6-ročný syn zle znáša sťahovanie
Ahojte,idem po radu,ak niekto zažil niečo podobné.Syn nastúpil v septembri do školy,má 6 rokov.Nejalo zle nám to vyšlo a v tomto období sme našli byt,ktorý by nám vyhovoval.Aj jemu sa v ňom páčilo,bol s nami na obhliadke.Celkom sa tesil,avšak ako ide do tuhého a vie,že sa preda nás byt,začal byt veľmi smutný.Cez víkend dokonca zvracal a ja som mala pocit,že to bude z nervov a zrejme sa to potvrdilo.Je placlivy,nechce jest,má akoby depresiu,nevie sa postaviť z postele,stále leží.Stazuje sa na bolesť bruška.Stale sa s nim o tom rozprávam,sľúbili sme mu skrecka,keď budeme v novom.Snazim sa ho rozveseliť,spomínam mu na pekne veci,sľubujem,že mu tam bude.dobre.Co by mu pomohlo?Len si musi na to zvyknúť?Som uz nešťastná z toho,neviem,ako mu pomôcť.Dakujem
Ja mam sice skolkara, ale stahovali sme sa a menil MS. Jemu dost vyrazne pimohlo, ze si novu skolku obzrel ked tam neboli deti. Videl do coho ide. Ako to tam vyzera. Porozpraval sa s ucitelkou.
Skus zajst zo synom do novej skoly. Prezrite si este raz okolie. Nech si to tam trichu "ochyta" a spozna to tam.
My sme v podobnej situácii, meníme štát, sťahujeme sa z Nemecka na Slovensko, ale dcérka má 4, bude mať zanedlho 5 a v novej škôlke sa jej páči. Prvý deň bola nadšená z malých postieľok , v Nemecku to nemali.
Určite v tej adaptácii zohráva úlohu ale aj povaha, a vek. Na všetko treba čas.
Ide len o zmenu bývania, alebo aj školy? Skúste spolu riešiť zariadenie, obrázky na steny, či iné vychytávky, čo by sa mu páčili. Pozrite ihriska v okolí, Google mapy,.... Popisovať benefity. Ak ide len o presťahovanie v rámci mesta, vysvetliť, že o obľúbené miesta nepríde. Ak je to ďalej, pohľadať nové lákadlá....
Práveže sa sťahujeme o par ulíc ďalej do väčšieho byty.Skola ostáva.Skoro všetko.Len on ma rad svoje pohodlie a veci,na ktoré je zvyknutý.Do teraz zmeny znasal dobre,toto ho dáko rozhodlo.Len neviem co s tým,že nechce jest a stále kričí,že ho boli bruško.Vidim,že situácia môže byť aj zlozitejsia,len malo niektoré z detičiek až takúto reakciu?
Nemoze to mat zo skoly a byt je len nahoda? Moj mal take prejavy stresu, ze krical od bolesti. Skoncili sme dvakrat hospitalizovaný a nakoniec az v Ba NUDCH. Tam mi primárka povedala, ze zdravotne je Ok, mam hladat odpoved v skole. Nakoniec sme odpoved nasli, vrieskajuca ucitelka a vymenili sme skolu a prestalo to.
:D tak mu povedz, nech okamzite prestane vymyslat a dovidenia. Ako robit cirkus preto ze sa stahujes o ulicu vedla a vsetko vratane skolky a kamaratov mu zostane. No to si sa asi zblaznila, ze mu na to skaces. Chapala by som iny stat, inu rec, ine mesto alebo daleko od vsetkeho co pozna. Ale vedla do ulice?
:D nemyslis vazne. Este by som mu povedala, ze ked bude revat tak ziadny skrecok nebude. Jedna vec je byt empaticka voci potrebam dietata a druha je, nechat zo seba robit idiota. Keby mal nejaky papier ze ma tazku dysfaziu, autizmus - chapem. To su deti pre ktore stahovanie aj do vedlajsej ulice nie je jednoduche. Ale zdravy chlapec? Ani omylom by som mu to netolerovala.
