Poraďte mi niekto , máme 9ročného školáka a nevieme čo robiť. Vôbec nechce počúvať , veľmi nám odvráva. U nikoho to nevidí a ani v rodine sa takto nikto nespráva . Neviem ako prišiel na to , že sa nechce učiť . 1. a 2. ročník mal síce samé jednotky, ale teraz je to už hrozné a jemu je to jedno ... Postaví sa nám : máme mu dať pokoj a aj vrieska po nás , akoby sme ani jeho rodičia neboli . Neviem čo s tým , skúsili sme už všeličo ... Poraďte čo robiť , nie je jedináčik . Máme ešte staršieho syna a ani on si takto nedovoľuje 😢😢😢
Ja mu už ani neviem čo zakázať , telefón nemá, PC a telka zákaz , už ani hrať sa nemôže , v škole vraj všetko o.k. Len učiteľka z neho ma taký pocit , že je bez záujmu , ako aj doma povie , že jemu je jedno akú známku dostane ... Len nemôžem ho tak nechať , lebo si všetko pokazí ... Chodí na husle , je šikovný ... Uč. ho chváli .... Miluje atletiku , vie , že za správanie nepôjde , a tvrdohlavo vzdoruje .... Najnovšie sa už vyhráža , že políciu zavolá , tak on nechce počúvať a on vyskakuje ... 9.rokov ... Mne je už fakt doplaču ...,
@olinka2 len ma tak napada nestalo sa u vas nieco v rodine? Manzelstvo ok? Nie je tych zakazov a trestov nejako prilis vela a prilis casto? Opakujete mu ako ho lubite a ako vam na nom zalezi? Je tam nejak motivacia? Nejak ho skuste namotivovat aby sa lepsie ucil a sa spraval normalne...pevne nervy prajem.
@olinka2 rozprávať sa s ním. Čo sa stalo ? Nemá nejaké problémy v škole so spolužiakmi, nešikanujú ho? Kedy nastal ten zlom, že sa zrazu nechce učiť? Nenastal nejaký zásadný problém u vás doma? Nemá problém so starším súrodencom? Tresty a zákazy nič nevyriešia, môžu len zhoršiť, chlapec sa môže úplne uzavrieť, a robiť napriek.
navstivte psychologa, pedag.-psych. poradnu vy ako rodicia, potom aj s nim.
mozno ho nieco trapi. hra na husle ho bavi? vysvetlite mu, ze ak zavola policiu alebo na nejaku linku pre deti, kludne ho moze zobrat socialka a len potom bude lutovat, len uz bude neskoro.
vlani? bolo take v spravach, ze chalan udal svojho otca za vychovnu facku, tak si chlapciska prisli zobrat, v decaku mu vsetko ukradli a potom mohol prosikat, ze on tam byt nechce a otec ho netyra a chce ist domov... neviem co sa odvtedy zmenilo.
