Dieťa slabo prospieva i napriek tomu, že rodičia majú vysokoškolské vzdelanie

V ktorej je triede?

Z ktorých predmetov má zle známky? V ktorom ročníku je? A aké zle známky?

Ktorý ročník? Kolko sa s ním učíte denne? Čo sú zle známky 4rky?

nejake dys- na nom nepozorujes? lebo ak ma napr. dyslexiu alebo dysortografiu, moze sa to prejavovat vo viacerych predmetoch. (tym nechcem povedat, ze to tak musi byt, ja len ci to mate vylucene)

Prečo bazirujes na známkach nie každému to ide vždy sa cení snaha a každé dieťa ma vlohy na niečo iné a ja mám päť deti a každé je iné synovia ovládali matiku a horší boli v jazykoch a dcéra ovláda slovenčinu a z matiky ledva prechádza aké snaží sa učitelia vidia jej snahu že chce a že to nelajdaci takže to ber tak že nie každý je jednotkár a treba oceniť každý úspech

Čo sú zlé známky? Z ktorých predmetov? A zase aj v akej dobe si chodila do školy ty, a v akej chodia naše deti. Akú laťku majú nastavenú a čo sa od nich očakáva.

Prijat to úplne normálne, nie kazde dieta je dokonale. Ja som pri najmladšej dcére mala chuť nechať ju opakovať prvý a aj druhý ročník, vždy ma ucitelka odhovorila, že nie. Rozumej ešte v lete po prvej triede si bola schopná mýliť písmená nie to plynule čítať... dnes je štvrťrtacka a nosí 1-3 ako co, ale pravopis ma bezchybný, Matika je vydreta, ale aj s tej už píše jednotky dvojky.. robi pokroky svojim tempom, ma cas... vela,velmi vrla casu venujeme skole...génius nebude aj keď my mame VS muž aj doktorát.. no a? My sme tiež nikdy nehviezdili samými jednotkami a nič nám neušlo.. dôležité je vek okolo 15-16 rokov u "dietata" ci sa chytí, prebudí záujem a nie to,aké znamky malo v prvej druhej triede.. hlavne mu nezobral chuť s učenia a chváliť individuálny pokrok a neporovnavat 'ale Katka mala jednotku' ale 'ja s ockom sme ale mali samé jednotky', to ti je úplne na nič a dieta len znechuti

neries znamky, moje dieta ma nadpriemerny intelekt ale nosilo zo skoly na vysvecku 4ky najma zo sjl lebo malo dysporuchy a moc to v skole neakceptovali najma na strednej dolezite je naucit dieta ze znamka nie je dolezita dolezite su vedomosti ktore dokaze pouzit a vyzit v zivote

Pozri si prácu ľudí v Plamienku a známky ti prídu uplne nepodstatné.

Mám to isté s najmladšou - už je tretiačka, písmo hrozné, gramatika na úrovni ŠZŠ, matika vydretá, logika žiadna, pamäť ako rybka Dory. Keď sa nesústredí, je schopná napísať 19-12=0. Škola ju nebaví, učiť sa a robiť si úlohy je des. Ak pri tom aspoň nereve, sme šťastní ako blchy. Som rada, že nie je moje prvé dieťa, lebo neviem, ako by som to zvládla. Prvorodený je bystrý, ale dysgrafik. Tam som si prešla procesom uvedomenia si, že vedieť pravopis nie je to isté, čo dýchať. 🙂 Aké je to hrozne nefér, že on písal diktáty denno-denne a, ani ako druhák, to nikdy na lepšie ako 3-jku nezvládol. Ja som diktáty nikdy doma necvičila, no vždy som to mala bez chyby. Vedieť gramatiku nevypovedá nič o tom, aký je človek šikovný. Je to len špecifická oblasť, ktorú akurát škola považuje za dôležitú.

Prijat to tak, ze ak aj nebude mat hlavu na ucenie a niektore veci, nemusi z neho vobec byt horsi clovek, alebo menej uspesny (kedze sa moze vypracovat a vysvihnut v tych veciach, co mu pojdu). A nie je to ziadne klise, mam take zive priklady v okoli, velmi uspesnych, spokojnych a dobrych ludi. A uz na zs to bola so skolou jedna katastrofa.

