Rozhodovanie medzi školami

Druhú má tam rodinných príslušníkov, kamarátov
Čím skôr si dieťa zvykne na úlohy a režim tým lepšie.Co bude na druhom stupni a gymnáziu je vo hviezdach ešte nevieš aký bude žiak, čo spraví puberta🙂

Nemyslim si, ze prvak sa vie adekvatne rozhodnut. Ja som zastanca klasiky a dala by som jednoznacne na skolu, kde od deti vyzaduju viac, nie menej - obzvlast ak je syn taky studijny typ. Kde sa normalne znamkuje a robia sa domace ulohy - to len teraz nastupuje nejaky sialeny trend ze to je “prilis velka zataz”…. 🤦‍♀️ S gymnaziom by som si teraz vobec nelamala hlavu, ved to moze ist hocikam potom.

Hejneho určite nie, treba klasika matiku ani to tlačené písmo. Nešla by som do toho bez ohľadu na to aka je druhá škola

Dala by som na druhú, Hejného metodu sme "skúsili" 4 roky - neodporúčam

Ja by som volila jednoznačne tu prvú. Hejneho matika mu dá určite viac ako zastaralé metódy výučby. A žiadne DÚ pre prvákov je tiež veľké plus. Kamarátov si nájde aj v novom kolektíve, ja by som neváhala.

@jaga18 Hejného metoda je pre deti, ktoré v živote nebudú mať nič spoločné s matematikou, nebudú vedieť ani základné veci potrebné v bežnom živote. Je to hravá metoda, ktorá má málo spoločné s realitou.

@jaga18 - Hejneho matika rozhodne není nič pokrokové my sme boli veľmi sklamaní deti mali obrovské medzery v porovnaní s deťmi zo škol kde sa učí klasika matematika. Je to veľmi slabučke také hrajkanie pričom základné matematické úlohy išli úplne do úzadia, geometria nula bodov no bolo to veľké trápenie pri prechode na bežnú školu.

@jaga18 ja beriem ziadne ulohy pre prvakov ako obrovske minus, ale tak kazdy toto vidi inak... prave ti prvaci potrebuju doma pisat, nieco vypocitat, proste pocvicit...moji maju ak vobec jednu ulohu v tyzdni a na tom pravopise ver mi je to vidno riadne...

ťažko povedať aký žiak z neho bude...ono to nie je o tom aký inteligentný sa zdá byť, ale o tom či sa mu bude chcieť učiť a to ti veru vopred nikto nepovie...príde puberta, iné záujmy a škola bude na poslednom mieste....osobne by som volila školu čo najbližšie k bydlisku - jednak tam budú deti čo bude poznať z okolia, takže kamarátov v mieste bydliska a jednak to oceníš pri krúžkoch a družine....

@anjelicek26 - Ja musím s tebou súhlasiť že prvák rozhodne potrebuje domáce úlohy aby napredoval. My sme nemali domáce prvy polrok a bola to katastrofa.

@anh85 mne je jasne ze je niekde tazko definovatelna "rovnovaha" medzi privela uloh a par uloh, ale ziadne ulohy je skutocne chyba... ja to vidim na mojich, ze keby si vecer aspon k dvom-trom vetam napisat a par prikladov preratat s nimi nesadnem, ze by to nevyzeralo dobre. Len si to vzdy musim pripravit a vymysliet sama...

Výberová škola je taká,kde sa robia prijímačky s pomerne náročnými kritériami na splnenie prijatia. Základná škola nie je výberová škola a každý prirodzene nadaný a inteligentný človek sa dostane v živote kam chce,základná škola je stále iba základná škola,aj keby bola vykladana zlatom. Zbytočna filozofia toto tu...

Ja som za úlohy v prvom ročníku. Naozaj je to potrebné aby si deti trošku zopakovali. Potom už úlohy byť nemusia vo vyšších ročníkoch.
To že je syn inteligentný je jedna vec. To je aj moja dcéra odporúčali dať ju to triedy pre intelektovo nadané deti ja som ju nedala a som rada. Pri nej keď nesedim tak nespraví nič kvôli poruche pozornosti. Veľa veci vedela keď šla do školy aj sa rada učila a čítala si. Teraz ju do toho musím tlačiť lebo sa jej častokrát nechce. Takže teraz sa môže syn javiť akokoľvek čo bude neskôr nik nevie.
Heineho metóda a comenia to by som vôbec neriešila. Takže by som vybrala školu kde sa učia klasiku. Odhliadnuc od toho či tam má kamarátov alebo je.
A druhý stupeň a gymnázium to je ďaleká budúcnosť zbytočne si tým zaťažovať teraz hlavu.

