Prváčik ťažko znáša začiatok školy

@monika131 vylúčili ste reálne zdravotné problémy? je to skutočne len psychické?
- zistiť čo presne mu vadí, či nie je pre neho v škole niečo ,,strašiakom,,
- ak je to všeobecne len tak zo stresu - odbúrať stres čo najviac - tešiť sa do školy s ním, vyzdvihnúť pozitíva, negatíva nespomínať!
- v škole tiež vracia a hnačkuje??
môžem otázku? chodil do škôlky, predškoly? prádzninoval občas u babky, tety, ostával občas v kolektíve bez teba?

Ahoj, my sme mali toto s dcérou v škôlke, nakoniec musela po týždni prestať chodiť do škôlky a zostať doma celý rok, čo samozrejme v škole nie je možné. Až po dlhom čase sme zistili, že sa bála učiteľky a takto síce bez plaču a scén, ale vracaním sa to prejavovalo. Ak to neprejde, určite skús vyhľadať psychologičku.

musíš len vydržať. viem že je to ťažké ale každé dieťa to všetko zvláda ináč. Je to stres z nového a nepoznaného..

ja by som asi zasla za ucitelkou a tiez sa treba porozpravat so synom, co konkretne je pre neho problem (mozno to nebude vediet presne definovat, ale mozno pomocou nejakeho pribehu?? napr. Adamko sa velmi tesil do skoly a po prazdninach, ked tam zacal chodit nebolo vsetko ako si predstavoval a bol smutny - co by si mu poradil, co si myslis, zeby mu pomohlo, rozveselilo ho? zalezi od dietata - mozno by odhalil zamer 🙂 podla prejavov vsak sudim, ze nieco/niekto mu "ublizuje" aspon v jeho ponimani a je super, ze ho beriete vazne...

@monika131 ja som mala take problemy z ucitelky, jedna dochodkyna co uz ocividne na deti nemala nervy a vrieskala stale ako zmyslov zbavena, som sa jej az takto zacala bat aj u psychologa som bola, ako nehovorim nemusi to presne ucitelka, ale moze to byt hoc aj spoluziak kolektiv, proste nejaky element co mu tam moze prekazat ci nesediet... cize treba patrat, musis ukazat ze ma v tebe tvoje dieta doveru, ze ked povie je problem spolu ho vyriesite, je moznost preradenia do inej triedy skoly atd... drzim palce

@katarinamarkova áno, reálne zdravotné problémy sme vylúčili, lebo zvracia a hnackuje iba doma, do škôlky chodil od dva a pol roka, ale je pravda, že sme dva mesiace bojovali a u babky spáva od roka a nemá problém zostať tam celý víkend

@katkuz s učiteľkou som sa rozprávala dnes, v škole je na hodinách v pohode, počúva, dáva pozor, spolupracuje, aj keď sa ho pýtam, že ako bolo v škole, či mu niekto, niečo ublížil, tak povie, že nie, ale nechce vôbec jesť a doma tiež nie a potom zvracia a hnackuje

@monika131 a so spoluziakmi nema problem? ma nejakeho spoluziaka so skolky, s kt. sa pozna? moja dcera je velmi vztahovacna - ak ucitelka povedala nejaku vycitku vseobecne - automaticky ju vzala na seba, ze "ucitelka mi povedala" je uz druhacka, ale toto je u nas stale 🙂 pred par rokmi som pracovala v "druzine" a tiez jedno dievcatko (prvacka) malo podobne prejavy - bolelo brusko, nechcela do skoly, somaticky sa nic nepotvrdilo, chodili za psychologom, ja som si tiez vsimala vztahy medzi nimi ako spoluziakmi a tam som jednou aktivitou zistila, ze velmi chcela byt kamaratka so spoluziackou (lider triedy) a ta ju nie vzdy chcela. postupne sa to zlepsilo, ale vedome sme ju davali do skupiny s tymto dievcatkom - aj liderke sme vysvetlili, ze jej by nebolo asi prijemne ak by ju niekto odmietal. bolo to tiez na zac. sk. roka, takze tam asi jedno s druhym stres z noveho...