Ja ťa chápem, sama by som mala obrovský problém sa s tým vyrovnať. Mala som kolegu, ktorý bol na tom podobne ako ty a tiež sa mi zveroval, aké je to ťažké - on sám, rovnako ako jeho žena, sú z rodín, ktoré sa dajú nazvať intelektuálne založené. Obaja sčítaní, rozhľadení ľudia, čo sa aktívne zaujímajú o svet okolo - deti viedli rovnakým smerom. Vravieval, že je to pre oboch rodičov strašne ťažké, ale nech sa cítia akokoľvek, nikdy nedali dieťaťu pocítit svoje sklamanie - povzbudzovali ho, chválili. Vyrovnali sa s tým až vtedy, keď dieťa skončilo školu, odsťahovalo sa na vidiek, kde si našlo prácu ako farmár a kde žije šťastným životom. Dnes sa už tešia z vnúčat, ktoré nadovšetko milujú.

presedela som s deťmi celú zš... skúšala, písala s nimi diktáty, počítala s nimi príklady, no proste otročina... dúfam že aspoň zmaturujú...

Vasa VŠ by mala zarucit ze dieta bude mat dobre znamky ked ju tu spominas ? 😄😄😄
Tak zial, treba sa mu venovat este viac. Ja mam niekedy pocit ze som rovnako ziačka s mojim synom co sa tolko ucime a stale opakujeme 🙂

to je take vseobecne, ze sme sa nic nedozvedeli...co mu nejde?...vsetko? ci matika, citanie, diktaty, prirodoveda...nevie si zapamatat? Ci nerozumie? ci robi zbytocne chyby? Ak sa s nim ucite a nosi horsie ako 2, podla mna tam kludne moze byt nejake to dys....a treba to cim skor riesit.
Poznam mudre VS hlavicky, co diktaty pisali na 5 na gymku...s tym nevedeli nic urobit, inak jednotkari.

A co mu konkretne nejde? Moj brat bol celu ZS a SS oznacovany za lajdaka, zle diktaty, zle citanie, zle nauceny… znamky tak 3 a vyssie… paradoxom bolo, ze chodil na elektrotechnicke sutaze ako mlady pionier. V praktickej casti na prvych miestach. V teoretickej - na chvoste. To boli vycitky - od rodicov (obaja VS vzdelani, otec dokonca VS profesor), od skoly… v maturitnom rocniku pocul v rozhlase relaciu o comsi dovtedy neslychanom - o dyslexii. A zistil, ze to je vlastne on. Zle sa uci, lebo si to zle precita atd. Zacal pouzivat tipy z tej relacie. Napr na VS mu kamosi skripta nahravali… dnes je uspesny, dobre zarabajuci, proste vydareny 😅 Ono sa ocakava, ze dieta po inteligentnych rodicoch tu inteligenciu zdedi - niekedy to tak nie je a niekedy sa ten potencial rozvija tazko volyvom roznych poruch… ako u mojho brata.

Podľa Howarda Gardnera existuje 8 druhov inteligencie, pričom v škole sa hodnotí predovšetkým logicko-matematická a ešte lingvistická inteligencia. Pozri si ;)

Vybavte a choďte s ím na CPP, vyšetria a možno zistia príčinu. Poradia, ako s ním pracovať, ako sa učiť.

@annm81 to je pekne 🖤

Je hravé, nesústredí sa, hyperaktívne?daj ho otestovať hlavne nech nemá pocit, že ste sklamaní nie každý je ucenlivy typ možno bude dobrý fotograf, automechanik, masér🙂a ešte sa to môže zmenit

Tie znamky na ZS nic moc neznamenaju. Nijako nepredurcuju, ci bude clovek vo svojom zivote spokojny a dokonca ani ci bude uspesny vo svojej profesii. Dolezitejsie je podla mna, aby dieta malo dost moznosti venovat sa veciam, ktore ho zaujimaju a bavia a aby si verilo, ze ma ako clovek hodnotu.
Moj manzel mal uz na 1. stupni ZS velmi zle znamky, mali ho za pribrdzeneho, viac-menej za buduceho kopaca kanalov. Podla mna mal nejaku minimalne miernu dyslexiu, doteraz robi v textoch vela chyb, aj ked je absolutny majster slova, co sa tyka vyjadrovania a slovnej zasoby. Na matematike mu proste nic nehovorili pocty a nebol v nich dobry. Az v puberte nejako prisiel na to, ako si matematicke pojmy moze previest na obrazky a zacal rozmyslat tymto sposobom. Zrazu bol v matematike dobry, dnes je matematik a uci na VS. Ma obrovske vedomosti, z mnohych oblasti, velmi vysoke IQ, aj po rokoch mi este z neho pada sanka, co vsetko vie, ako mu to mysli, stale ma prekvapuje niecim novym. Jeho prednasky su zazitok. Neexistuje, aby uz v detstve nebol nadany, len bol asi nejaky nestandardny a proste mu klasicka skola nesla.
Teda este aj vy mozete byt z dietata neskor prekvapeni. A ak aj nie, tak naozaj nie je nad to byt proste zdravo sebavedomym clovekom, takym je v zivote najlepsie.