@anjelicek26 ja mam prvacku neter ( momentálne ju vychovavam). Kvôli domácim úlohám sme museli zrušiť výlet cez veľkú noc. Aj tak sme to len tak tak stihli. Teraz konečne pekne počasie, môj malý mi vyrevuva, nech ideme von, no lenže mala má toľko úloh, že nestíhame nič. Za mňa celé zle. Aj ona ma len 7, je to malé dieťa, ktoré sa potrebuje ešte hrať a vyšantiť vonku.

Ja by som vybrala druhú.
Ešte by ma zaujímalo, v čom sú tie školy výberové. Bolo tam nejaké prijímacie konanie? Vybrali si tvojho syna na základe nejakých schopností?

@jaga18 Tak toto je zase druhý extrém, to tiež nie je dobré. Ale ani úplná absencia úloh. Podľa mňa tak pol hodiny denne je OK. Určite by som nerušila výlet kvôli domácim úlohám.

@jaga18 ak má naozaj tak veľa úloh porozprávala by som s učiteľkou
Dôležité je aj zhodnotiť či nerobí príliš dlho jednoduché veci, ktoré sa dajú stihnúť aj rýchlejšie - zlá organizácia, nesústredenie ...a pod.
Úlohy určite nie sú na celé poobedie a večer - max. polhodinku doma ak ich neurobí v družine.
Určite by som nerušila výlet ani iný program, samozrejme, by bola každý deň vonku.

Škola by mala suzniet s tvojim hodnotovým nastavením. Tak sa sama seba opýtaj, čo je pre teba dôležité. Či tlak na výkon alebo radšej pohoda. To, ako sa syn javí teraz v škôlke, to vôbec nemusí byť aj v škole tak. Ja mám nadpriemerne inteligentné decko s AS a školu neznáša od kedy do nej vkročil a nikdy sa to nezmenilo. Vôbec nič to nemá spoločné s jeho intelektom, resp má, ale po tej "inej" stránke, on sa totiž nenechá manipulovať, prekukne hneď akýkoľvek pokus a škola je celá o manipulácii. Takže ak ty si presvedčená o tom, že dril, výkon a disciplína sú pre teba dôležité atribúty, ber klasiku. Ak máš pocit, že dieťa má mať aj nejaké detstvo, že známka nič nehovorí, že dôležitá je viac pohoda, že ak niečo dieťa nebude vedieť, svet sa nezrúti, tak ber školu s alternatívnym pristupom. Aj keď medzi tými dvoma, čo opisujes, nejaký veľký rozdiel nevidím.

