Citlivé 8-ročné dieťa
Ahojte. Idem si k Vám po radu...ako pomôcť citlivému dieťaťu,nemáte nejaké dobré rady😊. Môj syn bude mať 8 rokov,teraz začal 2 ročník. Veĺakrát sa rozplače v škole keď sa mu niečo nepodarí,alebo keď naňho prísnejšie hovorí p.učiteĺka. dnes mu v družine povedala že nech sa hanbí ,lebo plakal,nestíhal písať zadanie. Neviem čo poradiť synovi. Hovorím mu nech si to nevšima,nevadí keď sa mu niečo nepodarí,opravíme,doučime sa . A keď naňho zakričí p.u.nech si z toho nerobí ťažkú hlavu . Ale asi on je jednoducho takej povahy.
Mňa zarazilo to, že učiteľka v družine povedala, "nech sa hanbí, lebo plače" ... fakt na facku reakcia ... dcéra je tiež citlivá, ja jej furt dookola opakujem, že je v poriadku, keď niečo nevyjde, že je to normálne, prirodzené, že každý robí chyby, každý občas zlyhá ... keď sa mi čosi nepodarí, poviem, vidíš, ani mne to nevyšlo, muž detto ... u nás to funguje.
Ďakujem baby,presne ani mne sa tá reakcia vôbec nepáčila. Teraz mi syn povedal, že to povedala preto lebo že vraj mal veĺa chýb v prepise. Ale aj tak...nech mu dá 5ku ale takéto komentáre k tomu sa mi vôbec nepáčia...
Skúšam posilniť synove sebavedomie,naozaj sa veĺa rozprávame o takých veciach ako píšete,ale nejak sme vychytali tie pani učiteĺky bohužiaĺ...
Sebavedomie mu môže posilniť aj šport, ideálne nejaký individuálny napr karate, box... ale zamýšľam sa, že mu treba pomôcť aj so spracovávaním stresu a asertivitou, aby vedel takéto reči odbiť, nepôjde to určite hneď. Ale po roku, dvoch práce s ním, to zvládne a nenechá sa takýmito, s prepáčením trúbami ponižovať. Hanba vychovávateľke.
Mam tiez citlive deti. A nikto to nechape. Pocuvam len same mudre hlasky, co mam robit inak, lebo predsa dieta nemoze byt take citlive. Je x diagnoz, ktore su akceptovane, ale ked je dieta len citlive a nema na papiery diagnozu, tak to uz nikto neakceptuje. By som povedala, ze az sa posmievaju - a mam pocit, ze viac dospely ako deti. S tym budete bojovat dlho. Namiesto toho, aby ich upokojili, tak zahlasia, co places, ved uz si velky, to sa nepatri a podobne kraviny.
odporucam knizku "vysoce citlive deti". tiez ma ako byvalu ucitelku zarazilo to s tou hanbou, nech to bolo v akomkolvek kontexte. drzim palce, nech mate stastie v buducnosti na lepsie ucitelky.
@micicka presne toto prežívame. Kamošky majú chalanov,ktorý majú dobre podrezaný jazyk a ja furt počúvam ,že problém je s tým mojím lebo sa nevie brániť.
@deedol ďakujem za potvrdenie toho ,že nie ja som tá ktorá to nafukuje. Som toho názoru ,že keď syn niečo zlé urobí,tak nech dostane za to vynadané alebo trest,ale za toto si nezaslúžil. Vyhĺadám knižku ,ďakujem.🙂
@denkabemommy áno,do športu sa mu nechce,ale začal chodiť aspoň cvičiť,posilnenie tela,vnutornych svalov a tak. Dúfam že ho to troška nakopne dobudúcna.
ja mam podobneho 5,5r. kniha nam velmi pomohla pochopit, ze je skratka taky, je to "normalne", ale je to urcita odchylka (podla autorky je takych cca 20% ludi), ktora sa moze prejavovat rozne, napr. citlivosotu na hluk/krik, prehnanou sebakritickostou, snahou o dokonalost, alebo aj zahltenim podnetmi a horsim zvladanim pocitov. su tam aj tipy, ako s tym pracovat.
Treba trochu vyskolit pani ucitelku, mojmu dietatu by len raz taketo nieco povedala...to je pedagog??
@lunademonica lenze takychto je vacsina. Minimum je takych, ktory to chapu, respektuju a pomozu.
