Aké máte skúsenosti v škole s integráciou dieťaťa?

Ja mám skusensoti s integráciou u mojej dcéry. Bol jej vypracovaný špeciálnym pedagogom individuálny plán podla ktorého išla, inak sa prihliadalo na hodnotenie práce.

Ahoj, ja som robila v škole, kde boli integrované deti a môžem ti povedať, že to v praxi naozaj často skončí len ako papier (u nás sme sa snažili, aby to tak nebolo). Avšak ak je tvoj syn integrovaný, tak má v dokumentácii určite konkrétne odporúčania, čo sa pri jeho vzdelávaní majú uplatňovať, možno by si sa mala zaujímať o to, čo tam presne je a či to učiteľky dodržujú, inak celá integrácia nemá význam. Tie rady a postupy by si rozhodne mala vyžadovať, mali by ti ich povedať, pretože v dokumentácii určite sú.
Určite ste v starostlivosti poradne, aj oni ti vedia povedať, čo potrebuje, čo môžeš urobiť ty a čo môže a mala by urobiť škola. (Navyše si určite videla aj správy od psychológa a špec. pedagóga, ktoré vystavila poradňa a na základe ktorých je integrovaný, tam to tiež je.)
A ešte - my sme mali v škole kontrolu z štátnej školskej inšpekcie kvôli integrovaným deťom. Dopadla dobre, akurát nám povedali, že väčšina tých detí vôbec nepotrebuje integráciu, ich problémy by sa dali zvládnuť bez nej, stačil by vhodný prístup učiteľov a spolupráca s poradňou. Existujú však nejaké dôvody, prečo sa tlačí na formálnu integráciu aj u detí, kde to nie je nutné.
Integruje sa často v podstate zbytočne. Niekedy žiaľ učitelia neurobia nič, kým dieťa nie je integrované, ale to je nezmysel. Učiteľ má robiť všetky tieto veci aj bez papierov. Samozrejme niekedy to nie je v ich možnostiach, potom je vhodné zvážiť inú školu alebo dokonca iný typ školy, ktorá sa na to špecializuje.
Ja ti radím poriadne si všetky odporúčania prejsť v škole, nech vedia, čo očakávaš a že chceš aktívne prispieť k tomu, aby sa tvoj syn vzdelával čo najlepšie. Keď škola vidí, že rodič chce spolupracovať, býva ochotnejšia. Keby náhodou neboli, tak ti k tomu poviem len toľko, že je to ich povinnosť všetky odporúčania dodržiavať a robiť pre tvojho syna všetko, čo majú na papieri a v metodických pokynoch... a podľa toho sa už zariaď.

myslim ze v prvom rade je dobre vediet presne ktoru poruchu ucenia ma (napr.dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkulia...), co to pre vas znamena a potom podla toho postupujte.
nasa skusenost je s tazkou dyslexiou a dysgrafiou. bratovi ju zistili v druhom rocniku. od tretieho chodil do specialnej skoly pre deti s poruchami ucenia. v piatom rocniku bol integrovany do normalnej skoly. psychologicka mu urcila ako ma byt hodnoteny a co sa od neho ma ci nema vyzadovat. (mal byt skusany prevazne ustne, ak pisomne mal mat dlhsi cas na vypracovanie, nemusel citat nahlas, pri niektorych pisomkach mu predcitala ucitelka, mal byt hodnoteny hlavne kladne a dalsie taketo drobnosti). vo vyssich rocnikoch si nasiel svoj vlastny sposob ucenia. kedze nechapal ucivo ak si ho cital sam mamka mu ho predcitala alebo nahrala ako mp3. tie si potom pustal cestou do skoly. cize sa uci hlavne pocuvanim. takto aj zmaturoval na gymnaziu a teraz tymto sposobom studuje aj na vysokej skole.
vela zalezi od psychologicky. nebudte spokojny len s papierom. vyzadujte biofeedback a rozne terapie, mozu vela pomoct a cim je dieta mladsie tym viac.
prajem vela trpezlivosti a chuti experimentovat...

Treba pravidelne navštevovať CPPPaP a veeeľmi sa mu venovať pri príprave na vyučovanie.