@kittykat22 bozemzoj :((
A nemoze mat crevnu virozu? Zvracal, je placlivy, lezi, boli ho brucho...
Kazdopadne aj my sa chystame niekedy v dohladnej dobe stahovat o ulicu vedla a maly sa dlho neskutocne staval proti tomu, naozaj velmi silno. Potom v jednom rozhovore vysvitlo, ze on si myslel, ze stahovanie znamena nechat v starom dome vsetko, vratane nabytku a hraciek. Ked zistil, ze jeho postel, skrinky aj hracky idu s nami, tak sa mu vyrazne ulavilo. Mna by pritom ani nenapadlo, ze to takto pochopil. Tak ma napadlo, ci tvoj maly presne vie, co stahovanie obnasa.
V sobotu sme sa prestahovali do ineho statu … maly ma 6 a nerozumie ani slovo, ale nastastie si z toho nejak hlavu zatial nerobi, staci mu Park a plaz. Skus s nim obehat parky pri dome, ukazat mu krajsi vyhlad, vacsiu izbu aspon na fotke atd
@julish neviem preco bozekas. Som zvedava ako budes riesit s dietatom realne problemy ako sialenych ucitelov, sikana a posmievanie od spoluziakov alebo natlak v skole. Lebo to su bezne problemy kazdeho dietata skor ci neskor. Co budes robit v tomto momente, ked debilitu ako stahovanie o ulicu vedla budes riesit ako koniec sveta. Samozrejme ako rodic nemozes ignorovat potreby a pocity dietata. Ale ako dospela rozumna a uvazujuca matka musis vediet rozoznat co je a nie je realny problem z ktoreho sa treba rucat.
Domov je pre kazdeho cloveka urcita istota, pokoj a pre dieta obzvlast. Vie, kde ma svoje veci, ako su rozlozene, ako dlho trva cesta do skoly ci skolky, ako daleko su kamarati, niektori mozno v tom istom vchode ci dome, netreba ani prechadzat cez ulicu. Dieta sa maoze aj v hlave pytat, co vsetko sa este zmeni. To, co je pre teba iba kusok, tvori pre tvoje dieta podstatnu cast jeho sveta. Rozpravat mu o lepsom, krajsom a vacsom je pre neho cosi abstraktne, este to nezazil, predstavit si to je tazke. Ked sa budete stahovat, spolu rozostavte jeho hracky a veci tak, ako si bude on zelat, pripadne ako bol zvyknuty. Mozno si to neuvedomujes, ale aj my dospeli reagujeme zle na veci, ktore sa na okoli menia a pritom su podstatne menej dolezite, ako nas domov. Ked zmenia dopravu, ktorou cestujeme a je potrebne si nastudovat, ako budeme chodit potom, ked nam zmenia rozlozenie tovaru v potravinach, ked zena prelozi len v domacnosti veci z jednej zasuvky do druhej a muz este dva roky nadava, ze sa vzdy pomyli a ide do nespravnej… vsetci sme nervozni pri zmenach, ktore nas nutia vyjst z nasej komfortnej zony. Aj tvoj syn asi tazko prijima zmenu, pretoze vie, ze sa meni jeho najbezpecnejsie miesto. Teraz mu to podla mna slubmi ani tahanim medovych motuzov neulahcis, skor asi az na mieste, ked sa to vasetko bude diat, zachovajte ritualy, ktore spolu robite, to mu doda istotu, ze sa nemeni vsetko a ze to bude v poriadku.
