7 ročná dcéra a jej neustály strach
Zdavím, a zároveň prosím o radu. Máme doma druháčku, neskutočne šikovnú a vnímavú. Nie, že by nebola hravá, ale vždy mala radšej moju spoločnosť a neustále potrebuje s niekým rozprávať. Má zaujímavé otázky, trefné odpovede, v jej veku aj celkom slušne vyvinutý zmysel pre humor. Problém je, že sa neustále niečoho bojí... Zlodejov, únoscov... Nedovolím jej sledovať správy, avšak keďže pracujem, a ona chodí do školy, neviem ustrážiť všetko, čo kde počuje alebo čo sleduje v telke napr., keď je pri babke... Má takmer 8 rokov a stále spí v spálni s nami. Jednoducho, až sa trasie, tak sa bojí, keď má spať vo svojej izbe. A pritom tam nie je sama, s mladšou dcérkou - 5 rokov - tento problém nemáme. Stále sa vypytuje, či ju nikto neunesie, alebo či ju niekam nedáme. Nikdy som nepoužívala na svoje deti formulky typu - Ak nebudeš poslušná, dáme ťa...-. Neviem, kde sa v nej ten strach berie. Nielen, že nechce spať v izbe, dokonca chce, aby sme zaspávali s nimi. neustále sa uisťuje, či som v dome, a či niekam neodchádzam. Ako jej pomôcť prekonať tento strach? Ďakujem za každú rada...
Urcite by som to riesila s odbornikom,psychologom. A zistit od nej ci ju niekto niecim takym nestrasil.
Ja som s ňou bola doma 6 rokov, pretože som bola s dievčatami doma na materskej. Nenechávala som ju takmer s nikým, nikdy v živote sme s manželom nestrašili deti, ani som to nedovolila. Manžel je toho názoru, že som ju príliš držala pri sebe, v kuse som ju strážila, a že preto je taká bojazlivá. Možno má pravdu, lebo naozaj som po pôrode sama bola taká úzkostlivá, že som sa nespoznávala... Malá je ale bystrá, šikovná, v škôlke aj v škole ju chvália... Ale každý deň mi povie, ako veľmi som jej chýbala...
Stačí, že sa v škole deti strašia navzájom a veľký problém je na svete. Moja dcéra je prváčka a čo dokážu tieto deti riešiť by ste neverili, vôbec by som sa neodrážala od toho čo bolo v skoršom veku. Ja som pochybila len raz pred Vianocami, že dcéra videla film, ktorý nemala. V ten moment ma to nenapadlo, že by to spustilo u nej to čo to spôsobilo. Mesiac sa ma pýtala, či to bolo skutočné, či aj ku nám môžu prísť zlodeji. Ako píšeš televízor nepozeráme skoro vôbec, iba rozprávky. Každý raz príde zo školy s niečím čo potom rieši ešte ďalší týždeň. Moja dcéra dokáže riešiť témy, že nechápem, minule sa ma spýtala, že nechce byť sirota, ona nechce nikdy byť dospelá, ona nechce deti. Ale toto neovplyvní ani psychológ. Chce to čas, veľa sa rozprávať a hlavne po nej netreba kričať, aj toto sme presne mali, spíme všetci traja v spálni, a ona dokázala v noci prísť zo svojej postele ku nám, lebo sa bojí, keď som sa spýtala čoho, tak aj zvuku chladničky. Strach je prirodzená emócia. Keby sa nebála tiež by to bol extrém. Držím palce 🙂
@nika23t aha, super že si napísala viac... moja sestra je tiež veľmi úzkostný typ matky a tiež jej dcéra mala nejaké problémy (nechcem špecifikovať), kvôli ktorým boli u psychologičky. Psychologička jej potvrdila, že úzkosť matky sa v niektorých prípadoch prenáša na psychiku dieťaťa... takže tú úzkosť si pravdepodobne preniesla z teba.
