Problémy s ex po rozvode
ahojte, s mojim ex sme sa rozvadzali pred tromi rokmi, t.j. dcerka mala vtedy 2 roky, pri rozvode na sude otec suhlasil na stretavani v mojej pritomnosti, co nam aj odklepli. za dcerkou chodil ako sa mu chcelo nepravidelne, vzdy som sa mu ja s dcerkou prisposobovala, kedy "piskol" ze chce prist. ked mala dcerka 4 roky, t.j. po dvoch rokoch po rozvode podal na sud navrh na upravu styku, ziadal stretavanie bez mojej pritomnosti, a vikendy, sud nam odklepol rodicovsku dohodu, pricom som ja musela v niecom ustupit samozrejme, akurat ja som trocha upravila jeho navrh, s cim suhlasil. takze nam odklepli stretavanie bezo mna tri mesiace 1x v tyzdni na 2 hodiny, dalsie 3 mesiace jeden tyzden 2 hodiny, druhy tyzden cely jeden den, a potom sa malo prejst na fazu kazdy druhy vikend u neho.prvu fazu dcerka zvladla na moje ocakavanie super. ale pri prechode na druhu fazu, co malo byt ze ju berie na cely den autom prec, vznikol problem, kde sa dcerka zatala a nechcela s nim ist, dokonca boli situacie ze sa styk ani neuskutocnil, ze dcerka mala az zachvaty placu, otec sa jej nemohol ani len chytit, ju az triaslo, proste cele zle.dcerkina psychika sa zacala dost narusat,vyhladala som psychologicku.sedenie sme mali aj ja aj otec so psychologickou spolu, kde ma zacala nahovarat aby som to ulahcila dcerke tak ze ju budem vozit k jej otcovi ja, ked s nim nechce ist, s tymto ale ja neuhlasim a myslim ze ma k tomu ani nemoze nikto donutit. medzicasom dcerka zacala s otcom chodit znova von, ale stale sme vo faze ze iba ľ hodiny, nie na cely den.otec mi stale tvrdi aky ma s dcerkou vyborny vztah a ze ona k nemu chce ist, a ze ja jej v tom branim, co nie je pravda, dcerke som povedala ked sa na to bude citit a bude sama chciet, kludne moze ist k otcovi, otec velice tvrdil ze ju samozrejme nebudeme do nicoho nutit, ze jej dame cas a podobne. lenze stale mi vyhadzuje na oci ze dcerke zakazujem s nim ist, spochybnuje dokonca lekarov ze dcerka byva casto chora, ked so zrusila stretnutia s nim.myslim ze nezvlada to ze si sam nedokazal vytvorit s dcerkou taky vztah, aby k nemu bez problemov isla.ja ked sa s dcerkou doma zacnem o nom rozpravat resp. o tom ze k nemu bude chodit, nechce sa o tom debatovat, nepyta sa k nemu, ani na neho sa nepyta, cize podla mna ten ich vztah nie je taky super ako ho prezentuje on, uz len na ich zvitani vidiet ze ona s nim sice von ide, ale viac nic,mna ked zbada tak mi pomaly na hlavu vyskoci od radosti a myslim ze on toto skratka nemoze preglgnut.tak sa rozhodol ze ide otvorit sud, co som od neho dostala ledva, ked si zacal odo mna pytat kontakt na skolku, doktorku a psychologicku, dovtedy ho nikdy skolka nezaujimala.na vsetkych to hra, ako on chce byt s dcerkou a ja jej zakazujem, ale podla mna tieto jeho kroky su len pomsta voci mne, lebo som od neho odisla, lebo si myslel ze je dokonaly a odisla som od neho z nejakeho rozaru alebo co.neviem co mozem od tohto sudu cakat, co vlastne chce riesit, zrejme sa stazovat ze presla dlha doba kedy uz dcerka mala chodit na vikendy k nemu a este nechodi, tak to ide vsetko valat na mna.vzdy dcerku na stretnutie pripravim, aj v case ked s nim nechcela chodit a cele hodiny mi doma plakala a presto vsetko som ju obliekla a doniesla von a ja som ju prehovarala aby s nim isla von, on len stal a nerobil nic.a mna napada ze ja jej branim.som z toho zufala. ked nahodou dlhsi cas neprisiel, dcerke ani len na rozum neprisiel takto a bol klud, akonahle chodi, tak su problemy, on nedodrzuje na co sa dohodneme, nerespektuje ked ho na nieco uupozorni, dcerka ma zdravotne probley s travenim, on to ignoruje a mna robi tu zlu.co s tym?
