7 ročnému synovi sa deti v škole posmievajú
Ahojte, mám doma 7 ročného druháka. Skoro každý deň chodí domov s tým, že sa mu spolužiaci posmievali, raz zato, že spadol a plakal..to ho niektorý drgol. Inokedy príde s tým, že sa mu smiali že je slaboch a dnes zas reval, lebo ho vychovávateľka kŕmila na obede, tak sa smiali, že je rozmaznaný.
Je pravda, že je menšieho vzrastu, aj keď dnes je to ťažko posúdiť, keďže veľa detí nastupuje do školy o rok neskôr.A je dosť citlivý, keď sa udrie, alebo spadne, tak plače..nie vždy ale väčšinou.
Čo s tým ja môžem urobiť?
Dva roky v škôlke a prvý ročník boli viacmenej bez problémov. Ani raz sa nestalo, že by nechcel ísť do škôlky,alebo školy. Nikdy neplakal ako iné deti zvyknú cestou do škôlky. Teraz sa mi zdá, že začína vymýšľať...nechce chodiť do družiny, nechce chodiť na obedy, nechce to a nechce hento..
Celkovo je čo sa týka vzťahov s inými deťmi (aj dospelými) úplne v pohode, na ihrisku si do dvoch minút nájde kamarátov ...je proste taký suverénny, bezprostredný a páči sa mi to, lebo ja som ako dieťa bola dosť hanblivá a myslím, že táto jeho povaha je lepšia 😉 . Ale bojím sa, že takýmto spôsobom, keď bude taký uplakaný a deti sa mu budú neustále posmievať, tak by sa to mohlo zmeniť ..čo by som nechcela 😒 Aj mám obavu, že sa mu škola znechutí kvôli tomu.
Čo mám robiť?
@anexis , rozhodne by som zasla za pani ucitelkou a porozpravala by som sa s nou, poziadala o pomoc. Ak by som sa nestretla s ochootou, zaslla by som aj za riaditelom skoly.
Syna treba podporovat, zapojit ho do aktivit, kde si moze posilnovat zdrave sebavedomie. Jednou z moznosti je aj pomoct mu skamaratit sa s detmmi tym, ze si pozve spoluziakov domov, pohraju sa spolu atd. Urcite ho v tom nenechaj samého, ani nad tym nemavni rukou. Toto su veci, ktore ho mozu negativne poznacit. Drzim palce.
Tiež by som zašla za učiteľkou, vychovávateľkou, čo sa zmenilo, keďže doteraz bolo všetko v poriadku. Ja mám syna štvrtáka, ale napr. si pamätám, že tiež tam bolo viac "problémov" v kolektíve, keď začal 2. ročník. Nemyslím so synom iba, všetci boli zrazu akýsi rozhádaní v triede. Učiteľka mi to vysvetlila, že sa to často stáva, že decká keď prestanú mať status prváčikov, tak im narastú krídla a nevedia čo so sebou, možno je to tak aj v prípade synových spolužiakov, že sa zrazu cítia naveľa a páči sa im navážať do "slabšieho".
Moj je tiez take tintitko ale za to je papula.od mala som ho ucila ako reagovat na pripadny posmech a vyplatilo sa.moj je zas typ vodcu a neznesie ak mu niekto odporuje.bola som svedkolm ako ho nejaky siedmak nazval posmesne...nereagovala som a nechala ho co spravi.moj syn sa pousmial a nazval ho trapnym....skuste doma nacvicovat niektore situacie.napr akoze spadne place, nazvi ho ufnukancom a ziadaj adekvatnu reakciu.uc ho ako zareagovat.samozrejme ho priprav ze je to medzi vami forma hry
ze sa mu posmievali,ked spadol, resp. ho drgaju a otlkaju - to treba riesit sucitelkou / vychovavatelkou. mozno sa im v triede formuje nejaky klub sikany.
