Správanie 8,5 ročnej

aký trest má, keď si dovolí po vás kričať? Nemyslím si, že toto je začínajúca puberta, skôr ste urobili chyby vo výchove. Zrejme bola zvyknutá, že ste jej požiadavky plnili, málokedy počula odmietavé stanovisko, snažili ste sa jej dať všetko, po čom túžila, či? Nedokážem si predstaviť, situáciu, že by po mne 8,5 ročné dieťa začalo kričať. Ako ste reagovali, keď sa to stalo prvý krát?

no nemali sme takéto obdobie... samozrejme párkrát skúsila byť nepríjemná ale nenechala som ju ani vetu dopovedať takým tónom. V 8 rokoch musí vedieť, kde sú hranice a čo je to úcta a vie sa aj kontrolovať ak chce.
Nespočíval váš doterajší krásny vzťah v tom, že nič nemusela, nič ste po nej nechceli a vždy ste jej vyhoveli? Akurát boli požiadavky menej náročné, tak ste to ani nevnímali ako niečo dramatické? Lebo poviem ti pravdu, keby po mne 8r začala bliakať tak ako popisuješ, tak rovno jednu schytá po tej hube. A môže si o tom myslieť kto chce čo chce, aj o mojom vyjadrovaní, jednoducho toto tolerovať nebudem.
U nás bolo chvíľu obdobie "a prečo ja nemôžem a ty áno" - tak som jej na papier napísala, čo všetko treba urobiť aby "mohla aj ona". Napríklad koľko peňazí má domov priniesť, čo všetko z nich zaplatiť, nakúpiť, navariť, oprať, ožehliť, zobrať ma ku kaderníčke, odviezť ma ku kamoške a potom prísť pre mňa atď. No tak sme sa rýchlo vrátili späť k zaužívanému modelu "dieťa-rodičia" a tak nejak ľahšie sa zrazu vynášali smeti a umývali riady a už ani nebol problém ísť do postele keď som povedala...

nie nemali. Vždy keď zvýšila hlas alebo sa snažila o niečo podobné, tak sme ju uzemnili a hneď vedela odkiaľ pokiaľ

Nie, nemali sme také obdobie, mám syna, v lete bude mať 11. Zaujalo ma, že si chcela tajne kúpiť zmrzlinu a vodu, dokonca kvôli tomu klamala. Ona sa vás bojí? Nesmie si kúpiť takéto veci bez dovolenia?

@h2 môže si kúpiť,ale peniaze si ma vypýtať a povedať na čo chce. Niekedy jej povieme,že zbytočne míňa,ale to je podľa mňa normálne. My napríklad balení vodu vôbec nekupujeme,tak to okomentujeme,že ok môže si,ale nie kazdy týždeň (cestou z krúžku)

@matkamirko tak potom otázka,co všetko dovoliť. Lebo teda jedny odpovede sú,že dovolíme všetko a teraz,že toto netreba riešiť. Sama som zmätená. Čo vaše dcéry môžu a čo nie? Tretiacky.
Vodu riešime,lebo sa nám to nezdá ok z ekologického hľadiska (to je náš pohľad na svet,to tu nechcem rozoberať)

Tak jej daj fľašu z domu, to som nejak nepochopila prečo kvôli vode a zmrzline musí klamať. Deti nemám ale raz by po mne kričala by si to zapamätala.

TAk aby kvôli zmrzline a vode klamala..... Čo bude, ak bude mať nejaký vážnejší problém. Podľa mňa sa v nej hromadí to dusno čo doma vytvárate. Každý má nejaký pohľad na konkrétne veci ale niekedy to niektorí až preháňajú, dusia deti a potom to oni nevedia dať zo seba inak von ako krikom. Že míňa zbytočne? To koľko minie navyše? Akoby minula 50 eur. Ty si si nikdy nič nekúpila len tak, buď si mala chuť alebo si to jednoducho len chcela? Predpokladám že ide o centy

daj jej nejaké vreckové na týždeň a nech si z toho sama kúpi čo chce. Keď to minie v prvý deň, celý týždeň si nebude môcť nič kúpiť. A nie vydelovať peniaze na každú ,,somarinu,,. Takto sa aspoň naučí hospodáriť. A nemusíš kontrolovať každý jej takýto nákup, či si kúpi zmrzlinu, napolitánku a pod.

a mimochodom, neviem prečo chceš všetko špecifikovať - čo dovoliť a čo nie. Každý je iný. Každý míňa na iné veci. Niekomu sú hodné sladkosti, niekomu zmrzlina, niekomu hry a pod. To na čo takéto škatulkovanie? Veď sa jedná o drobnosti. To ked ti niekto napíše že dieťa si 2x do týždňa kúpi nejakú vec tak jej povieš 2x a dosť? Na toto hľadáš limity? Iné by bolo niekoľkoeurové míňanie, kozmetika, topánky, hry na PC kedy by lietali vzduchom desiatky eur ale toto mi príde prehnané z vašej strany

