Dvaja školáci v jednej izbe

máme dvoch chalanov-školákov ...starší má 12 a mladší 9....bývame v 3-izbovom byte takže izbu majú spoločnú,do izby sme dali jeden veľký písací stol pod ktorý sa dajú zasunúť "šuflíky" na kolieskach -tie má každý sám....učia sa oddelene....jeden v detskej a druhý v obyvačke alebo v kuchyni 😉

my sme ako deti 3 surodenci mali spolocnu izbu, v nej sme sa ucili, spali, hrali, mohlo by to byt aj idealnejsie (aby mal kazdy svoje) ale v 3izb. byte to nebolo mozne, ak trebalo mat pokoj, jeden z nas siel do spalne, alebo obyvacky, ale inak, napamatam aby sme sa nejako rusili ked sme sa ucili, mali sme kazdy svoj pracovny stol, taky kutik.... takze ja si myslim, ze sa to v pohode da zvladnut 😉

moji si zvykli pisat ulohy pri mne v obyvaco-kuchynskej casti. na zaciatku im to bolo takto lepsie, lebo sa ma mohli hned spytat cokolvek co potrebovali. takze stol v detskej vyuzivali len na hranie. mali taky, ze spod stola sa dal do priestoru v tvare L vysunut dalsi stol, cize ked chceli priestor na zemi, stol zatiahli. obaja mali vlastne boxy a skrinky na svoje skolske a ine osobne veci.
ako sme sa prestahovali a maju kazdy svoju izbu, myslela som, ze budu vyhladavat sukromie aj pri uceni. na moje prekvapenie si stale chodia robit ulohy za jedalensky stol ako boli zvyknuti, hoci pomoc uz potrebuju len minimalnu. nevadi im, ked si takto robia spolocne ulohy, skor im to vyhovuje, lebo sa aj vela veci od seba naucia, radi komunikuju nielen so mnou pri ulohach, ale aj medzi sebou.
vidim, ze deti nepotrebuju nevyhnutne svoj uzavrety priestor, aj tak radsej funguju spolu ci v obyvacej casti, kde travim najviac casu ja. do detskych izieb chodia iba prespavat.

trošku možno odbočím od témy 😉
...deti sú rady/i ( 😕 ) v spoločnosti ....keď sme sa presťahovali do tohto bytu a chalani (4 a 1) mali konečne svoju detskú izbu ,hádajte kde sa najradšej hrali ? ...no predsa v obývačke či v kuchyni,proste tam kde sme boli všetci spolu a vôbec im nevadilo,že hračky musia stále prenášať 😀

xenicka13, velmi pekne dakujem za temu a Vam ostatnym za prispevky, aj mna caka podobna dilema o par rokov no uz teraz si s nou casto lamem hlavu, tiez mame iba 2 izby +kuchybu, deti maju spolocnu detsku - ale ako citam, zda sa, ze to bude ovela lahsie ako som si myslela, snad to bude vyhovovat aj mojim detom, ucit sa a pisat ulohy spolocne, aj teraz, ked si syn pise ulohy som s nim v detskej izbe, dcera ma sice pusteny televizor, aby ho nerusila, ale aj tak sa najradsej hra na pri nas na zemi, tak sna aj ked si budu spolu pisat ulohy bude im to vyhovovat, v pripade potreby bude vzdy k dispozicii kuchyna alebo obyvacka/spalna 😉

@rajana nas to sice caka az 2013-2014 ale mi to nedalo spavat ako to riesit ked nezozenieme vacsi dom 🙂 🙂

ja mam doma dve skolacky. detsku maju len na spanie a uskladnenie hraciek.
cely den travia spolu s nami v obyvacke, ktoru mame spojenu s kuchynou.
v detskej nemaju ani pisaci stol...
na ulohy maju kutik, ale ten sa stal len skladiskom skolskych veci. ucia sa zasadne pri mne v kuchyni....
myslim, ze problematika vlastnej izby pride od nich do diskusie v case puberty....

Moje deti dcéra (11) syn (17) majú v izbe písací stôl na ktorom je počítač tam sa učia v detskej izbe iba spia a korytnačky tam majú akvárko kedže mám deti veľké hračky už nemáme svoje veci majú v poličke nad postelou (bývame v 2 izbovom byte)

@xenicka13 Neviem, my sme mali ako súrodenci spoločnú detskú izbu a spolu sme sa tam aj učili. To je skôr vymoženosť dnešnej doby, že každé dieťa má svoju vlastnú izbu...podľa mňa je to niekedy aj na škodu...lebo kde sa deti naučia spolunažívať, prispôsobovať, pomáhať si navzájom, brať ohľad jeden na druhého ak nie v detskej izbe? Zase ten mladší školák od staršieho kadečo odkuká, naučí sa rôznym zvykom - ako si uložiť pomôcky a pod. - takže mu to môže byť v prospech. Starší školák môže mladšiemu pomôcť, poradiť, keď bude vidieť, že je bezradný.

@evabb35 uz to mame vyriesene, jasne, mas pravdu, su spolu stale, ale na ucenie syn potrebuje ticho

@xenicka13 Neviem, my mladší sme sa naučili byť ticho, keď sa starší učili - vždy sme vedeli kedy sa učia a aký predmet, nosili sme im pitie, ovocie - veľmi dobrí pomocníci sme boli. Čo by bez nás naši starší súrodenci robili? Pritom bol medzi nami väčší vekový rozdiel - takže zatiaľ čo sme my mladší boli na 1. stupni - starší boli už na 2. stupni alebo na strednej škole. A ako ste to vyriešili? Zohnali ste väčší dom, kde bude mať každý svoju izbu?

