10-ročná dcéra plače po návrate z dovolenky
Maminy, potrebujem poradiť, či sa niečo takéto deje aj v iných rodinách. Uvažujeme nad psychológom, ale chceli sme to skúsiť bez... Dcérka bude mať 10 rokov. Vždy bola aj je bezproblémové dievča. Je veľmi citlivá, ale to má po mne, na tom nevidím nič zlé. Je múdra a samostatná, zasnivana, ako mnohé dievčatá. Kamarátky má, je spoločenská. Zrazu začala prežívať veľmi zle návraty z dovoleniek. Týždeň sme boli dovolenkovať veľká časť rodiny, babky, dedkovia, seternice, bratranci, tety... Stále mala o zábavu postarané. Deti sa veľa hrali spolu vonku i vnútri a tak nám prišlo normálne, že po návrate domov je smutná. Aj vravela, že bolo tam rak dobre, že sa už teraz teší na ďalšiu o rok. Večer pred spaním slzy a aj napriek rozprávaniu sa s ňou, skončila vracanim nad umývadlom.
Trvalo pár dní, kým to prestala po večeroch spomínať. Prišli ďalšie letné zážitky. Po pár dňoch zvykla len tak spomenúť, že jej ešte býva smutno za dovolenkou, že si občas spomenie. A teraz opäť. Po dvoch nociach sa vrátila od babky a opäť to isté, zvracala. Že jej je smutno, že to nevie zastaviť. Že sa nevie dočkať návštevy kamarátky, že bolo super u babky a vlastne už jej bolo ľúto všetko a sama nevie čo a že to má tak od tej dovolenky. Rozbolelo brucho, nervozita, slzy...
Sme normálne fungujúca rodina. Deťom veľa doprajeme, s manželom máme harmonický vzťah, stále sme spolu. Ja na materskej a muž robí z domu. Druhá dcérka je dosť tvrdohlavá, poplace si, hlavne keď má ísť spať. Inak žiadne problémy zdravotné, finančné, nič nepociťujeme. Máte s tým skúsenosť niektorá? Ďakujem za každý názor.
My mávame to isté + keď odíde kamoška z prespavačky od nás, či naša príde z prespavačky. Je veľmi citlivá, to vieme. Vysvetľujeme, že všetko raz skončí, ale príde zasa niečo nové na čo sa môže tešiť, že znova bude nejaká dovolenka, či prespavačka. A tak dokola. Prvý večer býva najhorší, ale na druhý deň je už celkom v pohode.
@seffka ja som to mala tiez ako dieta len bez toho vracania. Prisla som z prazdnin od babky domov a prerevala som celu noc, mala som pocit, ze tam ma maju radsej🙈 to iste ked som isla k babke, revala som, ze chcem ist domov. Akoby som sa z prostredia, z ktoreho som prisla medzitym odstrihla... Co by som ja odporucila? Privitat ju doma s niecim fakt zaujimavym, aby preklenula ten smutok, novy kvietok do izby, nejaku zmenu, troska viac sa jej venovat, naplanovat vyletik a tak.
Ono ju to casom samo prejde.
@0silvia0 máme dilemu, či to potiahnuť až k psychológovi. Hneď deň po návrate sme boli na kúpalisku. Už je veľká a rada športuje, tak tatino s ňou hral hry na záhrade. Celý deň spokojné, veselé dieťa a večer konec dobrej nálade. Ja som to tiež mala, po tábore smutné unudene dieťa, to chápem, ale toto mi príde moc :(
@seffka nas syn reve ze nechce ist domov a este je stale na dovolenke? 😅 Minuly rok v Grecku reval uz od stredy preventivne kazdy vecer, ze on tam chce ostat navzdy, a mali sme odist az v piatok? 😀 On je tiez take precitlivele dieta, ale ja mu normalne poviem aby s tym prestal a este prevratim protestne ocami. Vobec na tieto veci nereagujem, a snazim sa ich zastavit. On je totiz povaha, ze sa nevie zastavit sam. Dokaze ist uplne do extremu. Akoby sa toci v kruhu emocii, a vyvrcholi to kompletnym nepricetnym revom. Ked ho utneme hned z kraja, tak sa akoby oklepe, ide si sice svoje ale drzi sa hranic. V situaciach ako je hysteria z navratu z dovolenky - co je kompletna konina, ziadny emocny support.
...aj ja mam doma take dieta ☹ 10 rocny syn to iste, po kazdom navrate odniekial kde mu bolo dobre tak plac, aj opakovany a s kazdou spomienkou znova. Hlavne ked je to take hromadne s bratrancami,...chodia tak spolu na tyzden k babke, nedajboze ho odtial domov dostat, aj spolu chodime kazdy rok hromadne na tyzden do Tatier, no vzdy po navrate plac, teda uz 1-2 dni pred navratom to zacina. ked su bratranci u nas dlhsie tak presviedcanie nech este jednu noc ostanu,... a plac samozrejma. U nas je to uz roky, cakam ze z toho vyrastie ale asi tak skoro nie ☹ Pritom ma aj kamaratov, nesedi len doma s nami, casto aj prespava u kamaratov a oni u nas ale taka ta sirsia rodina ma asi pre neho iny vyznam, Inak ked ideme na dovolenku len my ako rodina a to nas je 5 (mame tri deti) tak place nie su po navrate a tiez nam je dobre spolu. Ma aj sestru o 2,5 roka mladsiu, hravaju sa spolu, normalne funguju aj spolocnych kamaratov maju s ktorymi sa casto hravaju (dennodenne) aj mladsieho brata s ktorym sa tiez zahra, takze nenudi sa. na vylety, na kupalisko,...beriem aj jeho kamaratov, prip. dcerinych, vzdy si to uziju, doprajem im, takze nie je to o tom ze by mu nebolo dopriate zazitkov, spolocenskych aj poznavacich,...skratka je placko a precitlively ☹ Dcera aj druhy syn su uplne v pohode, ti sa vzdy tesia odvsadial domov 🙂
Ja nie som precitlivena a aj ja som smutna ked ideme z dovolenky domov,lebo by som ta dokazala zit stale a tento eok som velmi smutna ze ziadna dovolenka nebola kvoli korone
No podla mňa to už má súvis aj s pubertou a hormóny že to ide až takto do extrému, že to tak prežíva. Nauci sa to spracovávať a bude lepšie.