Len tak mi o temu znamej dcera kt ma 5 na nu naplula udrela ju ze jej roztala nos to uz je ine psycho

Aj moja takto reaguje.
Niekedy mám pocit akoby si tu zlosť zo školy doma musela zo seba dostať. Lebo iné deti môžu to a to a ona nie...lebo deti majú mobil a ja nie...lebo deti sa nemusia doma pýtať a ona áno...Deti sa v skole rozprávajú, chvália a uvedomujú si čo oni maju alebo nemajú ..
Veď aj na sa chce pochváliť, ze hrala hru, napísať kamoške, poslať obrázok....

@sarahh09 presne po škole je to najhoršie. Víkend sú v pohode,ale ako príde zo školy,to jak 100 čertov. Mávala tak jednu spolužiačku,čo jej robievala zle,aj sme to riešili a už sama vraví,že je to ok a zároveň si našla novú najlepšiu kamošku. A teda podľa mňa to aj kvôli nej nám klamala,aby jej nakúpila.

ja mám syna tretiaka a môžem ti napísať, že hoci posledných pár mesiacov mu niekedy švihá statočne, smeje sa na všeličom, má tristo nálad za hodinu, ale ku klamaniu a kričaniu na rodiča (manžela) sa uchyľuje, len keď doňho manžel stále nejakým spôsobom rýpe - na všetko mu hundre, hovorí mu, čo zas zle urobil a čo mohol lepšie a keď namiesto toho, aby aj ocenil synovu snahu v niečom, stále má s ním nejaký problém. je to výnimočné, ale predsa občas. mňa syn neklame, (zatiaľ) nemá dôvod.

inak toto som robila aj ja svojim rodičom, klamala som práve preto, že som bola stále "nedobrá" a keď som oklamala, mala som pokoj a aspoň chvíľku boli spokojní... teraz som si úplne spomenula, ako som túžila skúsiť keks Mila (vtedy to bol luxusný keksík 😀) a nikdy mi ho nedovolili, hoci ja by som sa kvôli nemu vzdala sladkostí z celého týždňa. tak som si ho kúpila tajne a povedala som doma, že mi predavačka zabudla vydať. jasné, že si to mama išla overiť do potravín aj ma zdrala ako hada, ale v tej malej hlave takáto logika nefungovala... nemohla som mať veci ako spolužiačky, čo som chápala, keďže sme nemali peniaze, ale aspoň ten blbý keksík som chcela skúsiť aj ja.

pri tomto probléme kvôli zmrzline a vode mi napadlo, či nie ste na ňu zásadoví a prísni až príliš. a ona chce tiež svojím spôsobom zapadnúť do kolektívu. či by napríklad nemohla mať vreckové čo i len 50 centov týždenne, s ktorým si naloží, ako chce. namiesto toho, že jej budete hovoriť, že míňa zbytočne, jej stačí vysvetliť, že ak si neminie na zmrzlinu (a už tým duplom pre niekoho cudzieho), ostane jej a keď doloží, našetrí na niečo väčšie... toto mne ako dieťaťu veľmi chýbalo a či ma tu niekto ukameňuje alebo nie - žiaľ, učím sa to až so svojimi deťmi, ktorým to chcem odovzdať do života. a problém nemáme (napíšem radšej znova, že zatiaľ 😀).

Podľa mňa len opakuje, čo podľa popisu zrejme aj vy robíte - kricite po nej? Tak kričí aj ona, lebo asi to má za normálnu komunikáciu. Ak sa mýlim, prepáč.
Aspoň u seba vidím, že keď mám stres a zareagujem horšie než by som chcela (nepríjemné), deti to rovno opakujú nasledujúce dni, na mňa aj medzi sebou. Keď je pohodička, správajú sa fajn.

Moja 9r síce ne kričí, ale občas papuluje à guľa očami žeby jej najradšej dala "jednu výchovu". Zrejme tiez pred puberta...