no aj vychovavatelka - podla mna - by nemala co krmit7 rocne dieta na obede. nech ho povzbudi, ak nechce jest, tak presvedci, ale nie krmi. aj o tom sa s nou pobavit. (samozrejme, ak chlapec nema nejaky problem, napr. srukou/urazom/ine - ale o tom nepises)
@anexis a robi nejaky sport ? ten by mu mozno pomohol si viac verit a aj byt castou nejakeho timu...co je myslim pre chlapca dobra vec....ja mam tiez podobneho trochu viac citliveho syna a preto ho chceme dat na kolektivny sport nech sa otuka a taktiez na bojove umenie....nie kvoli tomu aby sme mali doma bitkara...ale aby sa vedel obranit v buducnosti ked si do neho budu dovolovat nakolko on sam nie je vobec agresivny , bitkarsky typ
co tak ho dat na nejaky sport ako napr. karate? nehovorim,ze ma mlatit spoluziakov po par treningoch,ale mozno by mu to dlo sebavedomie a spravnu cestu, aspon mne osobne to dost ako decku pomohlo a preplavala som nejako lahsie cez vsetko,co ma stretlo. Hlavne som sa vedela povzniest nad to, co ini riesili a tiez to nauci inak rpezivat bolest z obiteho kolena.
on utiahnutý nie je, je ukecaný až priveľmi a doma aj dosť drzý...veď mi to nejak ani nesedí dokopy, asi budeme musieť nacvičiť fakt nejaké také konkrétne situácie
len problém je, že čo im má povedať...no ja sama neviem, minulého roku bol problém, lebo niektorému chlapcovi niečo povedal, keď ho stále otravoval, tak dostal od učiteľky poznámku a za trest 10x napísať nejaký text
A keď mi niekedy rozpráva, že čo bolo a sa ho opýtam, že čo na to učiteľka, tak mi povie, že to nevidela...že sú tak vychcané niektoré deti, že robia zle tak, aby ich dospelý nevidel 😠
@anexis Skús tú poradňu. Ozaj to bolo zaujímavé, psychologička s ním preberala modelové situácie v kolektíve, ako ovplyvňuje napr. držanie tela, alebo tón hlasu reakcie spolužiakov, učila ho ako asertívne komunikovať s učiteľkou, ako reagovať na posmešky a podobne. Malému sa to páčilo a rád tam chodil.
Určite by som debatila so synom, ak sa teda dá a je otvorený. môže plakať aj preto, že sa mu posmievali prvýkrát a teraz si na jeho nešikovnosti vyslovene vyčkávajú. takže debat so synom, ak je otvorený debate, debat s učiteľkou, aby to neskončilo šikanou, resp. aby to nebola začínajúca šikana.... môže sa stať, že prvý rok pohoda a potom zrazu problémy. viem o tom svoje, nie s deťmi, ale sama sebou, preto by som to nenechala len tak a určite by som to nepripisovala iba synovi. dôležitá je komunikácia, záujem o dieťa, vedieť, kto je kamarát a kto mu robí zle. debabiť aj s učiteľkou, tá by mala mať prehľad a keď nie, aspoň záujem si po tvojej informácii všímať si kolektív a to, čo sa v ňom deje... držím palce, verme, že je to len chvíľková roztopašnosť detí 🙂
@anexis odpoviem ti otazkou: riesila si to uz priamo s ucitelkou osamote al. priamo na rodicovskom, riaditelkou?
skor nie ako ano, ze?