Myslím, že skúsený homeopat by si s tým poradil ,)
@elzena2 niekedy pomôže uvedomenie si niektorých súvislostí aj s odstupom času. Veľakrát sa stane, že človek urobí počas života s najlepším vedomím veci, ktoré s odstupom času vidí inak, to je normálne. Niekedy stačí fakt veci poriadne rozanalyzovať a v človeku sa akoby vyjasní 🙂
Moja malá je neskutočne ukecaná. Dokáže prerozprávať hodiny, a to myslím doslovne. Neustále je v pohybe, od začiatku som ich viedla k tomu, aby sa veľa hýbali, namiesto sledovania telky. Veľa som s nimi rozprávala, trávila som a aj trávim s nimi dostatok času, aj napriek tomu, že som z toho niekedy vyčerpaná. A má neskutočnú slovnú zásobu. Neustále sa pokúšam zbaviť ju strachu. Aj keď viem, že je to beh na dlhé trate, keďže zvládnuť úzkosť je neskutočne ťažké. No a v júni pôjde do školy v prírode. Malá bude prvýkrát sama 5 dní v kuse. Tak som zvedavá. A tak nejak v kútiku duše dúfam, že možno sa to aspoň trochu začne postupne meniť k lepšiemu.
A že si za to môžem sama, to viac-menej viem... Len to nepriznávam pred manželom 🙂
Ale už je to tak. A teraz potrebujem Vaše rady a skúsenosti.
Ďakujem 😉
@nika23t moj devatrocny je presne taky isty... tiez sa vsetkeho boji, nemoze ani chvilku byt sam, spi este stale so mnou. Tiez je druhak, v skole nema ziaden problem, ale do skoly prirody odmietol ist, tak som ho radsej nedala. Dcera ma pat rokov, a je omnoho samostatnejsia, len uz zacianam matpocit, ze cast strachu syn prenasa na nu... uvediem priklad zachod, mala sa nikdy nebala ist sama a teraz uz vymysla ze musi ist niekto s nou, ze nechce byt sama lebo sa boji...
Rada psychologicky bola taka, ze ho mame neustale ubezpecovat o tom, ze sme pri nom, a ze chapeme jeho strach..
Mam 9 ročného syna, ktorý je takisto stále takto ustráchaný.. Celý den je úplne ok, ale navečer mu začnú behať po rozume stale otázky, že prečo musíme zomrieť, a že nechce aby sme my /rodičia zomreli/, zaspávať musíme stale pri nom, v noci vykrikuje zo sna, že sa bojí alebo inokedy, že to nezvládne... Nie je jedináčik, je najstarší z troch surodencov. Vačsinou spávame celá rodina v jednej izbe... Spomínam si ale na seba ked som bola malá... Tiež ma prenasledovali všelijaký démoni.. Ja som sa najviac bála konca sveta.
Tiež by som skúsila nejakú alternatívnu metódu. My momentálne riešime "problémy" prostredníctvom bachovej terapie. (Bachova kvetova terapia). To čo si opísala, by na to mohlo pomôcť. Skús si o tom nájsť niečo na nete 😉
@dominikuska U nás to isté. Mladšia je omnoho smelšia, ale začínam si všímať, že tiež začína vymýšľať, že sa nechce hrať sama v izbe, lebo sa bojí. A keď sa opýtam, že čoho, povie, že toho, čoho Emmka (staršia dcéra). Ešte celkom funguje, keď napr povie, že sa bojí strašidla, tak jej poviem: Dnes má službu dúhové strašidlo. Ale to je také maličké, že keď ho uvidíš, len fúkni, a odfúkneš ho. Alebo napr. zelené strašidlo ma okuliare. Žlté strašidlo je z bubliny, dá sa prasknúť. Proste vymýšľam blbosti, ona sa rozosmeje a je po strachu. Ale tá staršia, tá je tvrdý oriešok. A má na všetko protiargumenty.
Ale to nie je terapia vôňou, nemá to s tým nič spoločné a je určená aj pre deti s rôznymi problémami (úzkosti, strachy a podobne). Skúsi si to pozrieť na nete.
Ved sa chod poradit k psychologicke, to nijak neuškodí. Nemusis ju tam ťahať, chod len ty.