@bluka2 presne aj u nás akcia - reakcia 👍🏻

Naša má len 7 a pol, ale ako prevenciu sa občas rozprávame o tom čo ona má a ostatní nie. Nie je to kvôli tomu, aby bola namyslená, ale aby si vedela kompenzovať, keď iní majú niečo, čo ona nemá. Rovnováha neznamená len oko za oko, ale komplexný balans. Ak má jeden jedno tričko za 100 a druhý 10 tričiek po 10, tak je to v konečnom dôsledku vždy len hodnota 100 a prvá aj druhá situácia má svoje výhody aj nevýhody.
Očividne sa dieťa snaží spracovať nejakú nezrovnalosť a nejde jej to. Pokojný rozhovor môže postupne odhaliť príčinu nepokoja a extrémnych prejavov emócií. Určite jej to pomôže aj do budúcnosti, keď nájde cestu ako analyzovať vnútorný nepokoj a hľadať cestu k vnútornej spokojnosti.

podľa mňa je to tým, že má novú kamarátku ...ja mám už teenagerov, ale pamätám si ako naša dcérka zahovárala, keď som sa jej pýtala, odkiaľ má tie ovocné "pelendreky"...
nakoniec sa priznala, že kamarátka ju zavolala do cukrárne a tam si obidve kúpili ...bola tretiačka takže vek 8-9 rokov ... a tiež sme niekedy kričali po sebe, ale následne, keď sme sa trochu upokojili, tak sme sa o tom porozprávali ... nevadí, že tebe sa zdá, že ťa nepočúva, neboj sa počúva ťa a ukladá si to do hlavičky ...potvrdzujem s odstupom času ...
teraz, keď je naša v puberte je to zlatíčko, sem-tam vybuchne, ale to aj kvôli tým "hormónom", ktoré s ňou kývajú 🙂
takže, nastavte jej pravidlá vy-rodičia, vypočujte ju, ale neriaďte sa podľa nej, vy ste rodičia, nedovoľte, aby klamala, ukáž jej, aké by to bolo, keby si ju ty oklamala, ukáž ako sa cítiš ty a vysvetli jej tiež, že kľudne môže niečo kúpiť kamarátke, ale recipročne, musí niečo kúpiť tá kamarátka jej, aby to nebolo jednostranné kamarátstvo ... chápem, že má možno obavu, keď mala predtým problémy v škole, že sa s ňou prestane kamarátiť a pod., ale také sú detské kamarátstva, jeden deň sú najkamky a druhý sa už spolu nebavia, rozprávajte sa o tom ...čo sa týka peniažkov na zmrku, sladkosti, tak možno by si jej mala dať nejaké vreckové, ale s tým, aby ti vždy povedala, na čo ho minula, je ešte príliš malá na to, aby si ty nevedela, kam dáva vreckové... naši vreckové nedostávali🙂 lebo, ak potrebovali peniaze, tak dostali, ak niekam išli, tak tiež, zvykli si na to ... nákupy sme robili spolu, takže si vyberali, čo chcú...
ale, aby som neodbočila, hlavne sa nesmiete nechať ovplyvňovať správaním vašej dcérky, ako tu už kočky radili, stále treba vychovávať, určiť pravidlá, ak to nespravíte teraz, tak potom z nej vyrastie manipulátorka a budete skákať ako píska...teraz začína vek, keď potrebuje rodičov, aj za cenu, že budete tí zlí ... tak držím palce a hlavne pevné nervy

Ahoj, podoba sa to trošku na aktuálne prežívanie u nás. Vek i pohlavie rovnaké. Záľuba tiež. Nebudem ´určovať ´ čo je príčinou u vás, vidím, že takých vševedov je tu niekoľko. Vsetci však čerpáme zo skúseností vlastnych, či našich známych. V tvojich topánkach nechodíme ani jedna. Z tých tvojich pár riadkov nemožno ešte vyvodiť záver. Takze ti napíšem radu, čo pomáha/pomohlo u nás. 1, keď sme my rodičia v strese, naše dieťa to velmi vníma. Dokonca aj keď sa nekričí, ona vníma nasu reč tela, alebo odmlcanie, či menšiu trpezlivosť atd. 2, My mame silný a Dobry vzťah tiež. Ked je fáza, že sa to trochu nakláňa, tak ako sčasti popisuješ, som na 99% spúšťačom takéhoto jej správania ja. Vždy sa to udialo, keď som dlhé týždne buď nadcasovala v práci, alebo mala nejaké stresové obdobie. Nemam flegmatickú povahu, žiaľ prenášam veci aj do súkromia. 3, Naše dieťa ma zvýšenú citlivosť. Napr po škole nie je vhodné sa jej pýtať na na čokoľvek, či nieco s ňou podstatnejšie preberať; niekedy s ňou akoby len tak sme, nehovoríme. Ona potrebuje ticho, lebo je zo školy ohucana. Aj my po práci si chceme často vydychnuť, než naskocime do rodinného kolobehu. 4, Má introvertnu povahu. To nezmeníme, to je jednoducho fakt. 5, Prv než začneme makať na nežiadúcim správaní, začneme makať na základoch vzťahu. Niektorí tu písali, že by ich dieťa skúsilo na nich zakričať… Ja by som mohla dcéru aj roztrhnúť, ale v konečnom dôsledku, by mi po vôli neurobila. Začala mi iba klamať, prestala dôverovať a celé to slo do kelu. Nepíšem o všetkých deťoch a všetkých rodinách. Keď máme však upevnený vzťah, vôbec sa takto ku nám nesprava.