Neboj sa to prejde, moja tiež začínali podobne a celý pol rok sa vliekol s chorobami a stresom z nového. Zmenila školu a mala nových spolužiakov ktorých nepoznala zo škôlky, u nás v dedine som ju do školy nechcela dať, no zvládla to, teraz je už druhacka, takže je to fajn, hoci má zase nového triedneho a toho zrovna nemusí ale pochopila ze to inak nejde. Zvykne si neboj sa. Veľa vysvetluj a pytaj sa ako bolo, čo robili, ak poznate nejaké spolužiaka nech sa spolu hrávajú aj doma, aby sa upevnilo kamaratstvo aj to pomôže keď tam bude mať spriaznených dušu.

chce to cas ale urcite mu treba vysvetlit a podporit ho preco je dobre do skoly chodit, ze si tam najde kopu kamaratov s ktorymi sa vela nasmeje 🙂

@katkuz to si veľmi pekne napísala a oceňujem tvoj prístup keď si tam bola zamestnaná. Bodaj by všetky boli také empatické a ochotné pomôcť deťom, tak ako ty.. viem že je to náročná práca, ale bohužiaľ, každé dieťa je iné. A ak mu nemá kto pomôcť, prežíva sa mu tam ťažko.. my sme s dcérom mali tiež aj iné problémy, ale našla si kamarátky, čo jej veľmi pomohlo. a tiež je taká vzťahovačná, že učiteľka vyčítala iným a ona sa rozplakala, lebo ona to cítila ako keby ona niečo urobila zlé..

mozno blba otazka, ale nechodi nahodou na cirkevnu skolu?

Uplne taka blbostka, ale skusit mozete: pribal mu do desiatej kazdy den nejaky smiesny alebo mily, lasku vyjadrujuci, tebou nakresleny obrazok. Alebo do peracnika. Trebars srdco, smajlika, ak pozna pismenka, tak s jeho menom. Aby sa pocas dna uvolnil a zasmial. Alebo ak ma nejaku oblubenu postavicku z rozpravky, tak jej obrazok, obrazok oblubeneho zvieratka...

@monika131 moja kamaratka mala toto zo synom bol to stres zo školy a vratili ho na speť do školky a a dalši rok v pohode a ešte napríklad minuly rok moja dcetka bola prváčka a v triede mali jedno dievčatko ktore sa nevedelo vpratať do kože robila deťom zla a tiež ju vtatili do školky takže su rozne dovody ako sa deti vracaju spet do školky ale na to je školsky a detsky psycholog tak treba k nemu zajsť a ten určí čo je pre vás najvhodnejšie držím palce 🙂

mne to spravanie velmi pripomina ked moj starsi (mmch prave teraz prvacik) zacal chodit do skolky - v skolke bol v pohode, povedal ze tam je dobre, hral sa, nebol s nim ziaden problem, neplakal. ale - vobec nic tam cele dva mesiace nezjedol, ani doma nechcel jest, vracal takmer vzdy ked dal nieco do ust, on nehnackoval.
v skolke povedali ze moze ist o tazsi adaptacny proces, aj lekarka a psychologicka vtedy tak povedali, mali sme doplnat vitaminy (najma Becka a Cecko), sledovat stolicu a moc (pravidelnost, konzistenciu, farbu), spanok, prilisnu unavu, malatnost, a ze musi hlavne pit - ze ked doma aspon nieco zje ze je to ok. toto vsetko mal v poriadku. trvalo to dva mesaice - po prvom mesiaci prestal zvracat, zacal viac jest, do dvoch mesiacoch to bolo ok. takze to bola vlastne reakcia na velku zmenu v jeho zivote, zvacsene naroky.
bola som vtedy riadne vyplasena. mmch za tie 2mes schudol 3kg ☹
ci je to aj vas problem neviem - popripade skus ist k psychologovi, netlacte na neho, prilis nesdoraznujte tu zmenu v zivote velmi.
rovnako moze psycholog usudit ze dieta nie je socialne vyspele (neviem ako to inak napisat) na skolu a dieta sa vrati do skolky. alebo sa mu trocha zmeni rezim - napr nebude chodit do druziny a pod, a mozno to prejde.
je to zvracanie take caste ze sa obavas aj o zdravie (myslim to fyzicke)?

