Kedy ste prestali riešiť známky vašich detičiek?
Týka sa to predovšetkým starších detí, ktoré už nechcú podporu rodiča a riešia si väčšinu sami, učia sa sami a pod. Vyvodzovali ste zo zlých známok dôsledky (vtedy, ak ste vedeli, že k nim došlo z nedostatočného učenia, nie preto, že dieťa nemá bunky na matiku, napr.), alebo aké hranice a dokedy ste mali? Kedy ste mali pocit, že už ste im vysvetlili všetko čo sa dalo ohľadom zodpovednosti za svoje známky, aký vplyv to má na budúce okolnosti a že už musia prevziať za to zodpovednosť sami. Lebo technicky sme za nich zodpovední do 18r, všakže? Ďakujem
Neriesim znamky vobec 😄, riesila som skolu len raz pocas korony, ked syn (vtedy 13 r) si neurobil parkrat ulohu z angliny...inak ani nvm, ze deti do skoly chodia. Ked obcas dostali zlu znamku, skor som bola empaticka..
Nikdy neklesnem tak hlboko,aby som dieťa trestala,deptala alebo inak ,,odmeňovala" svoje dieťa za znamky
Znamky som neriesila nikdy uprimne... nikdy sme za ne neodmenovali, ale tam, kde to bolo "odflaknute" tak bohuzial - "trest" mama pri mne sedi, ked robim ulohy, mama ma skusa, mama ma kontroluje, mama mi zaplatila doucko a musim tam chodit ci chcem ci nie... kde vidim snahu a vysledna znamka je aj tak na prd, tak to akceptujem, proste nie kazdy vie vsetko... nikdy nebol krik, nikdy nebola hadka, vzdy sme si to rozobrali a vyvodili dosledky smerom viac ucenie alebo pochvala naopak, nedramatizujem temu skola, nevidim v tom vyznam...neflaka sa ani jeden, ucia sa v svojich triedach v hornom priemere, plus maju vela sportu a kruzkov pomimo, vsetko fajn...
Asi je podstatné aký má vzťah k učeniu celkovo. Keď nie je najbystrejší ale prechádza ročníkmi to stačí. Keď je múdry len sa mu nechce tiež jeho vizitka. U nás je aj tak najdôležitejšie prejsť ročník, základnú a nejakú strednú školu.
Rodič by mal akceptovať limity svojho dietat, povedzme si pravdu, nie každé dieťa má hlavu na to aby malo samé jednotky
Vždy boli sú a aj budú deti, ktoré v škole lepšiu ako 3jku z diktátu či z matiky nedostanú
Rodič by mal oceniť že dieťa sa aspoň snaží
A preto mame šikovne cukrarky, šikovných stolárov, šikovne kadernícky, krajčírka, super majstrov elektrikárov či inštalatérov a automechanikov
A iné povolanie kde si zas jednotkari úplne strateni
U nás podobne ako anjelicek26 - vždy im opakujeme, že sa majú snažiť a že nikomu nemôže ísť všetko na 100%. Každý sme iný a postupne zistia svoje silné aj slabé stránky a tam, kde budú chcieť, im radi pomôžeme. Nemám problém vysvetliť, učiť sa s dieťaťom, keď chce. Obaja sa učia dobre. Nekričíme po nich a nemajú strach prísť domov kvôli známkam.
U syna sa to parkrat naozaj vynimocne stalo, ci uz zabudol alebo schvalne nieco nespravil, nikdy som nad tym nemavla rukou ale len skrz toho aby si nato nezvykol, normalne sme sa porozpravali, 8. a 9.ročník som mu pripominala aby si zbytocne nekazil priemer az by chcel nieco zanedbat, a teraz predtym nez nastupil na strednu a internat som mu povedala ,ze je jeho buducnost uz cisto v jeho rukách a hlave. Navyky zodpovednosti sme pestovali odmala, zatial klop klop .
My sme za známky mali doma aj fyzicke tresty ,bolo to strašné.
mám druháka a piataka. nikdy som neriešila známky a nevyvodzovala dôsledky a rozhodne ani neplánujem, kým sa nebudú flákať a prepadať. a ani ich neodmeňujem za známky - na vysvedčenie nekupujeme drahé darčeky, ale ideme na pizzu alebo na výlet (čo robíme aj inokedy teda). starší syn je "bifľoš", hoci doma sa neučí, ale zbiera jednotky. chodí do nadanej triedy a naozaj mu to páli. jeho naopak musím brzdiť, aby to tak neprežíval, keď má náhodou dvojku. mladší syn to má s učením náročnejšie, aj jeho prístup ku škole je úplne iný. keby som vyvodzovala dôsledky za nepochopené, za výkričníky v zošite za xy chýb, už by som s ním nepohla. naopak, v športe je veľmi nadaný a miluje maľovanie. proste viem, že slohové práce na počkanie písať nebude. a tak to má byť.
