Rešpekt v školskej triede

Moderne vyucovacie metody (aj s mobilom), skupinova praca, aby boli zamestnani, laskavy pristup podla mna mozu zabrat… u mladeho ucitela asi potrva, kym si “respekt” vybuduje iba na zaklade vyzoru.

neviem, ci si zena, alebo chlap, ale u nas mali respekt prisnejsi ucitelia, ktori zaroven vedeli aj ocenit. Cize ak ziaci vyrusovali, tak vyvolali a ked nevedel, tak hned 5. Samozrejme mal moznost si to nasledne opravit kedykolvek. A naopak, pokial niekto latku dobre ovladal (nie mal len nabiflenu, ale jej rozumel), tak dobrou znamkou ohodnotil aj vlastne vyjadrenie.

Ak chceš rešpekt dostať, musíš ho aj dávať. V prvom rade si uvedom, že tie deti v škole často byť nechcú, ale musia. Ty ak by si niekde musela byť proti svojej vôli, rešpektovala by si každého, kto by sa tam zjavil a ešte aj niečo vyžadoval od teba? Zmeň pohľad na deti a na celú tú situáciu. Predstav si seba, že by si niekde musela byť nedobrovoľne a porozmýšľaj, čo by si potrebovala, aby si sa tam cítila aspoň trochu dobre. A pred staršími kolegami majú deti väčšinou strach, nie rešpekt, to si netreba zamieňať. Väčšina učiteľov používa manipuláciu, tresty a odmeny a tak deti "poslúchajú" zo strachu, nie preto, že by prijali prirodzenú autoritu. Spomen si na učiteľov, ktorých si mala rada, ako sa správali k deťom. Moji najlepší učitelia majú spoločné jedno - dokázali vytvoriť bezpečné prostredie plné dôvery, vyhýbali sa ponižovaniu, porovnávaniu a snažili sa nájsť v každom to dobré. Pomáhali a boli tam skutočne pre nás. Na prvom mieste nebolo učivo, ale vzťahy. A keď vyrvoris s deťmi zdravý vzťah, potom môže prebiehať učenie. Takže pracuj na vzťahoch, nie na ucive. Určite si na škole mala v rukách nejakú knihu od M.Zelinu - on povedal, že "sme vzdelaní, ale zlí". A mal pravdu, škola kašle na to najdôležitejšie v živote a to sú pekné vzťahy. Ak naozaj chceš zotrvať v školstve, začni sa vzdelávať, siahni po knihách od C.Rogersa - Sloboda učiť sa. No a potom od Greya a Holta, psychologičky Novackovej. Aby si pochopila, že nie deti, ale to, čo im robíme je zlé.

Tiež som začínajúca učiteľka a presne mam tento problém.. Cesta priateľstva, tiež tomu nepomáha.

no ja som sa bala, ako to bude ked sa postavim pred triedu.... ale dala som to. Ono pri pubertakoch treba citlivo odhadnut tu mieru, kedy este dychat z hlboka, kedy zvolit prisny rezim a kedy sa s nimi zasmiat a posrandovat..... ja sa s nimi bavim na relativne rovnocennej urovni, samozrejme akykolvek naznak drzosti stopnem v zarodku.... ale nebazirujem striktne na niektorych veciach - napr ked som suplovala, poprosili osmaci ci sa mozu popresadzat / lebo triedna urcila zasadaci poriadok / a toto je podla mna nepodstatne, kto s kym sedi --- tak som na to iba --- ale potichu a rychlo.... Do minuty to dali 🤣🤣🤣 a hned bola v triede OK atmosfera.... Rovnako mobily - maju ich zakazane, ked mam ranny dozor a vidim ze su na nich --- skovaju ich, neriesim... kolegyne im ich beru 🤦‍♀️ comu zas nerozumiem ja 🤷🏼‍♀️ ved uz maju 14

V prvom rade, a to ti radim ako 36-rocna ucitelka, si musis ujasnit, co to znamena pre teba "mat respekt" a ake su tvoje konkretne ocakavania.

Môžeš dávať päťky poznámky môžeš kričať môžeš im aj stretliť(v 8mom ročníku učiteľka z nervov jednému strelila) a aj tak sa jej vysmial do huby takže takto to určite nepôjde myslím ze skôr by ocenili keby si sa k nim správala priateľsky, nejaké kompromisy ci dovolenie niečoho, napríklad mi keď sme mali učiteľov co nám dovolili byt na mobile keď sme sa doručili tak bolo ticho a už vedeli ze na ďalšej hodiny musia byť ticho aby zase mali odmenu ze by mohli byt na telefóne

Ahoj, odporúčala by som ti knihu A okraje máš kde? od Juraja Čokynu

@akvi Ďakujem za postrehy, niektorí starší kolegovia hovoria, že sa to vraj nedá naučiť..to musí byť osobnosť..skúsim cez Vianoce prečítať tie knihy

To neucia na pedagogickej skole? Tak to je bieda...