@deniseee pekne píšeš, tak je 🙂
My menime byvanie a je to po kazdej stranke ovela vacsia zmena pre deti ako ta vasa.Mam starsie aj mladsie dieta ako ty.Mali sme cas vela vela vela sa o tom rozpravat,chodili tam s nami,videli ako sa buduje nas novy domov,spolupodielaju sa na zariadeni ich izbiciek,vyberame spolocne kazdy drtail ich izbiciek,bude to mat na nich velky dopad,priatelstva,dochadzanie,vela zmien ale obaja sa nevedia dockat.Asi jedina v totalnom strese som tu uz len ja.Co pomohlo ani neviem.Len sa o to vsetkom vela vela rozpravat,otvarat ich obavy,pytat sa na pocity,hladat spolu s nimi co by im pomohlo citit sa lepsie.
@deniseee Dakujem ze si mi vysvetlila,preco mam ja sama z toho taky hrozny vnutorny stres 😁
Si predstav, ze ti zamestnávateľ povie, že ťa preradí na inú prevádzku, ale budeš robiť to isté, ako teraz, len inde, o par ulíc ďalej. Aj keď "všetko také isté" aj tak iný vzduch, iná svetová strana, ináč zoradené papiere... Atď. Niekto nerieši, niekto si nezvykne vôbec a niekomu treba pár dní, aby zistil, že sa musí len udomácniť.
Ja by som ho nepodplácala škrečkom. Ale porozprávala sa s ním. Ubezpečila ho, že to bude rovnako jeho domov, že bude mať stsle tých istých kamarátov, aj učiteľky, aj hračky, posteľ a všetko ako doteraz.
Za svoje detstvo som sa stahovala asi 4x a zakladnu skolu som menila 2x. A nikdy mi mama nerobila nejake divadlo o tom novom byte. Skratka som fosla do hotovej izby, aha tu mas postel a tu je stolik a tu sa mozes hrat. Hotovo
Netreba zas vsetkym zatazovat detsku hlavku
@kittykat22 fu ty máš deti?Môj syn nie je žiadne rozmaznané dieta,ver mi,aj v škôlke sme si prešli sikanou,vždy sa stavia k problémom čelom.To,že neignorujeme,že mu je ťažko,neznamená,že nám skáče po hlave.Chcem,aby vedel,že na problémy nie je sám a môže vždy povedať,čo ho trápi.
@deniseee ved práve ja rozumiem,že mu je ťažko,viem,že zmena je vždy tak trochu zaťažujúca. Skrecka by som nenazvala uplatkom, už ho chcel dávno,ale v našom malom byte sme to nedovolili.Zapajame ho do vsetkeho,manžel síce včera povedal,že už tam s nami nebude chodiť,kým sa nebudeme sťahovať,ale to som odmietla.Chcem aby videl,že to postupuje.Tiez ma stresy, že budú cudzí ľudia pozerať nás byt,preto ho budeme vždy bravat von,keď niekto príde.
@maminkadeticiek ďakujem,áno snažím sa rozprávať o všetkom,sam si povedal,čo chce z izby zobrať,vie,že berieme všetky hračky.Aj ze škola bude rovnaká.. on je veľmi rozumný,len ma rad svoj kľud,má to trochu aj po tatovi zrejme.
Fuha... tak to dakujem bohu za mojho 5 rocneho zvedaveho extroverta. On je nadseny kazdou zmenou.
Ako sa k stahovaniu stavias ty a muz? Ste nadseni, neviete sa dockat, tesite sa? Ak co i len trochu z toho robite stres a problem ze sice je to lepsie byvanie ale su okolo toho starosti, tak mozno prebera a nafukuje vas postoj.
Ja by som skor zvolnila a nedavala na to stahovanie tolko dorazu. Idate sa stahovat, tesite sa ale nie je to nejaka velka vec. Ved ste stale vsetci spolu, stale to iste mesto.
Ja si myslím, že má črevnú virózu. Je toho teraz moc. Čo nevylučuje, že nie je nadšený zo sťahovania.
@kittykat22 riwsim to uplne rovnako: vypocujem, uznam pocity, hladame riesenie. Urcite nie rozkazom: nerev!