Tiež som všetko ťažko niesla v tých rokoch.
@kukulienka83 tiež mi to napadlo, lebo to naše spokojné, milé dievčatko občas odvrkne, dupne si a urazene do izby a nekomunikuje 😁... Hormóny veľa spravia.
Ďakujem za všetky príspevky, občas veľa pomôže názor druhých, aspoň viem, že nerobím fatálnu chybu, len ju musíme naučiť popasovať sa s rôznymi situáciami.
@seffka je taká povaha tiež som emotívna a lutostiva😉ale netreba sa v tom pitvat a chlacholit, lebo sa bude v tom vyzivat a bude ešte väčšie slzave udolie.Ano pochopiť ju, povedať, že chápem bolo tam dobre ešte pôjdeš...môj syn chytil taký záchvat v 6 r až som sa hanbila,že si budú myslieť z druhej izby, že ho týrame len plakal a plakal, že ideme domov.Musela som sľúbiť, že sa vrátime má 13r a z každej dovolenky odchádzame, že na ďalší rok to isté miesto.To, že až zvracia je už dosť na hrane už taká neuroza, ale keď je ináč veselá nerieš to zatiaľ.
@seffka buď rada vie veci prežívať vie si to uzit už len skorigovať to prežívanie😀hlavne ju treba pochopiť a nie povedať nerev, Bože čo si taka, prestaň ...čo určite nerobíte.Za pocity by sa človek nemal hanbiť.Ja rumazgam každý začiatok školského roku, koniec, Vianoce, Silvester len počujem hymnu pred školou a stiahne mi hrdlo😆
@jankapepe neviem, u babky som nebola, ale tak babky znesú aj modré z neba, celý deň sa okolo nej točili. Večer chodila skôr spať dosť unavená. Ale doma sa jej nevieme venovať celý deň. Veď práca, variť, upratať, druhé dieťa, samozrejme má aj nejaké povinnosti doma. U babky nemusí nič, iba hrať sa a robiť to čo chce, babka navarí čo chce. Ale tak fungovať dlhodobo, veď by sme mali rozmaznanca 🙂
Fuuu, no mne to nepripadá ako obyčajná precitlivelosť, s týmto by som už riešila asi psychológa. Aby bola niekoľko dní mimo a vracala z tohoto sa mi zdá dosť silné kafé.
@seffka detsky psycholog je skveli napad. Nauci ju s tym pracovat, nebude si o sebe mysliet, ze je to divne. Vracanie uz moze byt prejav aj nejakej uzkosti, co moze mat v sebe. Ja by som urcite isla. Si vyborna matka, ze ti zalezi na dusevnom zdravy. Niektore by nad tym mavli rukou, ze z toho vyrastie ale nie je to tak. Ma to proste v sebe, len sa s tym musi naucit pracovat. Nevahaj bude to pre nu aj pre teba super, lebo aj tebe psychologicka poradi ako jej pomahat. 👍🏻👍🏻👍🏻
@seffka tvoja dcéra ma 10. Čím skôr ju naučíš ze toto je zivot, tým lepšie.
Toto sa často stáva deťom, ktoré v detstve nezažili smútok alebo frustráciu lebo rodičia ich od všetkého chránili.
V našej rodine to napríklad funguje tak, že aj taka "sprostosť" ako úmrtie škrečka, sa patrične prediskutovalo, oplakalo, vystrojil sa pohreb aby sa vedelo, že je to už konečná a škrečok sa nevráti. A je jedno ci máš dva roky alebo 10.
Deti musia odmalička zažívať aj negatívne emócie, a učiť sa s nimi pracovať, aby sa im nestavalo toto čo popisuješ. Treba veci vysvetľovať a o veciach hovoriť. Aj o tých smutných. A musia vidieť aj rodičov keď sú smutní alebo nahnevaní...ale rodičia im to musia vedieť vysvetliť. Nie hádať sa za zatvorenými dverami a podobne...
musi z toho len vyrast. viacere deti su take, ze im je smutno ked pridu z dovolenky. takze si myslim, ze je to uplne normalne.
@ckatka Myslím, že sa o to snažíme a neriešime všetko za deti. Obe deti vedua, že treba aj doma pomôcť, ale je aj čas sa zabaviť, či pohrať. Veľa sa rozprávame. Len všetko má aj dve strany, či toho rozprávania nie je až moc. Či tej podpory vo všetkom nie je až moc, či od detí nechceme až príliš, ale zase aby neboli nesamostane. 3-ročná dcérka sa sama naje, oblečie, ale sana nezaspí. 10-ročná vie naložiť a zapnúť práčku, uvariť nám kávu, na raňajky hamendeggs, či vie koľko vody rastlinkam, dokonca vie prepilit pilkou drievko a oskrabat hriby :D taký ideálny život s deťmi a zrazu problém po dovolenke....
@seffka je precitlivena.