@sima_20 presne tak, kto nezažil tak neuverí- ani po dobrom, ani po zlom

@babulkomale učia, ale realita je úplne iná

Moja dcéra je siedmacka, v triede je viac chlapcov, to co vyvadzaju je hrôza aj počúvať. Učiteľku SJ majú mladučku, hneď po škole ich začala učiť, teraz je to 3 rok. Ta ma teda rešpekt u nich. Neznížila sa na ich úroveň, žiadna cesta priateľstva, Lebo sú drzí. To co povie, za tým si stojí, ma svoje pravidlá a tie sa dodržiavajú, nepripustila si ich k telu. Normálne som si aj ja na ňu musela zvyknúť, ale poviem pravdu, teraz po 2,5 roku SJ ovládajú, ani jeden chlapec na jej hodinách nevyrusuje.
Tento rok ma len s dievčatami dievčenský krúžok, dcéra hovorí, že tam je úplne ina, priateľská, srandovna.

Rešpektovať a byť rešpektovaný. To sa nedá oddeliť, to je ako noc a deň. A dá sa naučiť pracovať so svojou hranicou a hranicou iných. Čiže ak si ja viem strážiť svoju hranicu a zároveň rešpektujem hranicu druhého, tak vzniká vzájomný rešpekt. Deti sa to potrebujú naučiť, problém je ten, že väčšina dospelých si nedokáže strážiť svoje hranice a zároveň väčšina dospelých nerešpektuje, že aj deti sú ľudia a tiež majú právo strážiť si tie svoje hranice. V škole obzvlášť je to skôr o nadradenosti učiteľa a podriadenosti dieťaťa. A z toho vyplýva väčšina problémov, pretože deti cítia, že takýto vzťah nie je v poriadku a aktívne sa proti tomu búria. Preto je toľko problémov, preto učitelia vravia, že dnešné deti sú nevychovane, nedisciplinovane a nezvládnuteľné. Lenže ono to má pôvod presne v tom vzťahu. Preto je dôležité budovať v škole iné vzťahy, založené na dôvere, spolupráci, nie nadradenosti. Zmenila sa totiž doba a učiteľ už nie je jediným zdrojom informácií, už dávno nie je tou prirodzenou autoritou, ku ktorej vzhliadala celá dedina, dnes je milión iných zdrojov a učenie už naozaj nie je výsadou škôl. Lenže ešte asi veľa vody pretečie, kým toto ľudia pochopia.

@babulkomale je naivné si myslieť, že na pg školách učia niečo praktické. Väčšina predmetov sa zameriava na vedomosti a tých pár didaktik, ktoré učitelia absolvujú, tak učia, ako podať vedomosti. Aspoň teda my sme nemali jediný predmet, ktorý by sa venoval vzťahom, komunikácii, klíme v triede a pod. Všetky predmety z pg a psychológie boli viac menej teoretické žvásty, ktoré v tej chvíli ani nedávali zmysel, lebo neboli prepojené s praxou. Už vôbec nič o tom, ako zvládnuť kolektív detí s rôznymi potrebami. Na VŠ sa akoby predpokladalo, že dieťa je len krabica, do ktorej učiteľ má nasypať vedomosti. Ale že je to v prvom rade malý človek, ktorý má city, ktorý má v rôznych obdobiach rôzne potreby, to sa veru neučí.

Úprimne, rešpekt buď máš alebo nie....naučiť sa to nedá....vieš ale docieliť aby ťa akceptovali ako pedagóga....

nastuduj si neverbálnu komunikáciu. Chod vzpriamene. Pouzivaj razny ton, asertivitu. Urci si jasne pravidla. Uz hned na prvej hodine si im mala naservirovat co a ako. U nas to tak zafungovalo vždy. Nedaj priestor na diskusiu, neklad zbytočne otvorené otazky. Btw z tej školy by som sla inam a pripravila sa na druhu sancu. Musis byt trochu v tomto aj herečka.

@babulkomale nie, neučia. Na VŠ učia ako učiť.