Vďaka za postrehy. Snažila som sa čím stručnejsie opísať aktuálny stav. A zhruba 'pre' a 'proti'. Samozrejme je to komplexnejšie. Pojmom Výberová škola som myslela, že nie je to spádová škola a na zápise sice nemajú oficiálne prijímačky pre prvákov, ale dávali im úlohy, sedeli s psychológom a pod a vlastne si vyberajú žiakov aj podľa svojich kritérií, keďže záujem prevyšuje kapacitu. A samozrejme chápem, že aj keď sa dieťa javí šikovne a že je perspektíva, že bude šikovný žiak, ešte to tak nemusí byť. Beriem to easy ako sa budú deti uberať životom. Ja aj s manželom sme sa v škole nudili ale napríklad na mňa to malo efekt, že som sa potom odmietala doma učiť štýlom drilovania. Nemyslím ze mam doma genia s nízkym EQ. Skôr také aktívne zvedavé a sústredené dieťa, čo v tomto štádiu rado nasáva všetko nové. Zmeniť sa to samozrejme môže. Ide o to, či tá hejneho metóda nie je skôr pre deti s problematickým učením matematiky, ako som to niekde započula. Ja som napríklad mala na prvom stupni zlé známky, neskôr sa to zlepšilo. Napokon som išla na odbornú strednú školu, lebo na gympel som sa ani necítila a ani čisté jednotky som nemala. Na odbornej škole sa ma napokon niektorí učitelia pýtali, prečo som nešla na gymnázium a nakoniec som vyštudovala tretí stupeň vysokej (nie ľahkej). A to nie som sústredený študijný typ.
Je mi teda jasné, že život je premenlivý. Deti neplánujem nútiť k nejakým svojim predstavám. Práveže budem skôr opora. Neplánujem ich ani prepínať na krúžkoch. Chcem aby športovali, ale pre pohyb a radosť a nie pre výkon. Chcem aby sa rozvíjali aj umelecky ak budú chcieť, ale nebudem ich zahlasovať na dvesto krúžkov. Moje deti sú každé iné a keď bude jeden vedec, druhý robotník a ďalší hudobník, je to ich výber.
Samozrejme som sa aj syna pýtala kem chce ísť. Jemu sa páčia obe školy. Nejak extra to nerieši a ja som chcela od vás počuť názor keď sa vedľa seba postavia dva štýly výučby. Ak teda máte aj nejaké skúsenosti. A som rada za rôzne postrehy. Len dúfam, že to tu zvládneme v slušnosti a rešpekte a bez nejakých posmeškov a vyryvaní. Chytať za slovíčka vie každý, ale pokúsiť sa uchopiť podstatu je ťažšie (aj pre mňa pri samotnom opisovaní, nakoľko sa mi to nedá vysvetliť úplne do detailov a v kontexte).

Deti s Hejneho metódou sú pozadu v matematike oproti deťom s bežnou matematikou asi tak by som to zhrnula. Nie je to pre deti s problémami lebo tam treba dosť logiku v mnohých úlohách ale potom sa o to menej venujú základným veciam ktoré treba trebárs na prijímačky. Učia sa somariny ktoré im nebudú na nič a málo času venujú základným veciam. Do toho písma by som absolútne nešla, v budúcnosti by mohol byť problém ak sa dieťa nenaučí normálne písať pisanym písmom. Napríklad na strednej neviem si toto predstaviť. Nie je všetko zlato čo sa blyští. Rodičia často túžia po kadejakých alternatívnych metódach výučby ale zabúdajú že neskôr to môže byť na škodu lebo tá klasika bude stále prevažovať. Mam skúsenosť s Hejneho a neskôr s klasikou a to je proste neporovnateľne. Nadreli sme sa riadne aby sme sa dokázali dostať na úroveň žiakov s klasickej školy.

Čo tu píšu o písme Comenia Script nie je pravda. Nejedná sa o tlačené písmo, je to písmo písané, ako každé iné rukou písané písmo. Akurát nie je spojité, to je všetko. A človeku spojité písmo chýbať naozaj nebude, lebo väčšina ľudí spojito v dospelosti aj tak nepíše, ak vôbec ešte niekto píše rukou. Nehovoriac o tom, že je takéto písmo pre iných zvyčajne nečitateľné a v zahraničí už úplne.

Čo sa týka Hejného metódy vs. klasiky, tam ide o len o odlišný spôsob vyučovania, iný prístup učiteľa. Učivo je to isté, preberajú sa tie isté matematické javy, napĺňa sa ten istý vzdelávací program. Akurát sa deti učia súvislosti aj chápať, nielen mechanicky preberať to, čo im niekto nadiktuje. Tým pádom si to lepšie pamätajú a nemajú z matematiky celý život traumu. To len rodičia z toho robia vedu, lebo nemajú deťom ako skontrolovať úlohy alebo drilovať násobilku. Sú vyvedení z komfortnej zóny, tak radšej hejtujú miesto toho, aby si čo-to o didaktike naštudovali.

@hanika7 Nenapĺňa sa ten istý vzdelávací program. Veľa vecí sa tam berie popredu, bez patričného prehĺbenia učiva. Napríklad v 4. ročníku sa v HM okrem iného berú rímske čísla, delenie jednociferným číslom, násobenie dvojciferných čísiel, čo je v "tom istom" vzdelávacom programe až v 5. ročníku. Na prvý pohľad je to senzačná informácia, "deti sú popredu". Je to ale na úkor ich preťažovania alebo povrchnejšieho prebrania toho, čo naozaj prebrať majú.

