o prilisnom zbytocnom hroteni - koniec koncov, aj tak si uz co ja viem z dejepisu nepamatam kvantum veci a co si pamatam, je mi na dve veci 🙂 Dolezita je skor prirodzena zvedavost a taky ten drajv, sama vidis ci je decko lenive a flakac, alebo proste ho len nebavia iste veci. Ak na to ma, prejde aj v tych predmetoch v pohode aj s minimom namahy tak ci tak.
@montemotherone prosím ťa a co je chore na sútaživosti deti? Deti musia predsa medzi sebou suťažiť a porovnavať sa. Každy je dobrý v niečom inom. Jednému ide lepsie matika inemu telesna. To ma akože učitel kazdémú dieťatu hovoriť si fantastický v sporte aj keď nevieš vusplhať po tyci? Alebo si genius aj keď nevieš kolko je tri plus tri. V amerike to tak robia. Nap. Si nadherný človek aj keď más sto kíl a vobec to nikomu nevadí. A podobné hlúposti.
@veriiik106 to čo bola za vysoká... Inak tiež poznám takých jedincov čo na ZŠ nič moc a stredná v pohode...
@gaby21 osobne tu sutazivost tiez nemusim... Dceru vediem k tomu, aby slabsim pomahala. Na telesnej nehviezdi, ale to vobec neriesim a ak bude velmi zle, tak ju dam z tv ospravedlnit od dr... Predsa mi telesna nezdepta skvelu a sikovnu ziacku , ktora miluje skolu.
@hettinka no ja sa vždy iba pousmejem nad tým, keď niekto vyhlási, čo by toleroval a čo nie. Niekedy nie je v moci človeka niečo dosiahnuť aj keď veľmi chce. Ak dieťaťu niečo nejde, tak sa môžeš aj na hlavu postaviť a tie jednotky mať nebude hoci bude na prvom stupni. kamarátkina dcéra mávala na prvom stupni aj 3-4 dvojky na vysvedčku. Učenie ju chytilo tak v 7. ročníku. monitor 100%. Išla na ťažký gympel a teraz študuje medicínu. Kto má taký názor že na prvom stupni žiadne dvojky leboo... tak sa veľmi mýli. A poznám decká ktoré mali do sedmičky čisté a potom sa to zmenilo. Učenie ich prestalo baviť. Išli na stredné, tam majú 2-3 sem-tam 4-ky. Nesúdim, veď aj oni sa môžu uplatiť a možno sa uplatní lepšie ako ten čo má jednotky. Nikdy sa nedá zovšeobecniť, že aké známky sú naj a čo bude z dieťaťa ak ich nebude mať? A čo keď nemá na prvom stupni jednotky? To už je odsúdené na neúspech? Oni mali aj prísne učitelky a niečo jej nešlo a čo sa mali zblázniť? Tak mala dvojky. Niektorí krútili hlavami že ako je to možné mať v druhej tretej triede toľko dvojok.
ja na dobrých známkach trvám. Keby som sa nato vykašľala, a nechala ich len tak napospas osudu, tak pomaly domov nosia 4... stane sa, že dieťa dostane aj horšiu známku ako 1, nekarhám ani nič, ale ani nechválim. Učivo si pozrieme,.... dcéry chodia na prvý a druhý stupeň ZŠ....
@nelinka2009 niekdy zdravá súťaživosť nie je na škodu. Sú také deti ktoré sú súťaživé a poháňa ich to vpred. Len mám taký pocit že v dnešnej dobe tá súťaživosť je už o niečom inom - presadiť sa za každú cenu a mať široké lakte a to už sa mi nepáči. Niektorí sú potom už až arogantní, sebeckí a to už je o inom.
Syn je druhak.
Je jednickar, uci sa sam - napise si ulohy, ktore mu potom skontrolujeme. Na znamkach nebazirujeme. No, ked dostane nahodou dvojku, tak dojde smutny zo skoly ;) ;) vtedy ho ja presviedcam, ze to nie je nic strasne.
No na druhej strane, ak by mal zle znamky, tak by som zakrocila. Podla mna je to aj vizitka rodicov, pretoze prvy stupen nie je tak strasne tazky