Neobmedzený styk otca s dieťaťom po rozvode
Ahojte, nikdy som nebol na týchto stránkach, ale teraz som už v koncoch a potrebujem poradiť ako ďalej. Môj problém spočíva v styku dcéry mojej priateľky s otcom, po rozvode. Rozvod je samostatná kapitola, nechcem to zbytočne rozoberať, ale už je po nom. styk po rozvode bol určený dohodou. problém však začal byť potom, otec-inak dosť obmedzený a nechápavý človek, nedokázal ani po x tom vysvetlovaní pochopiť, čo to je dohoda- že sa rodičia dohodnú kedy sa kto o dieťa bude starať a bude sa to dodržovať bez papierov a súdov. kedže nikdy nevychádzal s dcérou dobre, vždy aj počas manželstva s ním išla s plačom, nechcela s ním po rozvode chodiť vôbec, ale kedže denne volal 15x, a ona mu to zložila, tak vyzvánal pri dverách, kým s ním zas s plačom neodišla. čo bolo teda raz za týžden, viec sme ju ani my nedostali. aj to bolo vždy pod nejakou zámienkou. toto sa Vyhrotilo ked som začal bývať s priateľkou, čo bolo pár týždnov po rozvode. ja mám s malou vynikajúci vzťah, čo jemu a jeho rodičom vadí viac ako to že by ju nemal. takže sme nakoniec pristúpili k tomu že boli spísať dohodu. že bude k nemu chodiť každý utorok a štvrtok, v iné dni má krúžky, a cez víkend s nou chceme byť aj my. už to takto funguje pár mesiacov, zo začiatku to išlo velmi ťažko, po čase, ked to bolo pravidelné si zvykla..ajked občas má s tým velký problém.. ona to berie ako trest, lebo stále..po roku s ním má rovnaký vzťah, poslúcha ho len zo strachu, pred ním o nás nesmie ani len slovo povedať, inak po nej kričí a prizvukuje jej že je jeho dieťa, nie moje. Na vianoce jej kúpil telefon, lebo si myslel-a myslí aj doteraz že mu ju nedávame k telefonu náročky, ale ona mu to ajtak nedvíha- pretože ked s ním nieje, nebojí sa. nám ide len o jedno, aby bola šťastná-aby netrpela tým že sa rozviedli, lenže už začína byť neúnosné jeho otravovanie. ked sa nedovolá na x krát jej, volá jeho ex..denne aj 5x..ked sa nedovolá aj viac. je síce pravda, že ked je s ním, tak mu naslubuje aj to že bude unho spať cez víkend, že k nemu príde aj inokedy, ale akonáhle zavrie dvere, už to nieje pravda, a prosí mamu aby mu zavolala že nepríde. občas sa stane že k nemu ide aj sama, ked ju prehovorí a slúbi jej nejakú pre nu atraktívnu činnosť, alebo mu aj sama zavolá že ide k nemu, ked sa doma extrémne nudí, a on jej niečo vymyslí-ajked teda väčšinou to nedodrží, ale ked už je unho, tak ju domov nepustí. a teraz k veci, my by sme aj boli radi keby k nemu chodila, nech si s nou vytvorí vzťah ako sám vie a chce..to je na nom, ale my mu ho vylepšovať nechceme.ale ani kaziť. ajked on a jeho rodina do nej pravidelne tlačia, aby mna nepočúvala,neposlúchala, aby robila len to čo jej povie mamina, že aby so mnou sama nikde nechodila a podobné veci.. a jaked ona ich nepočúva, predsalen na 7r dieťati je občas cítiť tieto nátlaky..a už nám vadí to jeho denné obťažovanie..ajked s ním nechce ísť, a nemá ju v ten den mať..vyvoláva jej, ked mu to nedvíha voláva nám.. ako máme dalej postupovať, máte niekto podobné skúsenosti? P.S: snád som povedal všetko čo som chcel,a podroble to opísal..už som sa z toho potrebolav aj vyrozprávať ☹ dakujem za každú radu
práveže nechceme to zas riešiť súdom, sme predsa dospelí.. a asi som sa zle vyjadril..ona sa ho nebojí..len sa bojí mu odporovať, povedať mu nie, nechcem a nejdem.. nemôžem povedať že by ju udrel..to nie..len po nej kričí, búcha, trieska dverami a vecami..a ona je na to citlivá..my doma žijeme úplne kludne..nehádame sa, nekričíme po sebe..preto chce byť radšej doma, ako s ním...
