Ahojte všetci, mám doma prváčika. Je to chlapček skôr taký introvert a má svojský pohľad na svet 🙂 keď sme šli do školy tak mával na začiatku nevrózy a prháňalo ho,nikoho tam nepozal a je aj veľmi na mňa naviazaný.Potom sa to postupne zlepšovalo,ale raz to bolo dobré a potom zase nie. Práve dneska ráno sa mi rozplakal že v škole sa sním nikto nechce hrať:( Vraj si chlapci vymýšlajú že vedia ovládať živli a také a jemu sa to jednoducho nepáci atd.A samozrejme im to aj hovorí že to nieje pravda ( chlapcom ). Mám jednoducho pocit že on to má aj vo svojej hlavičke tak nastavené že sa s ním nechcú hrať ... no jednoducho bojuje a stále nemá ( podla neho ) kamaráta parťáka. No na druhej strane keď po neho prídem do družiny tak vždy sa hrá alebo aspoň vidím že je spokojný.Neviem nahliadnúť do tej jeho hlávky, poprosila by som vás o radu.Máte niekto podobné dieťa alebo aspoň nejaké skúsenosti ako mu pomôcť? Nechcem to zatiaľ riešiť cez psychológov.
ďakujem za vhodné odpovede.
Neviem , ja by som ho práveže dala k dobrej psychologičke na nejaké hodiny therapie, na zväčšovanie sebavedomia.
Ale najlepšie si ho poznáš sama, možno stačí ho len povzbudzovať doma, nie každé dieťa je také že sa dá strhnúť davom.
Ja si myslím, že v prvom rade sa s ním musíš rozprávať Ty. Hanka bude mať 6 rokov a keď ju niečo "trápi", rozprávame sa o tom. Je v prvom rade na tebe,a by si mu vysvetlila, že hrať sa napr. na živly, je úplne OK, hoci neexistujú. Podpor ho v tom, prejdi si sním, ako sa hrajú, čo to znamená na živly. Čo by ešte chlapci mohli robiť. Možno má len menej fantázie alebo je väčší realista. Zisti od neho, a+qko by sa chcel hrať on, ako by do tOho vedel zapojiť ostatných chlapcov. Brávaj ho medzi deti, ak nemáte rovesníkov v okolí, zober ho do detského kútika. Aj dievčatá sa hrajú na princeznu, zvieratká........ Vysvetľuj a rozprávaj sa s ním. Psychológa by som riešila až neskôr, ak by toto "zlyhalo"
Ahojte kočky ďakujem vám za všetky vaše rady, a jaaty 🙂)) ja sa sním stále rozprávam a riešime to no jednoducho je trošku iný a on to všetko akosi ináč vidí 🙂)) ale určite ešte skúsim počkať a budem to sledovať a ak by to bolo na tom istom bode zbehnme za tou psychologičkou 🙂
pekne Vám ďakujem.
@dievcina nepochybujem o tom, že sa mu venuješ a jeho problémy riešiš, už len to, že si sem napísala o tom svedčí.
Myslím si však, že ide skôr o to, aby on pochopil, že to čo robia ostatní, i keď jemu sa to môže zdať napr.- "hlúpe" je úplne OK. .... a že pokiaľ kamarátov chce mať, musí s nimi nájsť spoločnú reč, prípadne zvoliť kompromis.
Držím palce
možno to bude nezvyčajná odpoved 🙂. Ja som tiez zo začiatku nerada chodila do školy: preto mu skús ty alebo tá p.učitelka povedat, že oni ho majú radi, ze by im chýbal a tak aby sa cítil nimi prijatý a podla mna potom to pojde uplne samo. Lebo bude vediet, že nielen mama ho má rada a preto je spokojný, ale aj iní sa chcú s ním hrat a chýbal by im, s vedomím, že ho majú radi, lahsie najde svoje miesto 🙂 🙂. Vela stastia, papa
@dievcina to chce čas...introverti si ťažko hľadajú kamarátov, ale keď si ich nakoniec nájdu, tak zostanú dobrými kamarátmi do konca života...introverti žijú často v ústraní kolektívu, neupútajú tak pozornosť ako extroverti, ale citlivé, dobré deti sa určite k nemu po čase pridajú..keď sa osmelia...možno až v druhom ročníku, ale cestu si k nemu určite nájdu. Poznáte sa rodičia navzájom? Komunikujete spolu? Možno takýchto introvertov je v triede viac...
@evabb35 Ahoj, som veľmi rada že mi takto pomáhate prekonať to, no zatiaľ chodí domov spokojný, nejako ho nenutím rozprávať na silu o škole, ale on keď chce tak mi porozpráva a ja potom viem že ako mu bolo. Mám tam jednu pani učiteľku ale nie jeho triednu, a ona mi navrhla že mi ho posleduje a popozerá že ako sa správa v kolektíve, a dá mi potom vedieť.Dokonca mi synček povedal že dneska ho mám nehať v SKD dlhšie a že on sa chce hrať 🙂))) pevne verím že to pôjde aj keby si mal nájsť kámošov až v druhej triede.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem.🙂
Ahoj, ja mám teraz prváčika a zdá sa mi že máme ten istý problém ako ty.... kamaráti sa s ním nechcú hrať a stále nejaký problém s novou školou....Ako ste to vyriešili? Prešlo to, či ešte trvá?
@dievcina zajdi za druzinarkou, za triednou a popytaj sa na neho..Predsa len, oni ho tam vidia cely den - ci je smutny, vesely, ci sa zapaja, alebo je naozaj odstrkovany... A ak sa to potvrdi, tak sa este mozes poradit so skolskou psychologickou 😉