Hviezdoslavov Kubín - 2. ročník
Privitam napady a navrhy, aku poeziu ( cca 6 sloh) a prozu pre druhaka ZŠ na triedne kolo Hviezdoslavovho Kubina? Dakujem 🙂
Mária Rázusová-Martáková
Topánky 🙂
Ticho lienka sedí
na pníku,
ustala pre starosť
velikú:
jak po steblách prechodila,
topánočky potratila,
na každej bol pyštek
jagavý –
ach, už také nik jej
nespraví!
Teší lienku tatko
chrobáčik:
– Netráp sa ty ani
za máčik.
Máš kabátik vyšívaný,
po tri nôžky vo dve strany,
nuž a tie ťa všade
vynesú –
aj keď bosé, zato
dobré sú!
O deň lienka vstala
zaránky,
no už nehľadala
topánky,
ale s chuťou nôžky bosé
vykúpala v chladnej rose,
nato rozbehla sa
po lístí,
a kde vošky nájde –
očistí.
Odporúčam knihu od Milana Rúfusa - Nové modlitbičky, tam si určite vyberiete, u nás to vždy malo úspech. Majú ju bežne aj na zapožičanie v knižniciach.
Najlepšie ist do knižnice, paní knihovnicka u nas má výborný prehlad o knizkach, ktoré sa hodia na Kubín, dokonca vie povedat, co sa velmi často opakuje v danom obvode, aby sme si vybrali niečo originalnejsie. A potom z odporucanych knih uz si vyberie dieta, ktorá báseň sa mu najviac páči.
Dnes dosiel zo skoly s Jozkom Pletkom, je viac ako 6 slohova, ale celkom vesela 🙂
Z knihy BELASÝ ZVONČEK
Jana Humeníková
KÁČER
Ťuki – ťuki v jeden večer
ozvalo sa spod krídla.
Mama kačka natešene
hneď to krídlo zodvihla.
A tu ľa – ľa koľká krása
na ten svet sa prediera!
Víta mamka deväť kačíc,
desiateho káčera.
Pred nedávnom tiché hniezdo,
teraz je v ňom krik aj chlad.
Túliaže sa všetci k sebe,
kým utíši mamka hlad.
Netrvalo teda dlho
a sú mocné ako nik.
„Zajtra, deti, pripravte sa,
ukážem vám náš rybník.“
Ustráchane kričí káčer:
„Ale, mamka, to snáď nie?
Ešte máme riedke pierka,
nezvládneme plávanie!“
„Káčer, káčer!“ hrozí mama,
„viac tie reči nechcem čuť!
Zajtra budeš plávať s nami,
či máš, či nie, na to chuť!“
Skoro ráno v čele radu
cupká kačka – mater
a hneď za ňou deväť kačíc,
desiaty je káčer.
Pri rybníku: Šup do vody!
Zrazu mama pozerá:
„Deti moje, je vás deväť…
Nevidím tu káčera!“
„Káčer, káčer!“ volá, kričí,
behá vôkol rybníka.
Hľadajú ho aj sestričky,
bolaže to panika!
Keď tu zrazu z druhej strany
vedie mama zbojníka.
„Predstavte si, dcérky milé,
schoval sa mi do kríka!“
Kačica sa zlostí, hnevá:
„Čože si to za káčera?
Všetky sestry z tvojho rodu
obľubujú bystrú vodu.“
Potom nežným hlasom vraví:
„Káčer, syn môj jediný,
chceš počúvať z každej strany,
že si hanbou rodiny?“
„Nie, nie, mamka, nesklamem ťa,
už aj idem s vami,
veď mám pierka vymastené
a na nôžkach blany!“
Mária Rázusová-Martáková
KVETY
Čierne krídla rozprestrela
nôcka tichá
a dom celý v sladkom spánku
dávno dýcha.
Len na malom stolíku
v maľovanom džbániku
lúčne kvety samé šu-šu,
plné taju,
o voľačom rozprávajú,
šepotajú.
„Bračekovci!“ zdvihne králik
driečik holý,
„či aj vás tak všetko lomí,
všetko bolí?“
A kvety mu: „Aj nás tak!“
Najviac smúti divý mak
a najradšej by sa ukryl
v ťažkom žiali,
že mu jeho krásne sukne
opršali.
Orlíčky aj klince, zvonky,
stračia nôžka –
celá kytka je už iba
žalôb nôška.
„Ja mám hlad! – A ja mám smäd,
a tu v džbáne vody niet!...“
A je potom vzdychov, stonov
až do rána,
kvietkom slzy stonkou tiekli
aj do džbána.
Ráno Marka-kvetinárka
príde k stolu,
vidí: kvety povädnuté,
hlávky dolu ...