Porozprávať s učiteľkou...on sa zmení vekom, pubertou..Vysoka citlivosť je dar aj prekliatie tiež som taká ..
ak niekto zautoci na nasu hodnotu, tak kazdy reaguje citlivo. Ucitelka nemala pravo takto reagovat. Ja by som sa zamerala na to, aby sa ho tie slova nedotykali. Je to tazke, ale to je to, co ani v dospelosti casto nevieme. Nie sme citliví, ale sme na seba citliví. Skus sa s nim rozpravat o tom aky je dolezity, aky je potrebny pre vas, pre rodinu -babku, dedka, ako ho mate radi a nemusi hned plakat ked sa ho nieco dotkne, treba to povedat- zranilo mato, dotklo sa ma to. ...Treba s tym pracovat, dcera mala na gymnazium spoluziaka, ktory sa rozplakal ked mu nieco nevyslo, niekto na neho zakrical ....a v tom veku je to uz pruser, ked 18 chlapec place, lebo ucitelka na neho zyvsila hlas alebo dostal horsiu znamku.....
@micicka ja aj teraz v 48cke keď to na mňa príde musím sa vyrevať. uvoľňujem tým svoje emocie. Keď to človeka prevalcuje... a to toho znesiem veľmi veľa, už mi mnohí povedali, e takú silnú osobnosť dávno nevideli, ale keď to príde, tak to príde. On sa to naučí časom regulovať. Toto sú ešte deti. Ale ten šport by nemusel byť zlý. Trošku by zapracoval aj na sebaovládaní sa, sústredení, viac by bol sebavedomý
Aj ja mam takeho syna. Ma 9,5r. Tiez mam pocit ze ma slzy v ociach za kazdu blbost a obcas to aj mna vytaca. Ale nastastie v skole ci skolke nikdy nemal zlu skusenost. Aj minule som dosla pre neho (mal prejst ku skolke, budovy vedla seba, kde som sla pre mladsieho) a on vysiel zo skoly a nevidel ma tam a hned sa vrátil za pani vychovavatelkou cely uplakany ze mama ta nie je. Nakoniec vyslo najavo ze on si nepamatal ze sme boli tak dohodnuty. A to velky chlap, ma 150cm. Aj na vyucovani obcas plakal ked mu neslo citanie a podobne. Ale nastastie sa mu vzdy v tomto smere dostalo pochopenia.
@veroniq85 to je super,veĺmi veĺa závisí aj od pani učiteliek,akým smerom vedie deti v triede. U nás to skôr ide k výsmechom než k pochopeniu. V 1.triede minulý rok,keď sa len učili deti písať tak ukazovala triedna učiteĺka ostatným deťom zošit ,ako jeden z nich škaredo píše. Ostatný žiaci na to ukazovali dole prst. Ale to sa aj riešilo,rodičia to nenechali tak.
Tak taketo praktiky su fakt otras bez ohladu nato ci je alebo nie je dieta citlive. Vsak to mala presne naopak urobit. Mala ukazat zosit dietata co pise najkrajsie a naopak motivovat ostatných. Viem ze napr. ked mojmu neslo raz dobre citat (vtedy ho stipali oci a ostal aj chorý potom) tak ostatne deti sa zacali tak trochu posmievat a p. ucitelka ich hned napomenula ze to sme nesmie. Tak okrem toho ze mas citlive dieta, tak ste este aj narazili na nejaku nie zrovna empaticku ucitelku.
Presne, syn je citlivej povahy a nie je na tom nic zle. Asi to je neobvykle ked place v skole ale on z toho vyrastie. Hlavne aby vedel ze je uplne v poriadku taky aky je. Ziadne porovnavania s inymi detmi. Ja by som sa na tvojom mieste skusila porozpravat s pani vychovavatelkou nech mu nevravi ze sa ma hanbit. To nie je vobec spravne takto formulovat dietatu. Som ucitelka v ms, viem o com hovorim. Tvoj syn sa nema za co hanbit, reaguje spontanne -placom ale kedze uz nie je v skolke, potrebuje si svoje spravanie viac uvedomovat a korigovat ho. Podla mna konas spravne ked si k synovi ohladuplna a chapava👍 Mozno by bolo dobre poradit sa s nejakou psychologickou ako mu naozaj pomoct aby sa vedel v skole trochu uvolnit.