Horšie ste ani nemohli urobiť ako mu vziať mobil a podobne. Dajte mu to na hraj sa ale budeš sprosty ako odroň deti sa ti budu smiať a budeš sa hambiť a nech prepadne doprajte mu to nech treskne na hubu... Je to liečba šokom. Bod s vami
Zákaz, príkaz tu už nič nevyrieši. Čo mu zakazete keď mu už zakazete všetko?... Ak taký predtým nebol, niečo sa buď udialo, alebo treba odsledovať aj životosprávu (veľa jednoduchých cukrov, ale aj alergia môže spôsobiť ze dieťa je nepokojné, podráždené až agresívne...) Venujte mu viac času, spoločné aktivity, hry, dajte mu priestor, nech sa otvorí, možno zistíš viac, čo sa deje. Idú Vianoce, zahrajte si nejaké spoločenské hry... Buďte dôslední a prísni, ale laskaví. Krik a hukanie ešte žiadne dieťa nevychovalo k dobrému ☹
V rodine je všetko o.k. Len od času ako mu je všetko jedno a príliš už sa stáva direktívny on , sme aj my prísnejší .... Tak ja som už najhoršia mama ... Tak veľmi ma to trápi .... A s bratom ?? Raz sa bijú a potom su už spolu
@olinka2 ono to trochu vyzerá ako obdobie vzdoru. Začína sa prejavovať jeho ego a chce rozhodovať za seba 🙂 zdá sa že sa nadobro blíži puberta. Čo znamená ze s ním treba veeela diskutovať (až do zblbnutia) a vy si musíte odvykat od toho, že bude robiť veci na Vas príkaz. Veľa sa rozprávajte o pravidlách, s tým, ze veľkú mieru na ich vytváraní nechajte na ňom. "Rozhodni sa ako si to zorganizujes, ale zodpovednosť prijmes ty". Ono je to ťažké zvykať si na to. Hlavne pre vás ale raz to musí prísť a čím skôr tu zodpovednost začne preberať tým skôr pochopí, prečo ste na neho tak tlačili. Uvediem príklad. mojej dcére "cistim žalúdok," uz pár mesiacov, ze chodí neskoro spať. Minule zaspala raz, dnes druhý raz. boli casy, ked som sadla do auta a namiesto oddychu pred poobednou, som ju do školy hodila. dnes, aj napriek tomu, že som momentálne na MD, ma ani nehne. Za posledný mesiac príde neskoro druhý krát. Nenapíšem jej žiadnu ospravedlnenku, nic. Nech si to rieši sama. Ona je už samozrejme starsia, ale postupne som začínala malými krokmi od prvého ročníka, kedy som sa s ňou učila prvý a posledný raz. odvtedy si chystá veci do školy aj na krúžky sama. samozrejme zo začiatku s urcitou supervíziou, usmernenim, ale ten pocit, že dieťa je na niečo naozaj samé, a dokáže to, je pre neho nezaplatitelny a nemá s kým bojovať. Iba sám so sebou 🙂 Rodic ho len sprevádza a v prípade potreby poskytne oporu. Tiez odporúčam už spomínanú knihu Rešpektovať a byť rešpektovaný. Ale hlavne prijať tu filozofiu 🙂 Ľahšie sa s tým vychováva 😉 Píšeš, že u vás nikto takto nekomunikuje... Ale zároveň je tam veľa skrytej agresivity v zakazoch, príkazoch. To, že máte aj iné deti, nie je dôležité. Každé je iné. Ale také tipy, ako tento tvoj synček, sa v živote nestratia. Len to treba dobre ukočírovať 😉
Tak ta atletika , to prišlo samo .... Pýtam sa ho : " ideš dnes na atletiku ?" A odpoveď : "povedala si , ak sa nebudem učiť , nepôjdem "..... a viac to nerozoberal , čiže aj tu vidím , že mu je to jedno 😟, teraz sa dal na knihy , číta aj keď ešte nie je pripravený do školy .... Mne je ľúto , že stále niečo zakazujem , len už asi neviem čo robiť, ja som niekedy uži koncoch ... Ale večer, ked už ide spať, je úplne iný , pusa a dobrú noc bez toho neľahne , hoci mám pocit , že aj toho je nejak veľa , koľko krát vstane z postele vždy to zopakuje , ešte aj v noci ak sa zobudí a ide na wcko
@olinka2 Ahoj, tak u nás doma je to tiež podobné, v škole tiež trošku vyskakuje, ale doma tiež papuľovanie, pýtala som sa ućiteľky a má ich teraz v triede viac takých, vraj sa jej zdá že im nabieha prvá puberta. Mám aj starśieho syna ale ten takto neodvrával, žiadne zákazy nám nepomáhajú, skor mám pocit že keď idem na neho milšie skor sa to s ním dá.