Ja by som navštívila kineziológa. Mali sme obdobný blok s kakaním a pomohlo
Ahoj, ja som úplne neuzkostlivy typ, môj muž je neuzkostlivy, moje druhé dieťa je úplný flegmos a staršia to tiež schytala s uzskostami a strachom zo všetkého asi za všetkých. Boji sa ísť spať že nezaspí, boji sa česania že ju budem kvakat a takých blbosti iných. Niektoré povahové črty nezmeníš vieš ich len trochu ovplyvniť
tu je link http://www.bachova-terapia.sk/
Ahoj, ja si pamatam, ze ja som ako dieta mala ten isty problem. Prestahovali sme sa do noveho bytu cez prazdniny predtym ako som mala byt prvacka. A to iste. Bala som sa, ze k nam niekto vojde cez okno apod. V podstate aj to, co pises. Ak mama isla na skok do obchodu, tak som zrazu pocula kazdy sramot na schodisti, a bala som sa, ze k nam niekto pride. nedajboze niekto zazvonil/zaklopal a uz som bola cela bez seba. To mi inac zostalo aj doteraz, ked niekt zazvoni, vzdy sa trosku bojim otvorit :D Pri rodicoch som spala tusim do 8-r? Do 3rocnika zakl. skoly, lebo som sa bala byt sama v izbe. A este som sa vzdy bala pozerat za postel, ci tam niekto nelezi nahodou (ten, co prisiel cez okno ;) ) Preslo to samo, nevzali ma k ziadnej psychologicke. Alebo pomohlo aj to, ze v 3. rocniku zakl. skoly som mala taku terapiu sokom, kdze sa rodicia rozhodli, ze uz nebudem chodit do druziny, ale normalne hned po skole domov.Tak som potom kazdy den od 1poobede cakala na rodicov do pol5 kym prisli z prace. Neskor, ked som bola smelsia, uz som chodila aj von so spoluziakmi. Pamatam si, ze v prve dni, som si aj poplakala, lebo som sa bala, ale potom to uplne preslo. A rodicia mi stale vysvetlovali, ze ked je byt zamknuty a nikomu neotvorim, tak mi do bytu nik nepride, a cez okno uz vobec nie. Casom to uz dieta logicky pochopi. Mozno by ste mohli skusit ju viac nechavat doma samu, aby si zvykla? Napr. len ked pojdes do obchodu. Len co som tym vsetkym chcela povedat je, ze si myslim, ze vsetci sa niecoho bojime, mame pochybnosti a nemyslim si, ze to hned treba riesit s psychologom. Niektore deti su smelsie, niektore bojazlivejsie. Casom to hadam prejde. Riesila by som to len vtedy, ak by to bolo chronicke a fakt paranoidne. Odporucam len logicky oddovodnovat, preco ju niekto nemoze uniest, preco nemozu prist zlodeji, hlavne ked je doma zamknuta, a ani nikto k nej, ked je v noci v izbe apod. Neviem, ci ju pustas aj samu von k deckam na ihrisko, alebo len niekam blizko k panelaku, teda pokial nebyvate v dome, ale mozno by to bolo fajn, aby chodila trosku von aj s inymi detmi, sama, bez teba, trosku ju to nauci samostatnosti, zodpovednosti a zisti, ze jej nic hrozive nehrozi. 🙂
@nika23t Ahoj , mame doma uplne to iste. 8 rocna dcera - uplny bojko strasne sa boji spat v izbe napriek tomu ze ju zdiela s 5 rocnou sestrou ktora sa neboji vobec. Ked sme mali horsie obdobia vedela hodiny v noci stat pri nasej posteli a plakat. Bolo mi to velmi luto ale nikdy som ju do mojej postele nepustila, viem ze je to krute, ale skor som v noci venovala cas tomu ze som jej vysvetlovala ze sa proste musi naucit spat sama, ked totiz zopar krat spala s nam { potajomky sa vplizila 😃 ked sme spali} zobudili sme sa totalne rozlamani a manzel ma problem s chrbticou. Debatovali sme roky o tom coho sa boji a skusali sme sa tomu postavit, pripadne zmenit veci v izbe aby to bolo oukej. Vzdy sa to ale vratilo. Plus mala niekolko rokov strach byt vobec sama v izbe alebo pockat 5 minut v