Mám syna bude mať 7. rokov normálne ma ignoruje. Niekedy už hovorím že ma do hrobu dostane. Všetko musím stokrát opakovať aby urobil to čo má. Škola a učenie s ním je pre mňa každodennou nočnou morou. Nie preto že mne sa nechce. Nemám najmenší problém sa mu akokoľvek venovať ale preto že urobí jedno cvičenie a potom hodinu vystrája. Nepomáha nič. Ani pekné slovo ani následný krik keď pekné slovo nezaberá. Proste nič. Som z neho zúfalá a vyčerpaná a následne poviem aj veci ktoré nemyslím vážne.
Možno by bolo načase si vybudovať u dieťaťa rešpekt a autoritu
@pribinak Jeho viac. On bol v zahraničí pracovať takže tiež to je teraz horšie ako to bolo predtým.
@doriiis Akýkoľvek pokus zlyháva
Tak ale už je spat, takze treba spojiť sily a začať dieťa vychovávať
Musí byt za jedno a držať stanovené hranice
Dieťa má 7 rokov, čo budete robiť keď začne puberta
Prestan stokrat opakovat a zacni konat. Povies dva krat a nic? Ber tablet, hracky, televizor, sladkosti, vylet, cas s kamosmi, cukraren...
@vler Všetko čo má rád sme mu zobrali.
Tak ho posli do skoly bez hotových úloh 🤷🏼♀️ niekedy zaberie ked ma hanbu v škole ze ho učiteľka napomenie.
Ešte mu večer zopakuj nech sa učiteľke rovno prizná ze sa mu nechcelo, nieže zabudol ale ze sa na to vykašľal.
Pripadne si to rozdelte. 1 úloha a môže sa ist pol hodinu hrať, potom druha úloha a zas chvíľku prestávka
Kedy sa s ním učíš? Možno pomôže len zmeniť čas, dajme tomu úlohy robit až večer , niekedy sú deti vyštavene poobede zo skoly, družiny treba im oddych pár hodín .. Niekto je zas taká povaha ze mu viac vyhovuje to mať s krku hneď ako pride domov
A skús aj ty zmeniť prístup, byt pokojnejšia a nastaviť pevnejšie pravidla. Napríklad úlohy sa robia večer o 18.00 v kuchyni za stolom. A nech tam sedí koľko chce ked trucuje, co už, ty maš čas
Nekrič, načo … S kľudom.
Akože sedí v izbe, bez hračiek, s otvorenými úlohami a neurobí ich?
Opis tu situáciu presnejšie.
To je normálne. Deti nás ignorujú keď sme na ne dobrí a potom nemajú rešpekt. Moje začnú počúvať a robiť čo im kážem až keď ma vytočia tak, že kričím až praskajú nosné steny 😋
@lenkakravcova Áno presne tak.
@yosi Tiež to takto je občas aj u nás ale to tiež nezaberá lebo potom vzdoruje. Mamka ty si zlá, ty na mňa kričíš a trucuje.
@lujza123 Učíme sa hodinu potom čo príde zo školy pretože tým že vymýšľa každú chvíľu tak je nereálne a pre mňa nepredstaviteľné učiť sa s ním večer.
Nechaj mu čas na hru a potom sa učte, prvák má úlohy tak na 15 minút.
A čo potom ty urobíš? Dajme tomu je 16.00 toto robí. Necháš ho tak? Alebo idete večerať alebo čo sa ďalej deje do noci?
@lenkakravcova Dohováram, vyhrážam sa že nepôjde spať kým nebude mať urobené úlohy že keď je taký veľký bude zaspávať sám. Večer totiž čítam rozprávku na dobrú noc a hladkám ho kým nezaspí.
Dohovaras, vyhrazas sa, zakazujes, beries hracky, kricis... vsetky tieto pristupy vytvaraju na dieta tlak a reakciou na tlak je protitlak. Vzdoruje, lebo ho nutis.
Zajtra takto: Misko, prosim ta, musime sa vazne porozpravat. Velmi ma mrzi, ze kvoli uloham na teba obcas kricim. Chcem, aby to bolo odteraz inak, ale musis mi pomoct. Skus sa zamysliet na chvilku, ze co by si potreboval, aby si tie ulohy urobil rad. Aj ja sa zamyslim na chvilu, necham ta v izbicke, mozes sa pri tom rozmyslani trochu aj hrat, kreslit si, co chces. A ked si to popremyslame, ja pridem a porozpravame sa, co ta napadlo, alebo co som vymyslela ja.
Potom si dajte naozaj chvilku na rozmyslenie. Ty si skus nieco spisat, ale cakaj hlavne, co navrhne on. Potom to spolu vyhodnote, ci je to mozne nejake z jeho aj tvojich napadov robit, slavnostne si to spiste, dajte tam peciatku podpis, zaveste na chladnicku a riadte sa podla toho. Nech vies, preco strajkuje, nech vies, co chce robit vtedy viac a za akych podmienok bude spolupracovat.
Prehnane popisane, s nadsadzkou, ale vsak nejako tak, partnersky to s nim skus... musi to robit nie pre teba, nie pre pai ucitelku, nie pre znamku, ale preto, ze to bude sam chciet.
Nechcem ta strasit,ale bude to len a len horsie. Mozes robit cokolvek,nezmenis jeho povahu
Tak mu povedz, že večer rozprávka nebude a hladkanie tiež nie. A dodrz to. Ty len sa vyhrazaš a potom mu skaces okolo zadku. Je jasné, že sa potom s tebou zahráva. Skúša dokiaľ ti vydržia nervy. Trochu ho vychovávaj. Je to dieťa, potrebuje hranice.
Spýtaj sa ho prečo nechceš robiť úlohy? Nie je preťažené zo školy? Nemá ešte iné problémy. N?
A v škole to má ako? Učiteľku rešpektuje?
Tak ho nechaj nech si ich nespravi a vyzerie si to v skole sam 🤷♀️🤷♀️ su to jeho ulohy - jeho povinnosti. A potom by som si s nim sadla a porozpravala sa ze teda ja mu rada pomozem ked bude potrebovat, ale su to JEHO ulohy a nie tvoje.
Choď za psychologičkou, máš nesprávny prístup. Potrebuješ odbornú pomoc.
Vyhrážať sa, opakovať dookola je zle.
Niekedy pomôže aj rozhovor s dieťaťom, nie je správne všetko mu naplánovať podľa svojich predstáv. Možno je frustrovaný, že sa mu život zmenil len na povinnosti. Chodí na krúžky? Možno ho nebaví mať iba povinnosti a potrebuje zmysluplný zábavný čas na krúžku a potom sa s radosťou pustí aj do učenia.
Otca rešpektuje?