@marianarem dakujem. Vsetci naokolo maju mudre, sikovne deti, preto nas to zarazilo, ze nasa je v 3.roc hlavne zo slovenciny-pisania, slaba. Vzfy vela chyb v diktate, napriek tomu, ze denne piseme, citame, precvicujeme. Pani ucitelka nas neodporucila na vysetrenie. Ostatne predmety jej idu. Aj anglicky jazyk. Aj sport. Je gymnastka. Ale so slovenskym jazykom sa asi kamaratit nebude. Pritom my piseme bezchybne. Nezdedila to po nas.

Všade okolo sú múdre a šikovne deti? To kde byvas? Všade sa nájdu deti ktoré majú s niečim problém. To že má dieťa v škole samé jednotky ešte neznamená že je aj naozaj šikovne. Mize byt intelektovo nadané, ale to neznamená že je aj šikovne
Moja kolegyňa má syna, ten vyhráva vserky olympiády z matiky, ale pošli ho kúpiť mlieko so obchodu a policajti ho strateného prinesú domov. Proste v bežnom živote nepoužiteľný

Tak ide len o gramatiku?? Potom tvoje vyjadrenia o vašej VŠ vyznievajú prepáč, ale ozaj zvláštne.

u nas je to podobne, obaja mame VS a obe dcery Z MATIKY priemer (skor ju nechapu). A to sme vystudovali VS, kde matika bol hlavny predmet 😢

@autorka este skoro posudzovat ci jej pojde/nepojde gramatika..moze sa vekom zlepsit

Tešiť sa z toho, že máte šťastné a zdravé dieťa? Veď svet nestojí na jednotkároch. Ja nechápem, kedy sme sa dostali do bodu, že dvojky a trojky sú hanba. Dcéru povzbudiť k čítaniu, tam sa ten pravopis dá odpozerať a fandiť jej v tom, čo jej ide - pomáhať (ale nedrviť) v tom, kde má problémy. Ja som inak dcéra dvoch učňovkárov a aj so sestrou máme VŠ - vaše vzdelanie nič nezaručuje, dcéra dedí gény aj generácie dozadu. Taký automechanik alebo cukrárka môžu byť na tom oveľa lepšie ako VŠ profesor.

Radim ju isto dať vyšetriť na dysgrafiu, dysortografiu. Ak robi chyby a takto vela s nou pracujete, tak tam isto niečo je.

Nesrandujte, vyšetrenia pre tretiačku kvôli chybám v diktátoch? Veď to je úplne normálne a bežné, tie deti sa to len učia.

A hlavne gramatika a i/y nemá úplne logické pravidlá, to sa treba v mnohých prípadoch len nabifliť, čiže veľa veľa krát dookola opakovať. Úplne bežne sa môže stať, že to dieťa napíše slovo päťkrát dobre a na šiestykrát sa pomýli. Pretože je to stále málo opakovaní na trvalé upevnenie učiva v hlave.

Autorka - aj ja mám tretiačku, aj my s manželom máme vysoké školy, doktorát, dokonca ma písmo živí.
A som si istá, že som na prvom stupni robila veľa gramatických chýb. Aj moja tretiačka robí veľa chýb, z diktátov má tento školský rok len dve trojky. Ale v živote by mi nenapadlo predpokladať z toho jej profesijnú budúcnosť. To je ešte veľmi skoro.

Hlavne si opakuj, že naučiť sa i/y je beh na dlhé trate, na viacero rokov, na mnoho diktátov a opakovaní. Slovenčina má oveľa viac výnimiek ako pravidiel v gramatike, aj preto je považovaná za jeden z najťažších jazykov.

Ešte ma zarazili tvoje vety na konci: "Pritom my piseme bezchybne. Nezdedila to po nas." To absolútne nie je nič genetické, čo by sa dedilo. Fakt nie. Je to vec cviku, sústredenia a hlavne opakovania donemoty (ktoré sa nedá dosiahnuť za pár mesiacov)