@barborachors no podla tvojho opisu som si predstavila adepta na gestapaka, nie na ucitela.. 🙄

@akvi ja ucitela Hnizdo 🤣🤣🤣

chapem ta a poradit neviem, ale mozno by ti pomohlo, na fcb mi obcas vyskocia videa od "stekanka, the ucitelka". myslim, ze by ti nieco z toho mohlo pomoct. davala tam jeden priklad, chalanisko pustal cez prestavky nahlas reprak, hroznu hudbu, ucitelia ho upozornovali, on bol akurat drzy, ona si pozrela co to ma za reprak, vyguglila si o nom informacie, ked prisiel na jej hodinu, dala s nim rec o tom repraku, ocenila ho... a potom ked ho zase pustal a upozornila ho ona, tak uplne inak reagoval. skratka aj taketo veci potrebuju pripravu.

@mogaa presne toto hovoria starší kolegovia

@akvi presne tá teória je v praxi nepoužiteľná, pretože je iná doba a deti žijú v 21.storočí a našou povinnosťou je nasypať im do hlavy kvantum vedomostí

@heln počúvam ju často

@letfenixa škoda...

@akvi uff, tak to je pekne na.....🥴
Dufala som ze aspon nieco. No co uz, aspon ma neprekvapuje, co sa v skolach deje.

Autorka - nemyslím si, že našou povinnosťou je nasypať deťom do hláv vedomosti, to je je práve ten omyl. Už len z toho dôvodu, že v dnešnej dobe je absolútne nereálne obsiahnuť hĺbku a šírku poznatkov dnešnej doby. A preto stráca význam aj tak často argumentovany všeobecný rozhľad. Cieľom školy by malo byť poskytnúť deťom možnosti. Je to práveže veľmi jednoduché, len opäť úplne nepochopené. Väčšina ľudí si zo školy nepamätá z učiva nič. Čo si ale pamätá každý, sú vzťahy a momenty, keď dobrý učiteľ nadchol dieťa pre vec a väčšinou si najviac pamätáme práve z takýchto vedomosti, ktoré sme objavovali v nadšení a záujme. A keďže bohužiaľ stereotyp je veľmi silný, tak ty, ako začínajúci učiteľ, si myslíš, že tvojou prácou je sypať tie vedomosti. Nečudujem sa tomu, pretože to je presne to, čo si myslí väčšina a ľudia len opakujú to, čo majú zažité, chápem, že to takto je. Zároveň mi je to ľúto, že je to takto. Čím viac bude škola ignorovať dobu, tým horšie sa bude učiteľom učiť, pretože im to dajú deti vyžrať. Pritom by to tak vôbec nemuselo byť. Ale aj toto je jedna z ciest, pomaly a isto to v školách upadá. A tí rodičia a učitelia, ktorí to vidia a pochopia, tí už v tých školách nevydržia a nájdu si iné cesty. Už sa to chvalabohu deje a bude to čoraz intenzívnejšie.

Ja mám známu ucitelku a je pravdepodobne aj obľúbená, aj rešpektovaná. U nej plati jasne pravidla, ktoré vysvetli na začiatku roka a na veľa veciach sa s nimi dohodne. Napr im povie, že písomky musia pisat, tak na začiatku sk roku si určia dátumy a že ešte ani raz ju nežiadali o preloženie. Alebo že môžu si za polroka 3x nedoniest domacu ulohu a keď je to 4x, už majú mínusové body a kto si zase splni všetky ulohy, dostane plusové body. Držím palce, nevzdávaj to

Ano, bud si prirodzena autorita, alebo si ju musis vybudovat. Ja som musela budovat. Pamataj, kazdy tlak vytvara protitlak. Mne pomohol respekt s hranicami. Nebazirovat vsak na niektorych veciach len preto " ze sa to musi/patri/takto to maju zauzivane kolegovia". A ze teda mne ako zacinajucej spravili pubertaci 2krat taku vylomeninu, ze som mala chut plakat. Ale nasli sme si k sebe cestu. Za mna je fajn venovat cas, aj na ukor uciva, medziludskym vztahom. A uputat decka niecim zaujimavym, s nejakym vysvetlovanim pred tabulou, pisanim poznamok, memorovanim a neustalym skusanim nepochodis. Sleduj ich, pozoruj, pokus sa ich vnimat a pochopit. Co robia, preco to robia. Nazeraj vzdy "poza" to, co vidis. Rozanalyzuj si to. Najdes si aj takto kluc a cestu k deckam. Neskor sa s nimi bude dat aj dohodnut a potom to uz bude pohodicka ;).