my fungujeme skôr na princípe: keď povie, že dostal jednotku, ocením to, ale zaujímam sa hlavne, čo mali na písomke, či sa mu niečo zdalo ťažké, ľahké... neriešim známku ako číslo. ak dostane niečo horšie, povzbudím, že to je len známka a tiež sa skôr zameriam na otázky, či sa mu niečo zdalo ťažké, či niečomu nerozumie, prípadne či nepotrebuje s niečím pomôcť. opäť známku ako číslo neriešim. dávam im príklad môjho brata, ktorý ledva preliezol strednou, ale vydržal, dokončil ju a teraz je pracovne veľmi úspešný. lebo robí, čo ho baví.
Ale moje deti sú len v základnej škole, uvidíme, čo stredná prinesie, ale rada by som pokračovala v tomto smere. na mňa rodičia tlačili, hoci som školu milovala, ale doteraz mám v sebe tie porovnávačky, keď som dostala dvojku, prečo som nemohla proste jednotku (čo na tom, že som mala písomku najlepšie z triedy). a to utajovanie, keď som mala na gympli z chémie prvú trojku v živote na vysvedčení. preboha, len aby sa to susedia nedozvedeli! samozrejme, trest som mala tiež. nepomohlo, trojku som mala aj na konci roka. akurát, že som sa to rodičom bála povedať. takže nie, ak budú moje deti prechádzať ročníkmi, hoci nie som samými jednotkami, budem ich určite podporovať.
Známky som prestala riešiť na strednej škole, pretože dovtedy som sa snažila vysvetľovať, že bez dobrého priemeru je ťažšie sa na lepšiu strednú dostať. Na strednej už ma mať teenager dosť rozumu aby si uvedomil, že keď chce ísť na výšku, musí zabrať a keď nechce tak mu stačí zmaturoval. Ak by to nepochopil, je najvyšší čas poučiť sa na vlastných chybách 😄 Samozrejme k tomuto som nedospela zo dňa na deň, bol to istý myšlienkový proces kým som to takto uzavrela.
tak to som tu asi jediná ktorá rieši známky svojich detí...
ešte aj v deviatke som s deťmi počítala matiku, skúšali sme aj Monitor - nejaký skúšobný, a aj príklady na prijímačky...
aj na strednej dupem aby známky troška vyzerali a nie že tam budú svietiť samá katastrofa....
s vysokou si už ťažkú hlavu nerobím - však samé zbadajú čo je život,....a neraz začnú študovať ľudia Vš aj v tridsiatke - takže ak to chcú takto, tak nech sa páči, ale potom nech študujú za svoje.
Mojom cieľom bolo aby boli prijatí na SŠ, co sa už stalo...ďalej už sami, ale učia sa dobre...aj na SŠ je dobré mať dobré známky, podľa toho aj ten profesor vidí ako sa žiak snaží...a poviem na rovinu aj ja som mala tazku SS a musela som sa vela učiť..nie je cieľom dostať sa na SŠ a potom to prejsť so 3,4 známkami...vysokú už vôbec nebudem riešiť to je už fakt na nich...
Ale veľa sme sa učili tento rok na prijímačky matiku, a veľa testov písala
Známky nie sú odraz vedomostí, len stupídne porovnávanie, kto sa dokáže nabifliť lepšie 😅. Nie, nikdy nebude známka dôležitá.
nastastie moja znamkovana nieje a nemaju ani vysvedcenia... ale len hodnotenia.. kt ma dobre .. ale ta moja ani ulohy somnou nerobi len obcas ked treba nadiktovat spelling test alebo sem tam matematika .. inak ani neviem co preberaju..ona bola vzdy samostatna..ucitel sa nestazuje takze vsetko v poriadku
Neriesila som nikdy, iba pochvalila, spytala sa, ci nepotrebuju s niecim pomoct alebo okomentovala "ako mozes dostat 4 z obcianskej?!" Ja si nejako nemyslim, ze znamky su az take dolezite....resp. su dolezite len v urcitej faze zivota.
@deti95060810 Určite nie jediná. Ja som písala, že že ak im niečo nejde a majú záujem, precvičujem s nimi, učím sa s nimi. Ešte mám len siedmačku a druháka. O ich výsledky sa zaujímam, ale motivačne. Nie krik a tresty. Aby sami pochopili, že jedna známka vedomosti nerobí. Takže riešime, ale netlačíme. Veď tak, ako sa ja musím snažiť v práci, tak sa oni musia snažiť v škole.
@louise Tak to som sa aj ja spytala, ak dostali 3 a viac z niecoho, ci nepotrebuju pomoct...
