Pravidlá pre školopovinné deti

@pribinak U nas to fungovalo doteraz v pohode, dcerka nikdy nebola neporiadna, vzdy chcela mat poriadok, pomahala mi, svoju izbu upratovala stále. Mali sme dohodu, kedze ju bavilo vysavanie, ze ona povysava cely dom a ja poumývam podlahy,ako odmena bola sladka odmena( palacinky, wafle,..)
nikdy nebol problem, az kym u nas nezacala ta predpubertálna etapa, ci pubertálna, urobi, no kolko sa ofrfle. Nikdy som netrestala , pretoze nikdy ani nevytrelila nic, co by stálo za trest.
Umyvala riady za sebou, pohar aj tanier krasne zvládla, dokonca istý cas ma ráno vzdy cakala káva a hrianky na stole, co som az zasla.
To sme boli same dve v dome na dedine, no odkedy sme zacali bývat s babkou a dedkom v meste, plus ten vek.... zabuda na vsetko, pozdravy, podakovania, vsetko berie ako samozrejmost.... a ked ju clovek upozorni uz 3x , potom uz aj vybuchne a krici.
Ja neviem kde sa podelo to dievca, co bola moja prava ruka...
Preto som sa pýtala na skor uz tie starsie deti, skolopovinne, predpubertálne a pubertiakov, ake maju zauzivane pravidla

@blondie257 tak v puberte sa všetko mení, moj syn bol tiež tak do 10 rokov to najlepšie a najposlušnejšie dieťa pod slnkom, potom sa to začalo postupne meniť.....teraz má 16 a nič sa mu nechce, iba na kompe by sedel......ale tak musí aj porobiť čosi, ale všetko ofrfle......to je normálka, neriešim...... má svoje zadané úlohy, ktoré vykonáva pravidelne, niekedy musím pokričať alebo 10krát pripomenúť, aby dačo nezabudol...... najvačší trest preňho je zákaz alebo obmedzenie kompu.... ale to fakt musím použiť málokedy, lebo už vie, že ked si nesplní povinnosti, tak príde o svoj drahý komp 😀

@blondie257 ja osobne si myslím, že toto obdobie - okolo 9-10 rokov je niekedy ťažšie, ako puberta. Dieťa si uvedomuje, že už nie je maličké a snaží sa posúvať hranice, kam až sa dá. Ja som ani nezbadala, ako mi syn prešiel cez pubertu, ale presne v tomto veku mal pocit, že je najmúdrejší na svete, stále potreboval mať posledné slovo a pod. Mala som pocit, že mu tak skoro nastúpila puberta, ale nebolo to tak. On si zrejme len potreboval overiť, či pravidlá platia, aj keď už nemá päť rokov. Nikdy sme ho fyzicky netrestali, ale raz, keď už papuľoval príliš, tak na neho jeho otec zareval takým spôsobom, že som spočiatku bola na neho nehnevaná, až sa obloky zatriasli. Ale asi to malo svoj efekt a lepší ako vysvetľovanie do nemoty, lebo pochopil, že aj dospelí majú svoje hranice trpezlivosti, že nie sú stroje a že jednoducho už zašiel priďaleko. Nikdy potom už sa s nami nebavil podobným spôsobom. Nemali sme s ním nejaké problémy, učil sa výborne, športoval, doma pomáhal, občas dačo vyparatil, ako každý normálny chlapec. Ešte mi napadlo, že si v tomto veku veľmi želal psa a k desiatim narodeninám ho dostal, možno pomohlo aj to, že tu bol živý tvor, o ktorého sa bolo treba starať, ktorý bol stredobodom pozornosti. Z našich pravidiel sme ale nikdy neustúpili, len v tomto období sa mu prestávali páčiť 😉