my sme vtedy teda kontrolovali co som popisala vyssie, psychologicka nam poradila aby sme doma stale "nemleli"/nerozpravali len o skolke, vela sa s nim hrali, urobili mu jedlo ktore ma rad a povedali ze ked bude mat chut nech ho zje potom a ze kolko chce, nevypytovali sa stale dokola priamo na skolku, co sa tam deje, na deti.... skor tak okolo toho akoby mimochodom, nerobili nejaky extra "akcny" program - skor ze aby sme ho napr nechali pozerat rozpravku a len si sadli s nim na gauc... samozrejme tam slo "len" o skolku, v skole je to zlozitejsie lebo tam potrebuje dieta uz byt ozaj "fit".
snad u vas za tym nebude nic vaznejsie a rychlo sa vrati drobec do normalu.

@katkuz no to je ten problém, že tam nemá žiadneho kamaráta zo škôlky, lebo chodil do škôlky v meste a teraz sme ho dali do školy na dedinu. Ale dnes už to bolo lepšie 🙂

@lenkusik snažím sa v jednom kuse rozprávať o škole pozitívne, takže aspoň sa vieš vžiť do mojej kože, keď ste to isté prežili, už som z toho aj ja troška vystresovaná, je mi ho ľúto.

@cobhan nie, nechodí na cirkevnú 😉

@jumama ahoj, presne to som urobila, dala som mu malého plyšového červíka do peňaženky a povedala mu, že ten červík som ja a vždy keď mu bude smutno, nech si ho vyberie a ja na neho budem myslieť. 🙂

@saurian no dnes to už bolo oveľa lepšie, dokonca už aj ráno raňajkoval a v aute mi aj rozprávala o špolužiakoch. Tak dúfam, že to bola iba taká chvíľková nervozita a že to tento týždeň už bude oveľa, oveľa lepšie 🙂
Včera sme ho zobrali aj do kina, aby sme troška odpútali pozornosť....

@cobhan naozaj blba otazka :D

@monika131 nasa do skoly chodi rada, ale stretla som asistentku z ich triedy a vraj Mia je velmi ticha a moc nehovori (zato doma blaboce vkuse a kamaratov si vacsinou najde do piatich minut). Pre nasu je to sposob ako si vsetko obzriet a az ked sa trosku rozkuka tak sa rozhodne, co a ako bude robit, kedze jej nikto nesadol. Podla asistenky sa deti navzajom dotahuju a nasa ich s prehladom ignoruje. Mozno aj tvoj sa potrebuje viac otukat, aby sa rozbehol a s novymi detmi, v novom prostredi to ide tazsie.
Nasa ma zo skolky dve dievcatka, ale tie sedia na druhej strane triedy a aj tak sa stale len hadaju. S nou sedi jeden chlapcek, tak know-it-all ktoreho nemusi lebo jej stale dava najavo, ze je lepsi, oproti nej najstarsi chalan z triedy, o rok a pol starsi ako ona, co ma ako jediny zachvaty placu a hadze sa o zem a skolu nezvlada a krizom oproti jedno dievcatko, o ktorom z nejakeho dovodu vobec nehovori. Ona nastastie tieto veci nejak velmi nepreziva (v tomto je po tatovi), ale keby bola citlivejsia (citaj po mne 🙂 ), tak tipujem, ze by sme mali rovnake problemy ako ty s malym.
U nas este pomaha trosku si pozriet co budu robit v skole, nie ju to dopredu ucit, ale ukazat jej veci a ked to potom robia na hodine, tak uz je nadsena, lebo to nie je uplne nove, ale nieco zname, kde ma pocit, ze to vie a citi sa v skole istejsie.

@marllik no ani nie...s malou sme boli pozriet aj jednu cirkevnu skolu, ked mali den otvorenych dveri a mala mi potom tyzden nespavala a budila sa zo sna. Az po par dnoch sme zistili, ze co je vo veci...my do kostola nechodime, takze krestanske reci o spasiteloch a podobne nepozna, ale zato si vsimla umuceneho cloveka na krizi v zivotnej velkosti, ktoremu tiekla krv kade tade a bolo o zabavu postarane.