No a teraz už iba skúsenosť, keď sme pred rokmi mali raz veľmi vážny problém. Mne pomohla prvá úloha, ktorú nám dala psychologička na kurze efektívneho rodičovstva: každý deň som sa s dcérou zahrala VEDOME (nie som mysľou inde) aspoň 15 minút. No a samozrejme medzičasom som zamakala na svojom správaní. Môj osobny problém bol takpovediac sinusoidné prežívanie. Ráno plná energie, matka čo rozdáva radosť a lásku. Potom samozrejme časový stres, treba prísť načas atd, to som už stresovala. Pred odchodom do školy, zas milujúca mať. Po vyzdvihnuti zo školy vzájomná radosť, láska. Do toho zas občas maily, ci telefonáty, alebo jednoducho nevypnuta hlava z prace a hneď to začínalo trošku rezonovať doma. Do večera zas milá, o 20:00 však už pochopiteľne unavená a zas to šlo občas dolu vodou. Takze toto som si musela poriešiť sama. Nepreháňam, ale do týždňa sme boli z najhoršieho vonku, potom už sme len doladovali a upevňovali. Pozor, nezacali sme ustupovať z jej povinností a pravidiel, boli sme konzistentni. Ale sme si museli uvedomiť, či je potrebné riešiť najprv malý krtinec, alebo zdolať horu. Vieš co tým myslím ;)

Takze som včera vypla prácu načas (nielen kompom ale aj v hlave), spolu sme upiekli voňavý perník (lebo pečenie je niečo co robí so mnou obzvlášť rada) a snažila som sa naučiť od nej aspoň jeden akord na klavíri, lebo ju veľmi baví ma to učiť. A bolo to všetko prijemne pre obe. A som si skoro ista, že dnes nebude mať problém s jej povinnosťami v domácnosti a nebude tak podráždene reagovať. Môžem zreferovať :D

Tak už aj môžem dať ranny report: ráno nám zahrala na klavíri, jej tato si k nej sadol, vypočul, pochválil, vyobjimali sme sa, posrandovali. Za chvíľku už si poskladala opraté oblečenie, uložila si ho do skrine, obliekla, prichystala všetkým raňajky. A všetko s úsmevom. Len tak ďalej ;)

@matkamirko ďakujem. Ja sa učím tiež, dennodenne. aj to pomenovávam pred dcérou, že aj mamina sa učí byť lepšou, ale že každý robíme chyby a nikto sa super rodičom nenarodil. A učím sa aj si chyby odpúšťať, snažiť sa niečo dobre si z nich do dalších dní zobrať.

Teraz je taká výchova, že deti majú čo chcú, kedy chcú a nič preto nemusia robiť a najhoršie je , že rodicia riešia s deťmi vzťah ako kamoši....to nie je dobré podľa mňa vôbec, rodič dieťa treba. To dieťa musí pochopiť, že je dieťa a vy ste rodič.....Zoberte si to podľa seba, ja keby som v 8,5 skoro 9 rokov ziapala po mojej mame, tak mi takú tresne po papuli, že by sa mi hlava zatočila....tiež som mala svoje povinnosti, čo som musela urobiť a keď som sa spýtala prečo, jednoducho preto, lebo som to povedala, som tvoja mama a nie kamarátka, že sa budeš so mnou dohadovať....v živote ma ale nemusela udrieť, len bola rázna a vedela som čo môžem a čo nie, hranice som poznala a mala som rešpekt a úctu aj mám celý život...

@tvoriva_dusa to pomenovanie sinusoidna povaha je naozaj odborny termin? Lebo to akoby o sebe som citala, niekedy sa citim psycho ze chudak deti nikdy nevedia aku mam naladu. Zatial su male, ale aj tak. Ako sa ti to podarilo zmenit?

@tvoriva_dusa ďakujem za krásny a dlhý komentár. Presne toto aj s mojou povahou. Raz hore,raz dole. A teda teraz mám dosť hektické obdobie a možno si ani neuvedomujem,ako veľmi to na ňu vplýva. Plus tie veci v škole a všetko. Rozhodli sme sa jej dávať vždy na krúžok nejaké 1euro,nech si môže niečo kúpiť,alebo si odložiť. A teda aj na tých spoločných 15min si skúsim nájsť čas. ❤️ Dakujem

@diaszoky do mojej známej taka 4r hodila kameň, ale teda úplne surovo, keby trafila tak jej rozbije hlavu, ja som skoro odpadla.