Prečo dieťa kradne?

dadduss
14. dec 2009

Chcela by som vás poprosiť o rady.Syna(6r.,je prváčik)sme už asi 2-3x pristihli v obchode,že si ukryl pod oblečenie hračku alebo pohladnicu.Našťastie sme mu na to včas prišli(ešte pred pokladňou),videla som na ňom,že sa tvári akosi "divne".To ešte chválabohu neovláda 😉 Bola a som stále z toho smutná a neviem ako to riešiť.Už som mu dohovárala,mal trest,ale neviem či to ozaj zabralo .Ako sa vyhnúť tomu aby sa to už nezopakovalo?Má všetko čo potrebuje,samozrejme v rámci možností.Nedostane hned všetko na čo si ukáže.Poradte prosím??? ☹

petrahy
14. dec 2009

Nas maly zobral takto drobne eura a kupoval si v bufete resanky ucitelkam sa to nezdalo tak sa ma pytali ci mu davam kazdy den euro a ja ze nie poslali nas k psychologičke objednala nas az na januar. Totiž má tendenciu aj v škole zobrat si magnetky a tak divne premiestnovat veci k sebe. Nikdy nic take nerobil ma prevazne same jednotky a na chlapca je dost sikovny. Je ale stale hladny a velmi rychlo zacal rast.

zuzanada
14. dec 2009

Ahojte, pripájam sa k debate lebo aj ja som mala podobný problém s dcérou. Najprv sa to stalo keď mala okolo 6-7 rokov. To si zobrala občas z mojej peňaženky drobné. Keď som si to všimla tak som jej dohovorila (trošku s viac zvýšeným hlasom 😝 ) a ukázala som jej, že naozaj som z jej konania smutná. Potom to urobila asi tak o tri roky neskôr, ale to už neboli drobné, ale 2 000,- Sk. To už bola silná káva.......... keď som jej nadala, tak som sa po mojom ukľudnení pýtala, prečo to urobila? Jej odpoveď bola, že si myslela, že si to nevšimneme a na otázku, kde ich preboha (prepáčte za výraz) minula? tak odpovedala, že na sladkosti a nejaké veci na oblečenie, ktoré mala dovtedy skryté v kúte skrine! Skoro ma porazilo, lebo si myslím že jedla a sladkostí má dosť a oblečená tiež nechodila a ani nechodí nijako biedne!
Teraz je to už veľká puberťáčka a dúfam, že ma už v tejto veci nesklame. Je samozrejmé, že už dôvera je naštrbená a na peniaze si už dávam väčší pozor.

Myslím si, že je to asi v každom dieťati zobrať si niečo po čom momentálne túži, pričom neberie na vedomie následky. Taktiež si ale myslím, že ak dáme nekompromisne najavo, že takto sa to ale nerobí a že človek jednoducho nemôže mať všetko na čo si len pomyslí, tak tie deti to časom pochopia. Treba byť ale trpezlivý a samozrejme v názoroch nekompromisný. Ja nie som zástancom nejaké trestania a viem že už len moje zarmútenie a môj spravodlivý hnev, ktorý som ukázala zapôsobil.
Veľa sú deti ovplyvnené aj kamarátmi. Nemusí to byť nejaká extra zlá partia, stačia aj bežní kamaráti, ktorých možno považujete za neškodných........

dadduss
autor
14. dec 2009

Ďakuje za rady...Viem,že nie som jediná čo má podobný problém a preto som chcela poradiť.Aj ja dúfam,že to bolo len "momentálne pokušenie" a z toho pohovoru so mnou mu niečo aj ostalo v tej malej hlávke.Isté je,že si dám na neho väčší pozor a občas ho skontrolujem.Nerada by som zažila hambu v obchode alebo v škole.Ani ja nie som zástancom veľkých trestov,ale niekedy to ináč nejde.Zakázaný počítač,rozprávky a pod.nie je až tak hrozný trest.