@btsan Čo sa týka vzdelávacieho programu, zasa zavádzaš. Štátny vzdelávací program neudáva, čo sa má prebrať v konkrétnom ročníku. V tomto majú školy autonómiu. Úrovne sú stanovené po vzdelávacích stupňoch, a potom v rámci vzdelávacích cyklov. Na konci konkrétneho obdobia sa prostredníctvom klasiky aj HM preberie to isté.

@hanika7 trochu ťa opravím. SVP udáva, čo sa v ktorom ročníku učí, v niektorých predmetoch až príliš striktne. Akurát ak ide škola už podľa nového, ktorý je ale zatiaľ v "skúšobnej prevádzke", tak tam už sa to neurčuje. Čiže v tomto momente nájdeš na SK školy, ktoré idú ešte po starom a máš školy, ktoré už učia v cykloch. Každopádne @btsan nemá pravdu v tom, že nejaká škola nenapĺňa SVP. Každá škola ho napĺňať musí, dokonca aj alternatívne súkromné, cirkevné, proste všetky. Akurát aj po starom mal učiteľ istú autonomiu vo výbere niektorého učiva a tak sa mohlo stať, že niektoré triedy prebrali učivo skôr, niektoré neskôr. Podľa nového to bude priam pravidlo, v tom cykle bude oveľa väčšia autonómia, čo sa kedy preberie. Akurát výstup po trojročí bude záväzný.

@akvi Ja som mal na mysli školy fungujúce "starým" systémom, ďakujem za potvrdenie faktu, že majú striktne dodržiavať SVP. V reálnom živote školy v jednotlivých prípadoch z rôznych príčin nenaplnia SVP, či už kvôli kvalite učiteľa, ktorý si nerozvrhne učivo, zlému manažmentu školy, prestávkam typu covid a podobne. Nerobme si ilúzie, že sa všade všetko preberie na 100%. Ja tu ale skôr kritizujem, že kvôli konceptu HM a ich učebniciam, ktoré sa používajú, je rozdiel v preberanom učive ako systémová chyba týkajúca sa všetkých HM žiakov. Môžu to byť drobnosti, ale tie drobnosti pripravujú deti o príležitosti, napr. na matematických súťažiach. Poviem príklad, deti na HM škole, o ktorej mám prehľad na pytagoriáde v 4. ročníku ani jedno nemalo šajnu o prevode metrických jednotiek (m, cm, dm, ...). Nejakí rodičia už aj sem písali, že v ich dosahu deti z celého ročníka "vybuchli" z matematiky na prijímačkých na 8-ročné gymnázium a podobne. Toto mi na tom vadí. Učia sa balast a nezostáva im čas na to, čo majú vedieť poriadne.

@btsan môže sa stať, že učiteľ niečo nepreberie, čo by akože mal, ale to je skôr výnimka. A nezvalovala by som to na HM, tam sa skôr stane to, že napríklad sa ucivo preberá až v druhom polroku, kdežto klasika ho preberá v prvom. A áno, môže to byť hendikep na súťaži. Ale reálne, cieľom ZŠ nie je príprava na súťaže, dokonca cieľom nie je ani príprava na prijímačky na 8 ročné gymnázium, takže naozaj sa riadiť týmto je nezmysel.

@akvi Základná škola z definície danej školským zákonom okrem iného "Poskytuje žiakovi základné poznatky ... potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie." A áno, ďalším vzdelávaním sa v tomto prípade pochopiteľne myslí stredná škola, a tam sa môžu robiť aj prijímačky. Nie sú z toho nijak vyňaté 8-ročné ani 5-ročné stredné školy. Čiže tvrdenie "dokonca cieľom nie je ani príprava na prijímačky na 8 ročné gymnázium" je mylné. Čo sa týka súťaží, ak sa dieťaťu prekazí rovnocenný prístup k súťaži, môže prísť o body, ktoré by mu inak pomohli na prijímačkách na vytúženú strednú školu.