Jéééj, kočky ja som taká rada, že nie sme sami. Aj u nás niečo podobné......A tiež idem asi zmeniť "taktiku" a prestať sa rozčulovať a začať sa mu viac venovať. Tak uvidíme či to zaberie. Držím prsty všetkým.😉
@gondulka
@olinka2 A presne ako píšeš - ja už som tiež z toho unavená ako stále niečo riešim a stále sa s ním aj rozprávam, dohodneme sa a na druhý deň zase niečo. A tiež - keď ide spať - ľúbim ťa mami a nehnevaj sa a pusinky a objatia - veď aj to tak má byť. A potom si pripadám ako tá najhoršia na svete, že som bola na neho zase "zlá".....A stále dookola. Ach jáááj,....
Ale konečne príde aj tatino v sobotu z práce tak budeme na neho dvaja.
Ja by som ho aj nechala tak , ale bojím sa, že to bude ešte horšie ( hoci neviem , či ešte horšie môže byť)... Len nechcem , aby si pokazil prospech a aj pohľad na neho zo strany učiteľov. Ale máme ho radi všetci, to musí cítiť .... Aj keď viac kričíme a nechceme povoliť
@olinka2 ja mam pocit, ze prilis velky doraz kladies na prospech, pre mna by bolo dolezitejsie jeho spravanie. Prikazy, zakazy vela neriesia, jeho spravanie muselo nieco spustit. Aky typ vychovy preferujete? Prisna, ci benevolentnejsia? Zdoveruje sa vam so svojimi radostami a starostami? Dokazete ho vypocut? Aj ty j manzel? Mate s manzelom rovnaky nazor na vychovu? Ja by som si na vasom mieste s nim sadla a spolu s nim by ste mali vytvorit pravidla, ktore bude respektovat. Navstevou psycholoha nic nepokazis.
@olinka2 este som zabudla - nekricte, sama vidis, ze to nema zmysel. Naopak, snazte sa skludnit, malo by to posobit aj na neho. Prostredie plne nervozity a kriku, kde ma vsetko zakazane nie je motivaciou, aby sa v niecom zlepsoval. Hovorte s nim otvorene, ze vas to mrzi, ze sa zmenil, ze sa mu budete snazit pomoct vo vsetkom, aby bol zase takym, akym bol, ale snazit sa musi aj on, inak to budete musiet riesit ustavnou terapiou.
Možno by som skúsila opačný systém a to že nie zakazovať ale skôr motivovať a aj keď 9 ročný už sa veľmi mojkať nechce ale opakovať mu ako ho máte radi možno iba vyžaduje pozornosť viac sa mu venovať alebo skúsiť to nejako inak ako doteraz. Za to nič nedáte 🙂
Mam podobný exemplár doma a týmto som si prešla minuly rok. Tiež som gradovala zakazy, ale malo to opačný efekt, on bol z nich uz taky frustrovaný ze mu to bolo jedno. Musela som to potom naprávať, zvolnila som prísnosť a zlepšilo sa to. Ale teda predychavala som to, nebolo to jednoduché, lebo drzý bol (a stale trochu je) ako opica. Musela som si uvedomiť, ze on je taká povaha ze sa nerád nechá komandovat. On lepšie funguje na báze dohôd. Hoci nie vždy sa mi s nim chce diskutovať, niekedy by som mu takú zavesila 😀 učí sa dobre ale je lajdák, snažím sa o taky kompromis, ti chalani sú proste inak nastavení....
S jeho staršou sestrou n
Pravdou je , že motiváciu sme mu dali .Želá si dotykový telefón . Ale počas pripravy na vyučovanie to tak vôbec nevyzerá , no keď už ide spať ... Mám sa Ti ospravedlniť aj tatíkovi .... Tak prepáč ... A potom pred spaním ... A vieš aký chcem mobil a aký obal ??? A teraz ako??? Máme mu kúpiť , nebude si tak myslieť, že aj tak dostane čo chce a pritom ho ešte ani nepotrebuje ...