@julish ja to riesim rovnako a ked vidim, ze ma dieta hysak pre totalnu debilitu tak mu poviem nech okamzite prestane revat. Ale mozno je to tym, ze moje dieta place a place rado a place nahlas a place kompletne pre vsetko. On je to dieta, ktore chytilo hysak a zacalo vrieskat a revat na lesy ze okolo preletela mucha alebo ze sa vyliala voda na zem. Casom jednoducho u takeho dietata rezignujes a ked uz vidis ze hulaka ako pavian pre uplnu somarinu, tak ho zrusim rozkazom nerev. Keby som to nekorigovala, tak ten skonci v 15 rokoch bud v blazinci alebo sa obesi, pretoze by sa utopil vo vlasnych pocitoch.
Ale vidim casto mamicky ako z kazdeho komara robia somara, utesuju dieta a dobre ze sa nejdu zajst aby ho pochopili a utěšili. Tak to si len v duchu hovorim, tak to bude parada, ked ich dieta pride k realite problemov a vztahov v skole - kde sa to jednoducho uplne korigovat nedá. Pretoze nemozeme korigovat cely svet v prospech dietata - aj ked vnutorne by sme to samozrejme chceli aby nase deti boli neustale spokojne a stastne. Dobra vychova spociva aj v tom, ze dieta ma hranice a vie, ze su veci ktore treba nechat tak a neni nutne sa z nich zosypat.
@kittykat22 tá logika je trocha opačná 🙂 ak pri dieťati budeš v malom veku a mladosti, budeš s kľudom pri jeho plačoch a potrebách, tak mu prvých 200x a možno aj 500x dopomôžeš, a ono sa potom naučí samo lepšie regulovať svoje pocity, lebo na to malo bezpečný priestor.. kdežto ty keď mu povieš nerev, naučí sa, že sa nemôže zdôveriť, že nemôže plakať, čím sa jeho učenie o sebaregulácii zdravých emócii predĺži a niekedy nevyvinie do takej podoby akej by malo 🙂 to nie je rozmaznávanie, to je zdravý psychický vývoj.. preto je tu ako ty hovoríš generácia 15 ročných detí, ktore nevedia zvládnuť svoje pocity.. lebo keď ss ich odmala učí že “nerev” tak tým zázračne sa mu to v hlave nepopraví, že aha tak ja som už štastný, skôr mu to spôsobí len rozpor, že aj by som si poreval ale vlastne nemôžem. A vtedy sa zrútia
@andrea2323 👍
Nielen generacia 15 rocnych co nedokazu zvladat svoje emocie, ale aj generacia 25, 45, 65 rocnych co buchaju pastou do stola ked nie je podla nich. Kolko je tu prispevkov o tom ako rodic neznesie plac svojho dietata ani na par minut, lebo tak to maju naucene ze plac je nieco velmi zle a treba to za kazdu cenu a okamzite zastavit, alebo od toho utiect (ako to robi vela otcov).
My sme sa stahovali s dvoma, vek mali cca 10rokov. Isli sme do totalneho nekomfortu. O 2/3 menšie byvanie. Tak sme zili 2mesiace, potom sme sa znova stahovali ale uz do vačsieho. Isli sme do ineho štatu, deti nevedeli z jazyka ani zatat. Ulohy sme robili cez prekladac na kuchynskom stole. Im pomohlo že som ich na vsetko pripravila, ze ten nekomfort bude kratko, potom bude mat kazdy svoju izbu. Vela sme chodili na vylety, na bicykloch, takmer kazdy den niekde. Vela sme sa im venovali. Videli ze my z toho nie sme v strese a aj oni to brali ako gombičku. Stres sa na deti velmi prenaša. Skus aj na sebe zapracovat.
@aurinia dakujem
Prešla som si tým v podobnom veku, z jedného štátu do iného dokonca. Naslubovali mi rodičia hory doly, aj smietka mi vadila na novom bývaní 😁. A nakoniec mi pomohol len čas.