@cobhan môžem Ťa ubezpečiť , že tu na Slovensku v cirkevných školách (či už na ZŠ, gymnáziách alebo na KU v RK) nie je na chodbách, triedach žiadny "umučený človek na kríži v životnej veľkosti, ktorému tečie krv kade-tade" (ani v školských kaplnkách) 🙂

@monika131 to jer super, urcite sa aj Vam ako rodicom lahsie "dycha", ked bol kludnejsi. Kamarati urobia vela, nasa je druhacka, ale teraz ked viidm ako zanietene rozprava o kamaratke prvacke (poznaju sa od babätkovskych cias), ktora ma triedu vedla nej, som si uvedomila, ze aj ked vela spoluziakov pozna este zo skolky, s nikym nie je ten vztah taky vrucny (aj ked viem, ze kamaratske vztahy su v tomto veku plytke).
Drzim palce, nech dobre "zapadne", pravdepodobne sa spoluziaci medzi sebou poznali, boli a su partiou zo skolky a preto nepotrebuju medzi seba niekoho prijat. Mozno, ak by problemy pretrvavali by som sa znova porozpravala s ucitelkou prip. s vychovavatelkou z druziny (ak chodi), nech si ho viac vsima a zapaja medzi spoluziakov, ak sam nie je priebojny. Verim vsak, ze to bude len lepsie 🙂 🙂 🙂

@cobhan neverim, ze v tam videla prvy krat Jezisa na krizi a ma z toho celozivotnu traumu.. to poznam len zo stareho vtipu o cirkevnej skole 🙂

@marllik Ja tiež jeden poznám ... "Syn z bohatej a vplyvnej rodiny má problém udržať sa na akomkoľvek gymnáziu. Z každého gymnázia ho po mesiaci vylúčia pre veľmi slabý prospech, zlé správanie a vôbec pre neschopnosť prispôsobiť sa podmienkam. Otec je už nešťastný a tak zo zúfalstva syna prihlási na jezuitské gymnázium. Po mesiaci volá riaditeľ gymnázia otcovi, aby sa dostavil do školy. Otec už tuší, o čo ide, preto je veľmi prekvapený reakciou riaditeľa, ktorý chváli jeho syna za výborný prospech a správanie. Milo prekvapený otec vyhľadá syna a pýta sa ho, čo sa stalo, že sa tak náhle polepšil. "To máš tak. Idem do jedálne, pozriem na stenu a tam chlap pribitý na kríž. Idem do triedy a tam znova chlap pribitý na kríži. Idem k riaditeľovi a tam ďalší. Oci, tu sa s nikým nehrajú!"

A chcem sa autorke príspevku @monika131 ospravedlniť, že som takto odbočila od jej prvotnej otázky ... synčekovi prváčikovi prajem skoré adaptovanie sa v škole, začiatky bývajú ťažšie, prejdú ... (mala som v triede žiačika, ktorý nechodil do MŠ, doma nemal súrodencov a zrazu šup do kolektívu 20-tich detí ... celý september pri príchode do školy plakal, ťahal sa za mamou domov, ale po čase sa "zlomil" a dnes je úspešným reprezentantom školy a výborný žiak). Veeeľa trpezlivosti 🙂

@marllik tu v Irsku su take sochy dost popularne, zvlast na skolach, ktore su povacsinou (drviva vacsina) katolicke a mala ich boji. Uz sa nam to raz stalo, v inej skole, to mala asi dva roky a sli sme cakat kamoskinu dceru...podobna socha, este v pritmi a bolo vystarane. Tam sa asi zlakla poriadne prvykrat a teraz sa to s nou taha...

@cobhan tak to mi je luto.. to viem pochopit.. ja som v jednom kostole videla modernu obrovsku sochu panny marie, ktora mala tvar ako mimozemstan, a hoci som bola uz dospela, nebolo mi to prijemne.. ja mam skusenost len so slovenskymi cirkevnymi skolami ale skor tie dobre..