„Ach, to pre mňa jedine!
Moje kvietky nevinné!...“
Aj ich kriesi, vodou fŕka –
márne je to!
Marka kvety netrhala
celé leto!
Jana Humenikova
Svetluska
Poculi ste mile deti o muske co v noci svieti?
Janko
😎 😎 😎 😎 😎 😎 😎
@ena http://janbari-verse.webnode.sk/poezia-pre-deti/ vlavo si klikni poezia pre deti- velmi pekne a lahko sa ucia
Káčer je in
dobra basnička enA 🙂 🙂 🙂 DAKUJEM ZA BASNIčKU
prosím čo vyberáte pre tretí ročník? pretože pre našu pani učiteľku je to vraj príliš detské ,školkárské všetko,tak neviem už čo vybrať
nie je to dake dlhe na druháka?!
dačo pre 6 by sa nenašlo? Ako ročník 😎 😠 😅
presiel rok a a opat je to aktualne 🙂) Momentalne hladame nieco pre tretiaka.. nie je velky recitator a na triedne kolo mu asi bude stacit Jozko Pletko. Minuly rok mal Kacera od Janky Humennikovej.
@ena
Peter Pišťanek: Rukojemník
/úryvok str. 118/
Ferko Glanz má najradšej vyprážané bravčové rezne so zemiakovým šalátom. Buď slovenským, alebo majonézovým. Keď nie sú rezne, môže byť aj vyprážané kura. Samozrejme, v akom prípade by dal prednosť stehnu, no nemá šancu. Kura má dve nohy, ich je v rodine päť. Keď sa vypráža, padnú za vlasť dve kurence, jedno stehno dostane otec, jedno mama, a po jednom Ferkovi starší bratia. Ferkovi ostanú prsia, ktoré samy osebe tiež nie sú na zahodenie, ale trochu suché, a Ferko ako pahltný jedák sa nimi vždy trochu drhne.
Na cukríky typu furé či drops ani veľmi nie je. Miluje čokoládové tyčinky Rumba, Kofila, Mila a Ria, no predovšetkým čokoládové bonbóny. Za škatuľu višní v čokoláde by dal život a možno aj svoje komunistické presvedčenie. Len sa to nedá overiť, alebo ho nikto ešte pred podobnú dilemu nepostavil. Párkrát dostal k narodeninám rumové pralinky, tam je pod čokoládovým povrchom tenulinká cukrová škrupinka, a tá keď sa prehryzne, tak človeku zaleje ústa čistý rum, no jeho snom sú višne v čokoláde. Kúpiť si ich a nemusieť sa o ne s nikým deliť. Len on. Len on sám. Celkom rád má Ferko aj bonbóny plnené nugátovou či orieškovou plnkou. Keď na narodeniny alebo meniny dostane malú škatuľku bonbónov, nikomu neponúkne a dlho ju nevybalí z celofánu. Iba slastne privoniava k čokoládovej vôni prestupujúcej kartónovú škatuľu i celofán, v ktorom je zabalená. Alebo si otočí plochú škatuľu vrchom dolu a kochá sa na farebných fotografiách jednotlivých bonbónov s popiskami na jej dolnej ploche. Niektoré z nich, najmä ak sú to české bonbóny ORION, majú exotické názvy a Ferko si dlho predstavuje, akú asi majú chuť. Napríklad taký lanýž. Tajomné slovo, ktorému Ferko nerozumie. Pri najbližšej príležitosti sa spýta Petra, ale ani on nevie.
„To je asi nejaký druh slimáka,“ tipuje.
„A čo má slimák spoločné s čokoládovými bonbónmi?“ nezdá sa Ferkovi.
„Možno majú podobný tvar,“ mieni Peter.
Spolu sa idú pozrieť do potravinárskej samoobsluhy Konzum, ktorú nedávno slávnostne otvorili v Starej Vsi. V uličke so sladkosťami sa zastavia, berú do rúk veľké i menšie škatule bonbónov, obracajú ich spodkom hore a hľadajú lanýž. Vedúci pán Dvoran v bielom plášti nenápadne chodí za nimi a sleduje ich.
„Tu, aha!“ povie konečne Peter a ukáže na vyobrazenie bonbónu s názvom lanýž.
„Ale nevyzerá ako slimák,“ povie Ferko. „Ani ako ten bez domčeka.“
„Tak potom neviem,“ mrdne plecami Peter.
Položia škatuľu s bonbónmi na miesto a pri pokladni si každý kúpi po jednej dvljzložkovej šumienke. Na viac nemajú peniaze. V krčme Petrovho deda si vypýtajú krígle s vodou a rozrábajú.