@lubomira85 na tvojom mieste mu ju pár krát priveziem(so svedkom ktorý prípadne potvrdí ako sa chovala).....Môj názor je že keď u neho neskôr začne plakať, nebude mať nervy na to aby mu tam plakala a on nevedel čo s ňou - tak ti ju privezie naspäť....a pochybujem že keď sa mu tak bude chovať každé stretnutie tak ju bude aj chcieť mávať🙂
Pozri ak mas svedomie ciste a je to tak ako pises nech to da na sud...dieta ma.predpokladam uz 5rokov a.zaujmy dietata bude zastupovat kolizna opatrovnicka... sud nebude prihliadat na to co len otecko chce a ziada ale na ti.co.je pre dieta najlepsie
skúsila by som natočiť dcéru nech vidí aj kolízna...
@mogaa hm myslela som ze prestane on mat trpezlivost, ked dcerka mala to obdobie ked s nim vobec nechcela ist, dokonca raz tak "vybuchol" ze ked jej doniesol darceky od Jeziska a ona aj tak s nim nesla von, tak jej ich vzal a odisiel, ja som vtedy myslela ze mi mala skolabuje vonku na ulici, to bol otcovsky čin roka. na dalsi raz ked prisiel tak jej ich doniesol a ona chudatko s tym ze ak nepojde s nim von znova jej ich vezme, tak s nim radsej isla, ale viac menej zo "strachu".momentalne s nim von ide, ale nejake extra nadsenie ked ho zbada, tam nie je, skor s nim ide lebo vie ze pojdu na ihrisko alebo niekde, ale na neho sa nejak netesi. a to ze odviezt ci neodviezt ju tam, bije sa to vo mne, ano kvoli malej radsej odviezt, ale voci nemu v ziadnom pripade, nakolko sa ku mne chova ako sa chova, stale na mna slovne utoci, nevazi si ma, on kvoli malej nemusi nic, mne to pride ako citove vydieranie cez dcerku, aby som povolila a priviezla mu ju na podnose, ked on nie je schopny mat s nou taky vztah aby berz problemov k nemu isla. je to tazke. preco matka ma byt vzdy ta co ustupi, odpusti, prepaci a urobi vsetko za otca, ked on je neschopny, to je jeho problem, nie tej matky
@lubomira85 vieš možno si naozaj myslí že malú voči nemu huckáš...na tvojom mieste ju tam pár krát zaveziem, aby bolo vidieť dobrú vôlu aj z tvojej strany.....samozrejme to je len dočasné riešenie, ak si malá nezvykne ani po 2-3mesiacoch - môžeš požiadať o zmenu(ale budeš mať dôkaz že od teba dobrá vôla bola, že dokonca si mu ju priviezla a napriek tomu tam plakáva)....a akby len raz nebol doma alebo neotvoril a ty ju privezieš - znovu máš pri súde argumet proti nemu, že dokonca aj napriek tomu že si mu ju priviezla a boli ste tak dohovorený nebol doma(ešte by som vtedy zazvonila susedovi či nevie kde je že si mu priviezla dieťa - jednak by mal hambu a jednak by si mala svedka)
Ahoj, ja v tom vidím 3 roviny (dopredu ti poviem, že sa nemusia dobre čítať/počúvať)
1. To, aké máš nasvatenie ty voči ex nevedomky preberá aj tvoja dcéra. Ty si pre ňu celý svet. Nestačí, keď na neho pred ňou nenadávaš. Ani posmelenie u 5 ročnej, že ak sa na to cíti, môže byť s otcom nie je celkom primerané jej veku. Neviem, prečo ste sa rozišli, ale možno je na čase apelovať na to, že rozchod bol z konkrétneho dôvodu a tak ste prestali byť manžel a manželka (spolu vbývať, spolu nakupovať/chodiť na nákupy...), ale nie otec a matka.
2. ak nie je otec alkoholik, tyran, gambler, alebo psychopat...vždy má prínos, keď trávi čas s dieťaťom. Možno by mohol byť prepájací mostík, že by ste šli na výlet len vy dve a on sa prípadne pridal.
3. Dcéra môže cítiť tvoj smútok, keď nie je s tebou, a môže to robiť nevedome, že ťa nevie opustiť na dlhšie ako sú 2 hodiny. A tie tráviace problémy môžu byť symptomatické. Na druhej strane, som názoru, že dieťa v predškolskom veku ešte nemusí vedieť stráviť noc bez matky.
Ale čo robiť, ti neviem poradiť. Možno skúsiť tie občasné spoločné výlety, ale to sa na to musíš cítiť ty sama.