Môj 8-ročný syn kradne
Ocitla som sa fakt hroznej situácii, keď môj syn začal kradnúť. Nie sme chudobní, nie sme bohatí, kdesi v strede. Vychovávam svoje deti sama, ich otec sa dištancuje, z času na čas sa objaví, zahrá sa na otca a potom o ňom mesiac nepočujeme. Asi 2x sa stalo, že syn si zobral nejakú loptičku, ktorá mu nepatrila alebo tak, vždy sme si to vysvetlili, loptičku vrátil. Pripisovala som to aj nízkemu veku, keď sa to udialo. Teraz má však syn už 8 rokov a s týmito krádežami sa roztrhlo vrece, neberie len také bezvýznamné veci, ale aj tie drahé. Keď sa to stalo, resp. som na to prišla, tak plakal, že sa hanbí a tak. Veľa som mu to vysvetľovala, vec vrátil, ospravedlnil sa, myslela som si, že si túto lekciu zapamätal a on to do pár hodín urobil zas. S tými krádežami ide ruka v ruke aj jeho klamanie. So synom čakám na diagnostiku u psychologičky, lebo to s ním vyzerá na Aspergera, ale zatiaľ nemáme potvrdené nič. Prosím nesúďte ma, naozaj robím svoje maximum, ale už som na konci so silami, čo robiť. Stretli ste sa s tým niektorá? Ako ste situáciu riešili?
@katkaseiner Ukradol vec, ktorá patrila kamarátkinej dcére, išla som s ním ku nim domov, kde jej to musel pred všetkými vrátiť, ospravedlniť sa. Rozhovor sme mali, trest prišiel tiež, hanbu cítil, ale spravil to znovu a ja neviem, čo s týmto, že o pár hodín sme v tom naspäť. Ja deti neklamem, hovorím im vždy pravdu (primerane veku), dcéra tá je úplne inde, ale syn je problematický, jeho sa veľmi dotýka aj táto situácia s otcom, je možné, že to je taký krik o pozornosť.
navstiv psychologicku... najskor ty a mozno aj spolu... my sme to riesili z ineho dovodu ked mala dcera asi 4 ci 5 rokov a mne to velmi pomohlo vtedy. Drzim palce
@katkaseiner u psychologičky sme už boli, teraz čakáme na ďalší termín, ale ten je až na konci mája, skôr sa nikam nedostaneme, takže rada by som a je to v procese
tak si nájdi inú psychologičku.
@3009 Keby to bolo na Slovensku také jednoduché, tak nepoviem nič. Ale na termíny sa všade čaká dosť dlho, aj k tejto už čakáme pol roka. Ideme dokonca mimo okres. V našom meste psychologička povedala, že toto nie je pre ňu urgentný prípad a riešiť to nebude, máme sa obrátiť inam. V súkromnom centre sme chodili na terapiu hrou, ale aj tam ho vyradili, lebo je príliš verbálny a vlastne sa tam ani nechcel hrať a spolupracovať.
Pýtala som sa skôr na rady ako s dieťaťom komunikovať, či sa to niekomu nestalo a nemá s tým skúsenosti. Rada choď psychológovi je mi naozaj na nič, keďže to je niečo, čo už dávno riešim. Ale aj tak ďakujem!
jedna vec je diagnoza, druha mi napadla uz ako si pisala o ich otcovi, ze chlapec to zacal viac vnimat, ze nema muzsky vzor, ze si sama na nich a hovorim si, ze mu asi chyba pozornost. deti nerozlisuju ci dobru ci zlu - ak ju ma len ked urobi nieco nespravne, tak bude kludne robit aj nespravne veci...toto mala moja mama s nevlastnym bratom, ktory bol ich pestunske dieta, ze od takehoto veku klamal aj za blbosti (ci zjedol desiatu, klamal, za par dni ju mama nasla pod postelou a pod.), ale aj horsie klamstva, ktore mu zbytocne skomplikovali zivot...dnes to uz nerobi, zije slusne, preslo to ked mal cca 22-23 rokov. prepac, ze nepisem z vlastnej skusenosti, ja by som sa snazila davam mu pozornost viac za tie spravne veci, ktore robi, dat mu sancu ich robit a odmenit ho pozornostou. ale to ti mozno uz psychologicka aj povedala
Dcéra toto robila v prvom ročníku,našťastie nič hodnotné,pero,farbičky,sem tam plyšák,klamala,že jej to deti darovali.Tiez som bola rozvedená.Casom to prešlo.Nikdy som v podstate nevypatrala prečo,ale súvislosť si myslím,že to bolo také volanie o pozornosť,žiarlivosť na menšiu sestru,mala som hektické obdobie,zmena práce a nonstop v práci,asi na to reagovala takto.Ja si myslím,že veľa detí toto robí pri zmene, záťaži,keď cítia nepohodu.Ibaže nikto sa s tým predsa nechváli.A vekom alebo zmenou situácie na pokojnejšiu to prejde.Podla mňa to riešis správne,neviem čo iné poradiť,len stále dávať pozor a vydržať do termínu u psych.či to môže súvisieť s prípadnou diagnózou.
@tana85 ďakujem za názor, tiež rozmýšľam, že to je volanie o pozornosť, len sa bojím, že nie o moju, ale o otcovu, že aspoň takto ho prinúti vnímať ho. Skúsim sa mu venovať ešte viac, aj keď už potom mi to zas vyčíta dcéra, že venujem pozornosť viac synovi. Je to fakt taká zapeklitá situácia, ale vážim si tvoju radu.
@nops ďakujem, verím, že to časom vymizne, je to teraz také náročnejšie obdobie, kedy mám toho veľa aj ja v práci, dcéra pôjde do školy, tak sa venujeme aj spoločnej príprave a možno sa cíti odstrčený. Skúsim ako píšeš, ďakujem veľmi pekne za radu!
No mne to pripadá, že si to možno vôbec neuvedomuje, možno kradne podvedome. Píšeš, že cítil vinu aj hanbu. Myslím si, že keby "bol v poriadku", už by to nespravil, aspoň nie v ten deň, keď už bol prichytený. Možno za to naozaj nemôže, a ty s tým teraz asi nespravíš nič. Treba počkať na diagnostiku.
Mam 11 rocnu a 8rocneho... zial klamstvo u nas ide... my s muzom sme deti nikdy neklamali, dcera klame a proste jej vzdy poviem ze viem o tom... syn zacal tiez... Podla mna to vychadza z veku - viem ze aj ja som cca v tomto veku klamala.
Co sa tyka kradnutia, ak by som zistila ze to urobil niektory tak by som ho/ju vzala naspat do toho obchodu a na hanbu sveta by sa musel priznat, vratit a pockat na trest (ci uz od obchodnika alebo na moj). Nie som v tvojej situacii ale zaujima ma ako sa poriesi.
Kamoskin brat cca vo veku 17-18 rokov bol chyteny ako kradne v potravinach alkohol - pokial viem viac to nespravil, ale myslim si ze to je to vnimanie ze mna nechytia... a predsa ho chytili...