mne sa posmievali do konca 9teho rocnika..vsetko preslo ked som prestupila na strednu..presla som si sikanou aj bitkou od vlastnch spoluziakov..zato ze som bola ina ako oni...je to smutne a vacsinou riesenie s ucitelkou je este horsie...mne tym rodicia iba vsetko zhorsili..no toto moze byt uplne iny pripad
@anexis hm, radšej poznámku a 10krát prepísať nejaký úžasne výchovný text, akoby mal byť ticho ...môj názor ... a naša je tretiačka a sem-tam mi povie, že chalani sa zase drgali a sácali ...a dostali aj poznámky ...a keď sa jej opýtam, či robia vždy "zle" len jednému, tak mi povie, že nie, že sú takí nespratní ... a nevyskákaní ... (tak tomu by som verila, lebo mali v poslednej dobe toľko úloh a učenia, že chudáci, nemali čas ísť ani von, keď si nechceli robiť tie úlohy o desiatej večer - ako my včera 😝 )... pochybujem, žeby ho rovno šikanovali...podľa mňa sa len "udomácnili", už nie sú prváci, tak sa pomaly prejavujú ... nech ti povie, či sa posmievajú len jemu, alebo aj iným, keď urobia niečo, čo sa ostatným zdá iné, o čom si myslia, že by to neurobili ...napr. oblejú sa na obede a deti sa začnú smiať...také sú ... až, keď budú staršie, budú si vyberať, či sa zasmejú, či prídu a ponúknu vreckovku ...teraz ich to určite nenapadne, lebo sa im to zdá smiešne a nedomyslia dôsledky...aj to, že plače...deťom sa to zdá smiešne, lebo sa cítia ako veľkí školáci - už druháci-tak možno preto sa mu posmievajú...alebo to robí len jeden mudrlant a ostatní, aby neboli v hanbe sa akože pridajú ...
ale , aj tak mám pocit, z celého tvojho príspevku, že to trápi najviac teba ...lebo tvoj malý vyzerá byť v pohode 😉 ... keby to bral moc vážne, tak by ti nič nepovedal, len by zatĺkal ... kvôli "čistému svedomiu", by si mala hodiť reč s družinárkou, či náhodou nespojili družiny a nie sú v škd aj so staršími a s učiteľkou, či si náhodou niečo nevšimla ...
PS: naša učiteľka chalanov stále upozorňuje, píše poznámky a dáva "tresty" ... a to sa väčšina z nich pozná od škôlky...
No, ako som dnes videla to moje nešťastné chlapča, aký skleslý vychadzal z tej školy...že vraj ho bili dvaja spolužiaci po ceste z vonku, už som sa vázne naštvala....tak som šla hodiť reč s vychovávatelkou
a čo mi ona povedala...že on sa tiež bije, tiež začína a riadne vystrkuje rožky
ja teraz fakt neviem, že čomu mám veriť...či dieťaťu, kde si uvedomujem, že nie všetko čo mi povie musí byť pravda, alebo vychovávatelke, ktorá zas má na starosti kopu detí a nie všetko si musí všimnúť...že kto s tým začína
lebo syn mi povie, že im nič nerobí a že z ničoho nič začnú do neho zabrdať
začínam byť z toho trocha na nervy, že vlastne neviem ako sa mám k tomu postaviť 😒
a že sa ich nebojí mi povedala, teda to chápem tak, že si to nenechá a vrati
takže to vyzerá na tke detské šarvátky, ale prečo sa mi potom sťažuje, že ho bijú?
joj už mám z toho chaos....vysvetlite mi to niekto 😅
nám to začali robiť už teraz v prváku, takže som k písaniu ečiek a čítaniu éčiek zaradila aj náučné cvičenia: ako kopnúť spolužiaka do gulí, ako rozbiť špolužiakovi nos, ako odraziť dvoch útočiacich spolužiakov naraz.