@olinka2 Presne toto je u nás. Tiež toto a tamto - nakoniec to dostane - a potom sa mu to zakazuje - ako tablet, mobil a podobne.....😉 Aj na Vianoce máme pre neho super darček, ale ak nezmení svoj prístup tak nebude pod stromčekom nič..... Pohár trpezlivosti mi už pretiekol. U nás je to trošku komplikovanejšie - tatino nám chodí do práce na 5 týždňov do DE a týždeň je doma.....tak som na nich sama-viac-menej.
@olinka2 ja ťa chápem, že ti rupnú nervy, mne by pri takom dieťati asi rupla aj moja zásada, že dieťa nikdy fyzicky netrestám, lebo tým iba potvrdím svoje zlyhanie.....Na Vianoce by som mu určite dotykový telefón nekúpila, aj by som mu to popredu oznámila, aby ho nečakal a nebol sklamaný, s tým, že to nie je lacná záležitosť a že je to pre staršie deti, no on sa správa, ako trojročný krpec. Má ale možnosť dokázať, že sa dokáže správať inak, že si do konca polroka zlepší známky a potom môže byť aj dotykový mobil. Neviem, kedy má narodeniny, alebo meniny, ak by to bola v prvých troch mesiacoch roka, tak by som mu dala lehotu dovtedy, ak má neskôr, tak asi do konca školského roka, alebo do Veľkej noci, ako už uznáš za vhodné, no k Vianociam ani náhodou. Večer, keď ho spomenie, sa ho spýtaj, či si myslí, že si ho zaslúži.
@evittam no do Vianoc už nemá veľa priestoru na zmenu a len tak medzi nami, keby som bola na jeho mieste, tak vydržím pár dní sekať latinu, aby som dosiahla to, čo chcem. Píšeš, že nakoniec dostal to, čo chcel, myslím v minulosti. Tu bola asi chyba. Pripomenulo mi to môjho brata, keď bol malý. Túžil po bicykli, dostal ho na Vianoce, no o necelý rok chcel ešte horský...naši mu vysvetlili, že je to drahá záležitosť a nedá sa kupovať každý rok jemu bicykel, nakoľko nieje v rodine jediné dieťa a aj dospelý majú svoje potreby. Ale že keby si niečo našetril....mal okolo desať rokov, vybavil si brigádu - v sobotu roznášal noviny. Samozrejme, že to nebolo za necelý rok na bicykel, ale naši mu doplatili, lepšie povedané kúpili mu ho pod stromček. Nie je zlé ani zasvätiť deti do rodinného rozpočtu, ak majú privysoké nároky.
@timea7 Veď áno máš pravdu - a dostal čo chcel - v minulosti(a to sme sa tiež furt len "vyhrážali", že nič nebude-skončilo) -ale je to všetko u mňa v "šuflíku".....bohužiaľ. A teraz dobre vie, že Vianoce má "vybavené" - lebo vlastne posledný skoro mesiac začal takto "vystrájať".....Tak sme zvedaví čo spraví. A ešte má narodky v januári tak má trochu času.😉 Ja sa snažím, ale fakt niekedy už tie nervy nie sú to čo bývali a vybuchnem.....
@evittam ja ťa úplne chápem, človek má len jedny nervy a kopu problémov, nie len riešiť drzé dieťa. Ja by som mu ale fakt na Vianoce dala ponožky a knihu a bol by vybavený. V januári je ešte skoro na darček, ktorý chce, to je krátka lehota na to, aby dokázal, že tú zmenu myslí vážne. Sadni si s ním, nech on sám nevrhne čo a dokedy mieni na sebe zmeniť.
Porozpravajte sa v skole s ucitelkou, ako sa sprava tam. Ci ona zbadala nejaku zmenu. A doma ho drzte nakratko. Odmena a trest. Dajte mu pokoj, nech sa moze v pokoji ucit. Zoberte mu mobil, tablet a PC a pod. ...