Ahojte. Poraďte čo robím zle. Syn má 6 r,kôli každej hlúposti plače, nevie si pomôcť a emóciami bez plaču. Úplne stačí že mu kamarát vyplazi jazyk a už plače, alebo mu povie niečo čo sa mu nepáči a zasa plač. Vzdy som sa snažila aby bol odolný. Keď bol malý,padol, udrel sa, nelutovala som ho, pofukala ak bolo treba a bolo poriesene. Nikdy som ho zo zeme nedvíhala ale po páde čakala kým sa dvihne sám, do jeho cca 3-4 r žiaden problém. Ale teraz je to fakt kôli každej kravine. Márne sa mu snažím vysvetliť že keď mu niekto vyplazi jazyk,povie niečo čo sa mu nepáči,alebo ho niekto udrie, aby sa normálne slovné bránil, aby povedal ,, prestaň,, stop, alebo kľudne vyplazil jazyk spat a v prípade potreby aj vrátil úder ...on sa ale vždy rozplače, samozrejme už ho niektorí kamaráti provokujú lebo vidia že sa necha.....Ide do školy a ja mám riadne obavy že si ho tam skrz to vyberu ako terč.je aj veľmi malinký a chudý....muž ma obviňuje z toho že je to mojou nezvladnutou výchovou,máme úplne rozdielne názory na výchovu, on razí teóriu ,,s deťmi sa nesnazim dohodnúť, deťom prikazujem,, a to bez výnimky
Ako viem synovi pomôcť ako byť vyspelejší v týchto veciach a neppdporovat ho v plakani pre každú blbosť?
Povahu nezmenis, vies len zdvihnut jeho sebavedomie, maly-chudy, tomu by prospel nejaky sport, prijde na ine myslienky, zlepsi postavu, najde nieco, v com je dobry... aj keby to mal byt serm ;) Moji su uplne drobatka vsetci, vzdy najmensi v triede, ale vdaka sportu to proste nikdy nebol problem... plavu, hraju hadzanu, chodia k poziarnikom, tenis, gymnastika... nie, nie su top sportove esa, ani nahodou... ale zdviha im to sebavedomie neskutocne...
musi len vyzriet. Povaha, ale skor nedostatok skusenosti ako sa zachovat v tejto situacii. Len stale mu rozpravaj co ma robit a on sa chyti, len to bude trvat nejaky cas. Moj cerstvo 6 rocny sa stretol so sikanou v skole, trvalo nejaky cas kym sa ozval, kym povedal stop, kym posiel za ucitelom. Az teraz tak asi od 8.5 roka uz je z neho iny chlap, vyrastol, pribral, vie sa bit, vie vratit a aj nieco povedat. Pritom brata nemal problem zbit a povedat mu nieco v 6 rokoch, ale k cudzim detom a ludom musi nabrat skusenosti ako sa spravat, ako zareagovat a podobne. A pritom je to chlapec co je spolocensky. Sport je dobry napad, karate je number 1. A bolo by fajn keby muz sa nerobil za mudreho, ale obaja spolu sadli s nim a pokecali normalne, ze aky ma problem, co sa mu nepaci, preco place, co by mal spravit a ze je to ok, ze aj ini maju s tym problem, ale ak nebude ti riesit, tak ti druhi si budu stale dovolovat na neho.
Inak aj moj chlapec bol malinky tak do 6tich rokoch a potom vyrastol a patri medzi najvyssich v triede.
@kluska
@anjelicek26 ďakujem . On má šport rád, v škôlke začal chodiť na aikido, na florbal,ľadové korčule, inline,bicykluje,lyžuje.....ja mu stále vysvetľujem ale chlap žiaľ nie,pre neho je veľkým sklamaním synove správanie v takýchto situáciách takže rozprávať sa s ním žiaľ nedá....berie to ako moje zlyhanie vo výchove
Namiesto poukazovania a vycitiek ze "plače kvôli každej hlúposti" skuste vyjadrit pochopenie a možnosť riešenia("viem ze si smutny, ale zvladneme to spolu, mozeme ist spolu robit toto alebo toto.." ). Takto sa citi maximalne nepochopeny a frustrovany a ste v zacarovanom kruhu. Nebagatelizujte jeho vnimanie a emočne prezivanie, takto sa nenauci zvladat emocne narocne situacie a manžel bude ešte viac prehlbovať svoju nespokojnosť. Nie je to tvojou nespravnou vychovou, je to jeho povaha a vaše nevhodne reakcie.
@tinalia ja mu to nevyčítam. No na situáciu napríklad, kde sa rozplače len preto že mu kamarát povedal že on bude policajt a nie zlodej mi príde ozaj pritiahnuté za vlasy aby som mu rozprávala že to zvládneme spolu a že chápem ako sa cíti....ale možno mám na to zlý názor.
aj ja mam 6rocneho a tiez je taky uzkostlivy, sice neplace az tak za kazdu blbost ale reve casto. On ma aj NKS cize aj to posmievanie od deti zazil. Plakal ked nedobehol prvy pri hre, alebo ked prehral..Stalo ma to vela vysvetlovania, ze aj druhe, tretie miesto je skvele. Ze to nevadi a pod. Vyzaduje velmi vela tulenia, mojkania.....postupne sa to lepsi, uz si da vysvetlit. Emocne je vsak na urovni 4 rocneho dietata, skrz nedozretej nervovej sustavy, malo by sa to spravit casom.
neni tam skor problem vztah otec a syn?
@kluska je a veľký,no za vinu to dáva mne samozrejme
Autorka, on neplače, lebo sa rozhodol, že teraz sa rozplače. On to podľa všetkého nevie ovládať. Takže vysvetľovať mu, aby neplakal, nemá zmysel.
Mne skôr zarezonovalo, že ťa muž obviňuje, že je to tvoja vina. Toto si skôr vyrieš. Syn z toho vyrastie.
to je povaha... s tým veľa nespravíš.. ešte pár rokov to bude ešte trvať a potom to bude už ok.
poznám tieto prípady