@evabb35 robime podkrovne izbicky, moje baby nevedia byt ticho 🙂

@xenicka13 Keď si spomeniem koľko sme sa my mladší nastrihali a nalepili keď si naši starší pripravovali do školy nejaký projekt...my mladší sme pomáhali pri zakladaní herbárov....dodnes si spomínam ako sme vysušené rastlinky lepili na výkresy...potom sa naši spolužiaci divili, že odkiaľ vieme ako sa robí herbár či projekt...keď sme my to v škole začali robiť, už sme to všetko mali v malíčku...takisto básničky sme už vedeli naspamäť, lebo sme sa ich učili s našimi staršími súrodencami.

my ako deti sme boli tiež v jednej izbe a vôbec nám to nevadilo. moji starší (dcéra aj syn) boli tiež v jednej izbe, učili sa tam, synátor do noci pájkoval, dcéra čítala knihy. nikdy, ani pri učení im krik alebo čokoľvek, čo sa diaľo dookola neprekážalo. dokonca teraz vidím, že to bola "skvelá" škola pre vysokoškolský internát, kde naozaj súkromie nie je a oni nemajú žiadny problém.
najmladší teraz vyrastá v podstate sám, už vidím trošku problémy so sústredením, keď je v rušnom prostredí, ale ani keď sa učí, nechodíme okolo neho po špičkách. dokonca psychológovia hovoria, že pri dlhšom učení alebo sústredení sa na niečo, mozog pracuje čoraz pomalšie, je utlmený. vyrušovanie pomáha, aby bol mozog v strehu.

@evabb35 toto si vsimam aj ja, syn ked isiel do prvej, nevedel abecedu, dcera ide do prvej, vie ju uz aj po anglicky, ta najmladsia vie pocitat, proste sa to na mensich vsetko lepi 🙂

@xenicka13 Robíte podkrovné izbičky v takomto počasí? To sa dá? Veď stále prší?

@renab Keby len príprava na internát. Do života je to príprava. Však nemá každý kanceláriu len sám pre seba.

@evabb35 ja si tiež myslím, že je to dobrá vec, byť spolu. dnes sa však preferujú oddelené detské izby, oddelené spálne....
a potom sa čudujeme, keď prídu deti domov, zavrú sa v svojich izbách, zapnú televízor, mobil, internet a rodičia vlastne o nich nič nevedia. smutná doba :(

@xenicka13 ja mať tak viac detí, tak by som to urobila tak, aby nemalo každé dieťa svoju izbu, ale aby mali jednu herňu, jednu spálňu a jednu študovňu....aby sa hrali spolu, učili spolu a spali spolu.

@renab @xenicka13
už sa nedivím dnešným učiteľom, ktorí sa často sťažujú, že deti vyrušujú na vyučovaní - však keď tie deti vyrastajú vo vlastnej izbe, kde si môžu robiť čo sa im zachce a nemusia na nikoho brať ohľad, nemusia byť ticho - tak si potom ozaj ťažko zvykajú na kolektívny život a pravidlá.

@evabb35 kazdy sa zariadi ako vie, ako je to vhodne pre jeho dieta, moj syn potrebuje ticho ked sa uci, musi sa sustredit, ked sa nauci, nebude v izbe sam ani minutu

@evabb35 ja poznám dve rodiny (nevravím, že to musí byť pravidlo), v nich už od mala mali deti každé kompletne zariadené detské izby aj s počítačmi, dvd..... deti neustále zavreté v izbách (na dverách "klopať"), vraj aby mali svoje súkromie - teda neviem, aké má mať päťročné dieťa súkromie ☹ (asi skôr, aby mali rodičia svoje súkromie). deti vyrástli do pubertálneho veku a začali problémy a tie stále trvajú. rodičia nechápu, že im deti nič nepovedia, stále musia za ne niečo hasiť v poslednej chvíli. komunikácia s rodičmi žiadna....

@renab tak to je aj o tom, koľko času rodičia trávia s deťmi. Za pár minút denne sa nedá vyrozprávať všetko čo cez deň zažili a už vonkoncom čo všetko ich trápi. A rodičia keď majú v hlave kopec pracovných problémov, tak nevnímajú správanie detí...niekedy stačí byť spolu v jednom priestore a zmena správania im udrie do očí...a niekedy to nestačí...Deti sa nevedia vyrozprávať na povel : teraz mám čas, tak vrav čo máš na srdci. Mnoho detí keď vidia svojich ustarostených a zaneprázdnených rodičov, tak im jednoducho nechcú pridávať ďaľšie starosti...

@renab zase keď sú deti spolu v jednej izbe, tak si aj súrodenec všimne zmenu správania a ako správna žalobaba to hlási rodičom, ak nie je žalobaba, tak snaží sa pomôcť súrodencovi ako vie, resp. ho vypočuje. Veď my mladší sme pre našich starších súrodencov boli také dobré bútľavé vŕby...

@evabb35 smutné na tom je, že práve v týchto rodinách to nebol ten prípad, žeby rodičia boli zaneprázdnení. aspoň matka teda nie. a tieto deti im vzhľadom k tomu, že o nich prakticky od 5-tich rokov nič nevedeli, starostí pridali až až. veď ja nehovorím, že to všetko bolo spôsobené samostatnými izbami, ale tie k tomu prispeli výraznou mierou. a je mi jasné, že veľmi záleží na tom, koľko trávia spolu času ako rodina. len keď už má každý z rodiny vlastnú izbu, tak to akosi láka sa tam zavrieť.

@renab Počkaj to ako že matky nepracovali, boli doma s deťmi a napriek tomu sa s deťmi málo rozprávali a deti sa im nezdôverovali? To je ozaj na zamyslenie...

@evabb35 presne tak