byte kym som sla niekomu dole otvorit. No ale k veci - Velmi nam pomohla EMDR terapia chodime k pani Bilikovej, je to drahsie treba tam chodit kazdy tyzden na hodinu ale vrelo odporucam!! Ta pani je strasne mila a vie to s detickami! Starsia dcera sa uplne prestala bat byt sama v izbe cez den a prekonala to . V noci mame obcas recidivy ale je to o 99 % lepsie. Co je najviac super je to ze mala sa citi super je na seba pysna a prestala byt ustrachana proste ten strach sama prekonala. Aj tvoja mala ma z niecoho des a snazi sa ho prekonat. EMDR terapia je zalozena na tom ze terapeut zisti kde kedy sa to v nej zlomilo s cim bojuje a konfrontuje ju s tou udalostou jemnym sposobom az do doby kym je dieta/ dospely o tom schopny rozpravat bez strachu a ked uz tu situaciu proste prijal .. My sme ale mali konkretny zazitok ktory ju vydesil ked mala cca 4 roky.. tak neviem ci by to bolo pre vas vhodne, to ti ma vzdy terapeut povedat po uvodnom stretnuti ze ci je to vobec vhodne pre tvoje dieta. Drzim palce viem co asi prezivas , my sme to riesili riky uz som bola zufala nevyspata teraz sa fakt tesim ze to mame za sebou 🙂
@nika23t naša je rovnaka.ties bude mat 8.Bola som s nou doma ties 6 rokou.Je velmi naviazana namna.Teras ma obdobie horsie zase ze aj rano place v skole ze jej chybam a ze jej je smutno.Vecer zaspavame tak ze ju musim drzat za ruku inak robi cirkus ..place 😐je velmi citliva.V skole je sikovna patri medzi najlepsich z triedy.Ties sa vzdy pyta kde som ked sme same doma.Je proste velmi naviazana.A mame iba ju tak to bude mozno aj tym.neviem mozme aj v ip popisat ak chces.
Moja dcera mala taketo obdobie pred pol rokom, trvalo to asi rok.Boli sme u psychologicky( poradila mi aby sme urobili v spalni letisko a spali vsetci styria spolu)
Este kojim mensiu dceru, takze samozrejme som takuto blbost neurobila.Preslo ju to tazko, ale preslo.
Spala sama, mala dennicek pri posteli, ak sa v noci zobudila, zapisala tam co citi.
Zo zaciatku to boli 3 zapisi za noc,potom jeden.
Rano sme to prebrali spolu.
Pomohlo jej to.
Mozno je to prave tym, ze je taka sikovna a vnimava, ze si taketo veci vsima vo svojom okoli viac ako ine deti v jej veku. Mozno by bolo okay s nou ist psychologicke 🙂
Ahojte ani neviete ako ste ma touto témou potešili my máme 10 ročného syna a tiež stále riešime nejaké strachy a veľmi ma to trápi tak isto nechce spať sám a ani sám ostať doma mal aj tiky keď bol mladší ale prešlo to boli sme aj pri psychologičke ale nič konkrétne sme sa nedozvedeli len že je vnímavý a inteligentný chlapček veľmi by som mu chcela pomôcť tak mu pomáham tie jeho strachy prekonať veľa sa rozprávame a nikdy ho nenutim robiť niečo čo by ten strach vyvolalo. Ja verím že to časom prejde a s trpezlivosťou a láskou mu skôr pomôžem ako s krikom🙂.
@nika23t keď bola malé bábo nenechávala si ju strážiť rodičom? Nenechávala si ju ako bábo vyplakať? Dokedy si bola s ňou na rodičovskej dovolenke? Nebola priskoro v jasliach? Ako sa adaptovala v škôlke? Skôr v jej ranom detstve by som hľadala problém, nie v telke. Deti, ktoré majú v ranom veku uspokojené všetky emocionálne potreby väčšinou nemajú také úzkostné pripútanie na rodičov v neskoršom veku.
Inak aj ja som mala v detstve veľmi bujnú fantáziu a predstavovala som si kadejakých čertov a bála som sa, bola som také precitlivelé dieťa. Ale nie až tak že by som sa triasla. Ale v noci keď som sa zobudila, utekala som tiež spať k rodičom zo strachu...