„Prečo si radšej nedáš kofolu?“ pýta sa dedo Petra.
Nie že by sa k Ferkovi správal nejako nepriateľsky, to nie, ani sa netvári, že ho nevidí, normálne mu odpovie na pozdrav a všetko, dokonca keď dá čokoládovú tyčinku Rumba Petrovi, podá druhú aj Ferkovi, ale žiadne veľké kamarádšafty s ním neudržiava. Nebaví sa s ním, ani sa ho na nič nepýta.
Ferko to podvedome vníma, necíti sa v krčme Petrovho deda dobre.
„Poďme už,“ podrme Petra po pleci, keď vypijú šumienku a zjedia rumbu.
Peter vystriehne chvíľu, keď dedo nie je zaneprázdnený.
„Dedy, čo je to lanýž?“ spýta sa ho.
„Lanýž?“ oživne dedno. „To je taká vzácna huba. Rastie pod zemou a Francúzi na jej hľadanie používajú cvičené prasce. Prečo sa pýtaš?“
„Lebo sme to našli vzadu na škatuli od bonbónov. Jeden bonbón sa tak volá,“ povie Ferko.
Dedo prikývne, no na Ferka ani nepozrie, vyzerá to, ako keby sa rozprával výlučne s Petrom.
„Mysleli sme, že je to nejaký druh slimáka,“ povie Peter.
„To je hlemýžď,“ povie dedo.
„A prečo sa bonbón volá po tej hube?“ spýta sa Ferko.
„Lebo má plnku z nugátovej peny, ktorá na pohľad vyzerá ako tá huba,“ povie dedo Petrovi.
Chlapci sa rozlúčia, zasa o niečo múdrejší.
Keď Ferko Glanz príde domov, rozhodnutý osamote konečne otvoriť svoju škatuľu bonbónov a ochutnať bonbón menom lanýž a iné bonbóny s podobnými lákavými názvami, zistí, že mu u objavili a celú vyplienili starší bratia. Nastrkali mu tam skamenené fondánové salónky, aby si nevšimol zmenu hmotnosti, a všetko znova zabalili tak, aby to pôsobilo na pohľad neporušene.
Všetky decká z tehliarskej kolónie zbožňujú vianočné kolekcie – ale salónky nechutia nikomu.
ludia prosim vas na Hviezdoslavov kubin niaku pasnicku pre 6cku okolo 20 strof ja neviem nic najst ☹ ☹
@sasulienkasaska Hájnikovu ženu alebo Turčina Poničana.
@sasulienkasaska Alebo prózu Klára Jarunková:Jediná
Dakujem
našim deťom / 2.ročník a 4.ročník/ učiteľka sama dáva texty každý rok , nie všetkým v triede rovnaké samozrejme....a od 3.ročníka si vyberajú či chcú prózu alebo poéziu a podľa toho im dá papier s textom...som si myslela,že je to všade tak 🙂 tak ale aspoň máme uľahčené,nemusím zháňať,hľadať 🙂
Milé prekvapenie
Deduško rád každú stredu
chodieva k nám na besedu.
Dnes na tvári úsmev má,
v čiapke niečo schováva.
„Povedz dedko, čo to máš?
Čo v tej čiapke ukrývaš?“
„Len pozrite vnúčatká!
Kto z vás si ho pohladká?“
Neveril by tomu nik,
že v nej bude malý psík.
Hneď je s nami kamarát,
behá, skáče, chce sa hrať.
Od toho dňa pre šteniatko
častejšie nás vída dedko.
Len čo voľnú chvíľu máme,
na návštevu utekáme.
Mamička sa s ockom smeje:
„Dedkovi už smutno nie je.
Teraz okrem šteniatka
stará sa o vnúčatká.“
(Autor: Alica Náhliková)
Milan Rúfus : TIEŇ
Možno to ešte nevie nik,
no chodí za mnou tmavý psík.
To vám je vernosť ohromná,
ako sa nehne odo mňa,
kým slnko svieti,
celý rok.
Urobím krok-
on spraví krok.
Ja zohnem hlavu-
on ju zohne.
Ak sa ja pohnem,
tiež sa pohne.
Vykoná všetko to, čo ja.
Nedožičí si pokoja,
najvernejší psík na svete.
A vždy ho pri mne nájdete,
ako mi ticho päty čuchá.
Ale v jednom ma neposlúcha.
Kameň mu hodím:
"Prines, Bobík!"
On hádže tiež!
Jaj, čo to robí ?
A nepobehne, mátoha!
Iba mi kňučí pri nohách:
" Nerob si zo mňa dobrý deň!
Ja nie som psíček.
Ja som tieň!"