@anexis Ahoj ja som presne toto isté zažívala minulý rok keď bol môj syn prvák.Tiež je v triede skoro najmenší lebo polovica z nich išla o rok neskôr do školy. Môj syn je veľmi citlivý neublíži nikomu zámerne, je priateľský dal by aj posledné každému . Taký dobrák, ale za to všetko platil daň. Ak behali po chodbe dostali poznámku, starší prestali behať skôr ako došla učiteľka . Môj syn behal ďalej a dostal poznámku iba on. Ak sa schovávali za skrinky a učiteľka sa pýtala kto tam bol ? Môj syn sa priznal, dostal poznámku. Tu bol jeden problém nevedel zniesť tú krivdu že behajú viacerí ale iba on dostane poznámku. A tým pádom aj v očiach učiteľky bol ten čo vyrušuje. Na hodine je v pohode ale cez prestávky behá , drgá sa prste chlapec. Učiteľky začínala syna karhať za všetko proste ho už videla ako narušiteľa kľudu v triede. Potom ho tak už brali aj deti. Ďalšia vec je že staršie deti šikanovali menšie, Štýlom beriem si tvoju vec lebo ja mám 8r a som starší. 😠 Budeme sa hrať ako ja poviem lebo ja som vyšší. Budeme na tebe trénovať bojové hry lebo ty si menší. Snažila som sa so synom denne rozprávať a učiť ho že to nemôže dovoliť aby sa k nemu takto deti správali. Ak ho bili bola som aj za učiteľkou. Ale tá mi povedala že môj syn je "rebel" behá, skáče, nerešpektuje ju. A že on sa bije s nimi. A môj syn mi povedal že on sa s nimi chce aj tak hrať lebo chce byť ich kámoš. Jasné chcel byť čo najbližšie pri vodcoch triedy. No ku koncu roka už nechcel chodiť do školy vôbec. Nezvládal krivdu, zákernosť detí, bitky , hádky krik v triede. Zase som to riešila s učiteľkou. Vysvetlila som jej že mám síce žíve , neposlušné dieťa ale Veľmi citlivé. Preto si môjho syna zobrala pod patronát pomáhal jej s pomôckami, všetko robil s ňou, Začali mať triednické hodiny a rozprávajú sa o tom ak niekoho niečo trápi , tak hľadajú na to riešenie. Teraz v druhom ročníku je zase jedna poznámka týždenne za behanie po chodbe ale výsledok je že chce chodiť do školy a snaží sa všetko vyriešiť. Takže ja ti určite odporúčam pohovoriť si v kľude s učiteľkou a ak treba tak aj viac krát.
@anexis ale prečo sa mi potom sťažuje, že ho bijú? lebo on ich iba provokuje ale nechce im ublížiť iba zaujať ich pozornosť , no a oni ho zmlátia ( u nás to bolo tak ) Nášho sme dali aj na karate ako tu niekto písal no nemalo to význam v tom aby sa bránil on proste kamaráta neudrie. Ani na tréningu nechcel udrieť rukou do kamaráta iba do vreca alebo lapy.
Určite sa obrátiť aj na triednu, ak nepomôže aj na riaditeľa školy, chlapec ti začína odmietať chodiť do školy a to je už ozaj signál toho, že to nezvláda. A podľa vlastných skúsenosť, objednaj sa s malým do cpppap, určite ti pomôžu, treba už nato psychologicku. Majim obom detom bolo ublizovane na zákl. školách /ml. ešte chodí na ZŠ, ale naposledy som povedala, že uz stacilo/, len zato, že úspech a inota sa neodpusta. A ak zbadas, že triedna, škola zatlkaju, v centre ti poradia, že čo ďalej, lebo ty ako rodič nevieš poslať kontrolu do školy.
@katka.sa áno učíme deti aby boli s každým kamoš, ale nie, to v živote tak nefunguje, bohužiaľ už od mala musia rozlišovať dobro a zlo a separovať, môj ako 15r. si nedal povedať, že nie všetci sú dobrí ľudia, nástupom na strednú školu sa veľa zmenilo
Čo ste zmenili školu? dovtedy sa deti neposmievali a teraz sa už začali? to sa moc nestáva. posmievajú sa vačšinou od začiatku. Skúsila by som sa porozprávať so synom, s vychovávateľkou a s triednou učiteľkou. Aký majú názor na to posledné 2, čo sa v triede robí , ako dieťa v škole pracuje, či tam neprišiel nejaký expert z inej školy čo to má na svedomí. keď na nič neprídem, nepohnem sa s daným problémom z miesta - navštívim lekára resp. psychológa. hádam niečo pomože, však od toho tam je. inak aj moj syn bol veľmi utiahnutý a potom asi vo veku 13 a vyššie sa mu rozviazal jazyk, tých čo sa mu posmievali poslal do riti a bolo vymaľované. niekedy to chce len čas.