Dcéra je na liečení a má depku. Má niekto skúsenosti?
Ahojte, rada by som si prečítala rady, ako ukludniť dcéru, ktorá je týždeň na liečení v Smokovci a už 3 dni mi do telefonu plače, ani jej nerozumiem čo hovorí, je nešťastná, chce ísť domov, tvrdí že nemá kamošky, bolí ju brucho, nič neje. Som z nej hotová, o 3 dni tam ideme na víkend, ale bojím sa, že keď budeme odchádzať, tak sa zblázni. Toto by ma v živote nenapadlo že bude takto reagovať, pretože doma je ako tulák. Hnevá sa na mna ked jej vyčítam, že stále je s kamoškami, doma je veľmi málo, stále by labzovala. Vôbec jej to nerobí problém. A teraz? Neviem čo s ňou mám spraviť. Nepomôže ani keď jej dohováram, ona vie veľmi dobre žo to liečenie potrebuje, všetko chápe, ale je jej strašne smutno. Má niekto skúsenosti? Neviem či je chyba v nej, alebo nenatrafila na dobrý kolektív, alebo personál?
ja som bola na liečení v smokovci spolu s deťmi. Aj pre mna to bola naozaj dlhá doba tam vydržať 28 dní, o deťoch nehovoriac. Asi preto,že som tam bola s nimi tak to ako tak zvádli, aj ked to , že som tam bola spolu s nimi pre mna nebola lacná záležitosť. Deti ktoré tam boli bez rodičov mali čo robiť aby taký dlhý pobyt vydržali, takže pripájam sa k filipal, že je to pre dieťa stres.
Ja by som sa určite spojila s učiteľkou (alebo lekárom? neviem, kto tam šéfuje 🙂 ) a opýtala by som sa na jej správanie. Či to zvláda, ako to vnímajú. Podľa toho by som sa zariadila. Určite jej liečenie fyzicky nepomôže, ako sa bude jej psychika trpieť. Nie je tam s nimi aj nejaký psychológ? Skús sa s niekym spojiť.
mojej dcere v takychto pripadoch, pomaha rozpravanie. Ja moc toho nehovorim, vela sa nepytam, iba pocuvam a sem-tam sa na nieco spytam.Jej staci, ked len poviem, aha, hmm, naozaj.... sama mi povie co potrebuje a co ju hneva, trapi...
Ona vtedy nepotrebuje pocut ziadne rady ani to, ze je to pre nu dobre, potrebuje len vypocut. a potom ked sa jej spytam, co by jej pomohlo, tak si riesenie spravidla najde sama. Utriedi si pocity. Zisti co jej vlastne vadi a s tym sa uz nieco robit da.
Co by si ty chcela pocut na jej mieste?
a podla mna je to normalne spravanie. Nema zazemie a pocit bezpecia ako doma
Neviem čo by som chcela počuť, ja som ako malá chodila každý rok do tábora, a kým som bola malá som tak revala celé dni, a to mi ani naši nevolali. Nemôžem ju odtiaľ zobrať, nemôžem tam ísť nadlho, mám malého syna, ktorý má momentálne veľmi zlé atopické obdobie, neviem nájsť riešenie. Musím sa naozaj s niekým odtiaľ spojiť, ale dcéra hovorí, že nemajú žiadnu vychovávateľku ani nikoho, kto sa im venuje, a sestričky sa tam striedajú,, takže pochybujem že to bude mať význam.
keby si tak mala carovny plast z rozpravky a vzdy, ked jebude smutno by prisla domov, pookriala a vratila sa na liecenie 😉
ona to zvladne a potom bude na seba pysna, ze to zvladla.
Ale zober si to z jej pohladu-cudzi ludia, cudzie prostredie, ani vlastnu postel a kutik nema...a kamosky s ktorymi by sa porozpravala,nemoze sa uplne spravat ako doma......
Spytaj sa jej co by jej pomohlo tam vydrzat. Je tam na to sama. Mozno tam najde nejaku milu sestricku alebo kamosku, len musi zacat misliet pozitivne, nie negativne.
Mozno obcasny list od kamosiek, pripadne balicek od teba s kartickou - lubime ta. Ked bude mat zly den, nech ti o nom nakresli obrazok, napise....Ono je kopec rieseni, ale bez rozhovoru s dcerou to nejde. Nemozes riesenie najist bez nej. Musi vyhovovat vam obom. Uvidis, ze na nieco spolu pridete.
Musim letiet pre dceru do skolky
skus porozmyslat, co by si ty chcela od rodicov pocut, ked si bola v tabore. Myslim, ze to neozyvanie ti moc nepomohlo....Ja by som bola nastvata a smutna, ze na mna kaslu.....
ahoj, ja som tam bola s detmi a bolo nam velmi dobre, ked som si vsimla ine deti co boli bez rodicov tiez sa tvarili spokojne, aspon co som mohla vypozorovat v jedalni. sestricky su tam mile, cely personal je fajn, tak by bolo najlepsie sa porozpravat priamo asi s hlavnou sestrou, na stranke su na nich kontakty, a ona by uz mohla zisti pricinu nespokojnosti tovjej malej a mozno jej pomoct adaptovat sa. Ved pre nich je lepsie ak maju spokojne deti, tak by sa mali snazit. Drzim palce aby sa malej zacalo pacit a nasla si kamaratku, potom ide vsetko lepsie🙂
bianca, píšeš, že syn je atopik. nedalo by sa dohodnúť, že by aj jemu dala alergologička návrh na liečenie a ty by si mohla ísť ako doprovod k dieťaťu do 3 (resp. 6 ) rokov a dcérka pochopiteľne by šla s vami? Tiež sme tam boli s malou a mali sme na oddelení maminky, ktoré si platili len tú najnižšiu sadzbu ako doprovod najmenšiemu dieťaťu, ale boli s nimi a všetky procedúry absolvovali aj staršie deti. Deti ráno normálne išli do školy, poobede mohli byť v družine, prípadne s mamou a súrodencom...
vidis Bianka, tak tvoja dcerka je asi citliva po tebe. a preco ju odtial nemozes vziat. nechapem, co to ma s atopickym ekzemom syna....samozrejme, ze je to tvoja vec, ale naozaj, co si chcela pocut? asi sama tusis, ze si sa asi nerozhodla najspravnejsie a trapi ta to... ☹
Tak máme po návšteve. Som teda pevne rozhodnutá, že nabudúce keď dostane liečenie, pôjdem s ňou. Nemala šťastie na deti, ale už je to ok, prišli nové kamošky, tak bola už veselšia. Hneď ako sa začalo stmievať aj pri nás ostala smutná, lebo už myslela na to, že už je o chvílu budeme musieť vrátiť. Inak zdá sa mi, že tam s ňou celkom nič nerobia, lebo žiadne procedúry nemá, dávajú jej len tie jej lieky, je soplavá, kašle, na to jej nič nedali. Takže zrejme tam išla len preto, aby boli tie vyšetrenia rýchlejšie ako by boli od imunologičky. Neviem, príde mi to také dosť zbytočné.
ja osobne si myslim, ze liecebne pre deti bez rodicov su nanic. je to pre deti obrovsky stres a nevyvazi to ten pobyt na cerstvom vzduchu. ani sa tvojej dcerke necudujem, lebo personal tiez nebyva k detom najmilsi...
moj muz, ktoreho davali kedysi rodicia na liecenia spomina, ze to boli najhorsie chvile jeho detstva.
na tvojom mieste by som ju tam nenechavala, vidis, ze nie je na to citovo pripravena.