8 ročný chlapec sa hanbí
Môj syn je odmalička ,,svojský". Je vnímavý, inteligentný, zvedavý, ale jeho velky problém /aspoň z môjho pohľadu/ je, ze sa priveľmi hanbí,čím prichádza o veľa vecí. Vie to, ale nedokáže sa v danej chvíli premôcť a ja by som mu veľmi chcela pomôcť, ale už neviem ako.Nedá sa mi presne opísať, čoho všetkého sa to týka, ale prakticky takých všeobecných veci - vystupovanie pred ľudmi, komunikácia s dievčatami / tu priznávam, ze je to možno normálne, i keď by som to prijala vo vyššom veku/. Minulý rok chcel chodiť na futbal, zlyhalo to na tom, ze sa hanbil isť s o mnou sa naň pihlasit. Jeho snom je učit sa hrat na gitaru, nevidím v tom problém, len musíme čakať na prijímacie skúšky, len sa obávam, ze sa mi tam zatne a nepôjde ukazat ,co vie. Pekne spieva, nemá problém spievat pred svojou triedou, aj to len pesnicky, ktore sa učili na hudobnej/, ale bože chráň pred inými detmi. Problém bol aj recitovať basnicku v triede, ale nejako to s červenými lícami a rýchlym odrapotaním zvládol.Na jednej strane je veľmi rád keď je vyzdvihovaný , ze niečo dokázal, ale na druhej strane sa hanbí sa prezentovať.Inak povedane, on by aj chcel, ale nedokaze sa pekonať. Mali ste niektora podobny problém? Nemá problém byť niekde sám, bol aj v škole v prírode a nebol žiaden problem, ale keď sa majú uprieť naňho viacero očí, tak nastane zlom. Vopred ďakujem za nazory.
@nufanek presne teda vies, com pisem, a od kedy som to pobadala? Ked bol v skolke, tak to tak vyhrotene nebolo, alebo som to viac menej prehliadala, ze ved je maly, na zapise sme problem nemali, ma toho v hlavicke vela, tak bol rad, ked to mohol ukazat, ako problem som to zacala vnimat, ked bol prvak, teda minuly skol. rok a cim dalej, tym je to vyraznejsie.
Myslím si, že to čo opisuješ je veľmi dôležité podchytiť ešte kým je čas, lebo potom neskôr môže mať väčší problém a môže to prerásť až do sociálnej fóbie.
Ja by som ti odporúčala, aby si ho sociálnym situáciám v ktorých sa hanbí vystavovala čo najčastejšie, samozrejme pomaly prechádzať od najjednoduších po najzložitejšie. Keď píšeš, že to sám chce zmeniť, tak si spoločne napíšte zoznam čoho sa najviac bojí od najmenej po najviac (napr. najmenej stresujúce môže byť pozdraviť spolužiačku, najviac stresujúce vystupovať pred celou triedou - to sú len príklady) a postupne nech prechádza týmito situáciami. Môžete si niečo z toho aj nacvičiť doma, pred ostatnými členmi rodiny alebo pred ľuďmi, ktorých dobre pozná.
Zároveň mu čo najviac dávaj priestor aby komunikoval s inými (aj cudzími) ľuďmi, tak aby sa to pre neho stala prirodzená súčasť života. Pošli ho napríklad opýtať sa niečo v obchode predavačky, vybaviť niečo na poštu, nech si v reštaurácii sám objedná jedlo (to sú len príklady, možno s týmto ani nemá problém, ale určite ti napadne dosť podobných situácii).
Bolo by tiež fajn keby chodil na nejaký krúžok kde by sa spoznal aj s inými deťmi, možno nejaký tímový šport čo by ho bavil.
Jeho introvertná povaha sa pravdepodobne nezmení (čo je ok) a zrejme z neho nikdy nebude zabávač a rečník, ale je dôležité aby sa naučil zvládať bežné sociálne situácie bez toho aby v ňom vyvolávali stres.
@enka81 ono sa zda, ze to nie je tazke riesit, ale mam pocit, ze je to veeelmi komplikovane. Nam dala psychologicka par rad. Vtahovat do kolektivu, zapajat, pozdravit sa proste musi... Ale ako ju donutim? Rano poviem, spolu sa pozdravime pani ucitelke, ja sa pozdravim, ona nic :( potom komunikuje bez problemov. Radila som sa tu aj s liecebnou pedagogickou, ona mi pisala, ze psychologovia moc s detmi v predskolskom veku nepracu, v suvislosti s nami, som z pani psychologicky tiez mala taky dojem. Dala mi rady, ale veelmi vseobecne.
je jedináčik? Môj syn kým bol jedináčik tak bol nepriebojný, a pod. A teraz? Nezastaví sa mu huba, neustále politizuje, prehodnocuje ekonomickú situáciu a pod. Takže chce to len čas syn má 20 rokov.
dcéry také problémy nemajú, asi aj preto, že sú 3 za sebou v tesnom závese.
@bonaqa2013 nie je jedináčik, má sestru 5 ročnú. Ona je ukecaný až moc, ale len na pôde, ktorá mu je známa a na ktorej sa cíti dobre a bezpečne.
@enka81 chce to len čas. Mne lekár navrhoval pre syna psychológa, ale moji rodičia - bývali sme spolu, skoro skolabovali tak som radšej nešla nikde. Ale ani nebolo treba.
Ahoj, akoby som citala o nasej, takmer, 6 rocnej dcerke. Ako dlho sledujes u syna taketo spravanie? U nas to trva asi tristvrte roka. Kedy sme nahodou museli navstivit pohotovost a tam sa tvarila ako neviditelna. Od vtedy sme boli na viacerych vysetreniech, ocne, zubne, logopedia a vsimla som si, ze vyslovene nekomunikuje, hanbi sa, najma zien. Muzi, lekari, akoby komunikovali inym sposobom 🙂 pred mesiacom sme boli 1.krat u logopedky, tam ani len neprikyvla hlabou. Pol hodiny ani necekla. No a rovnako sa zablokova na zapise :( toto ma velmi mrzelo. Pripravena bola vyborne, v skolke ju chvalia, ale tam jej hanblivost nedovolila prejavit sa :( na testoch skolske zrelosti nam aj psychologicka odporucila odklad kvoli emocionalnej a socialnej zrelosti. Som z toho trochu smutna, lebo je naozaj sikovna a ked si zvykla v skolke, absolutne nema problem komunikovat s pani ucitelkami.