@deti95060810 tym, ze sa obaja dostali na osemrocne este v 4.triede, tak nam opadla povinnost riesit dobre znamky pre strednu skolu, co je velke odbremenenue psychiky deti.(najma u dcery vidim az nezdravu samomotivaciu, aby dosahovala co najlepsie vysledky - tak je hovorim, ze uz davno ma narok na nejake tie dvojecky na vysvedcku, ze na tie jednotky i tak nikto nikdy nebude pozerat...verim, ze tazsie by to s nou bolo, ak by mal v tomto rocniku pred sebou prijimacky na strednu)
Mam 18r dceru tam som znamky ci ulohy neriesila nikdy a bola som mudra ako radio 🤣a prisla druha dcera, ta ma 11 a tu budem riesit asi do 65ky 🤣🤣🤣 proste lajdacka. Normalne mam vylaceny rozvrh a idem ako kocur po udenom. Zosit, pracak... je to hruuuza
Ahoj, no ja som s tym bola tak, ze do konca ZŠ, teraz je syn 1.na Sš, priniesol zopar 3.
Pytam sa ho, ze preco? Odpoved (flegmatickym štýlom), vsak sa na tieto pisomky nikto neucil, preco by som sa mal ja ucit?!
Okrem toho 3 je dobra znamka, len tebe nestačí!
Tak, som sa nadychla a kludne som mu povedala, vsak dobre, ked je tebe 3 dobra znamka, len podla tebe to mne nestaci, tak ma teraz pozorne pocuvaj.
Xiaomi je dobry telefon, len tebe nestači, tak isto v deichmane maju dobre topanky len tebe nestačia, takze moj zlatý ak nabuduce budes chciet nike jordan, alebo ine predrazene topanky tak bude moja odpoved taka ista ako bols teraz ta tvoja.
Tak isto ked si vypytas nasledujuci iphone....
Na druhy den, sa uz uplne inak spraval, prisiel ci by som ho nepreskusala z ekonomiky.
Takze, netreba riesit znamky, ale treba byt v pozore.
Ja známky riešim, ale... Rozlišujem známku zlu resp horšiu známku lebo niečo nejde a z lenivosti resp kvôli mobilu. Ak je známka alebo úlohy kdfalknute lebo mobil, tak zbavím. Ale tak ja mam len piata ku. Úlohy ale nekontroluje a pomáham jej len keď príde alebo keď sa jej spýtam ci potrebuje pomoc.
Neviem , moje deti sú viac menej samostatné . Známky u detí sledujem , ale je mi dopriate mať deti ktoré sa korigujú samé , viac menej patria medzi výborných žiakov . Sem tam sa ujde trojka a to z diktátu , ale to beriem tak že nie vždy slnko svieti .Naposledy moja vzorná dcéra ktorá má čisté jednotky tak v jeden deň dostala 4,5 , štorku z vlastivedy a 5 z toho že sa nenaučila básničku . Tak ja neviem , mne to prišlo tragikomické.
@eeffka detto s mojou 11rocnou...
@mira0611 super, toto kradnem...nieco podobne sme uz dcere raz povedali a ano, dava to logiku
Však ma známky... akú chceš dat ešte odmenu, alebo trest? Véd 1 je odmena a 5 je svojím spôsobom trest- výsledok jeho práce. Ako to chceš ešte ty hodnotiť? Vsak preto sa znamkuje aby žiak dostal spätnú väzbu za svoju snahu a vedomosti
Siedmačka. Zo známok nevyvodzujem žiadne dôsledky. Aspoň má v tomto jasno, čo ju baví a čo až tak nie... Neučí sa nejak zle (jednotky dvojky na vysvedčku). Ak potrebuje s niečím pomôcť, som k dispozícii. Bola som rovnako vychovávaná 🤷.
Momentálne, syn je osmak, sa ho snažím usmerňovať hlavne širším okruhom stredných škôl, kam by sa mohol dostať, akurát, že to nemá moc efekt, keďže on sám netuší, kam 🤦. Ale áno, keď vidím, že na dobré známky má, tak ma štve, keď sa snaží školu flakat (hlavu má dobrú, ale je flegmoš jak sviňa). Ale tak ono budúcnosť našich detí je aj tak v konečnom dôsledku vždy z istej časti lotéria, môžu mať aj tie najsamlepšie známky.
nie je vhodné hodnotiť známky. ale je vhodné hodnotiť, či si dieťa plní povinnosti.
Koľko ma rokov? Ak je to z toho ze sa nedostatočne učí tak ma za úlohu známku si opraviť lebo potom bude trest...
Nikdy ,vždy som sa spýtala či je dieťa spokojné s písomnou alebo odpoveďou a tým to pre mňa zhaslo