@m_artin treba ju ucit asertívnemu správaniu, ukázať jej, že slovo NIE má takú istú váhu ako ÁNO. Je dôležité ju naučiť vyjadriť názor a želanie.. Aj ked 7 ročné dieťa je stále malé.. Ale je potrebné aby sa to naučila.., lebo potom aj vo svojich 13-14 rokoch bude iba slepo poslúchať a robiť veci, ktoré vlastne nechce.
to by sme radi, lenže ako jej vysvetliť že tam musí chodiť, ajked nechce.. tiež povie nie, a musí tam ísť..ešte aj my ju musíme nútiť..taká je dohoda
ja mám deti tri, a určite by som ich vedela pripraviť na to, ak by mali u niekoho ostať...ked potrebujem niekam ísť, viem komu dám dcéru a pripravím ju na to, aby sa tam tešila...nepoznám teba, ani ostatných aktérov, ale veľmi zle sa mi to číta...ja totiž stojím na strane otcov, ktorým bývalé manželky nechcú dať deti...teraz nemyslím otcov alkoholikov, gamblérov, narkomanov...ale obyčajných otcov, väčšina ktorých sa nerozvádzala na ich podnet, ktorí svoje deti milujú, ale matky robia problémy pri stretávaní...7-ročné dieťa je ešte maličké, veľmi ľahko ovplyniteľné.stačilo by, ak by mama o otcovi rozprávala pekne, ak by dieťa cítilo, že mamičke nevadí, že tam ide, že ho v tom podporí, že mu zbalí veci, s úsmevom porozpráva, ako sa tam bude mať, čo všetko krásne spolu zažijú, tak neverím, že dieťa sa nebude na otca tešiť...deti veľmi vycítia, čo je vo veci...ked matka s partnerom nehovoria pred dieťaťom o otcovi pekne, je jasne, na ktorú stranu sa dieťa obráti...nehovorím, že je to váš prípad, len som potrebovala napísať, čo z tohto príspevku cítim...vy ste úžasní, nehádate sa...ale ten oplan je otec toho dieťaťa...viac by som sa snažila, aby malá sa k nemu tešila...aj moje dcéra má dni, ked chce len mna a nehovorím o synoch, ako si zanadávajú, že otec toto a toto...ale napriek tomu ho milujú, je ich a iného nemajú...
s týmto nemôžem súhlasiť, my pred nou o nom vôbec nehovoríme. ked s aj niečo udeje, rozprávame sa o tom ked ona už spí, neriešime to pred nou. a na druhej strane, my by sme boli veľmi radi, keby majú dobrý vzťah, lenže on nás ešte stále osočuje pred malou, zakazuje jej aktivity s nami, a ked niekam s nami ide, tak na nu nahučí len za to, že išla na výlet s nami, a nepovedala mu dopredu kam ideme aby ju tam on mohol zobrať skôr. on ju má rád, ale nejde o to že by ju miloval a mama mu ju nechce dávať.. na jednej strane ho ja chápem, ale aký vzťah si s nou vytvorí, taký ho má.. ona sa takto nepráva len po rozvode..ona s ním nechcela byť ani predtým.. ale aj teraz nechcem riešiť jeho problém, je dospelý, nech si k nej nájde cestu sám..my len chceme radu, ako sa zbaviť toho jeho otravovania, aj my máme najaké súkromie, svet sa netočí len okolo neho. sú dni, kedy ju má mať on, akedy my..tak ked to dokážeme dodržovať my, môže aj on.. a ked s ním hovoriť nechce, nech s tým neobťažuje nás.. predsa my tiež niesme povinný dvíhať telefóny o 22:30 a podobne.. ked si jej "milujúci" otec nedokáže zapamätať že do 12:00 je v škole, a asi ho nemôže zdvihnúť, tak po 5tich neprijatých volaniach za den volá nám..
od júna sa toho dosť zmenilo, ale stále sme sa neposunuli nikam..dokonca v poslednej dobe začal jej otec malú huckať proti nám..teda hlavne proti mne, babke..tete..všetkým okrem matky..nemá nás poslúchať, nemá s nami nikam chodiť a podobné veci.. a ked sme mu dohovárali, tak len povedal že jemu to tak vyhovuje..ak mi toto viete niekto rozumne vysvetliť, tak sem s tým.. lebo dieťa hned od prvého dňa v škole odmieta poslúchnuť aj učiteľku.. ☹
@m_artin no kreten... co ti na poviem....
ja na vasom mieste to riesim sudne - podla mna je to potrebne.... striktne vymedzit casy kedy ju ma mat a dovi dopo...
moj ex tiez skusal - nastastie chalani su mali a tak este nemozu mat vlastny telefon, a sa inak tvojej partnerke divim, ze mu vobec zdviha telefony - aj ona by sa mala naucit asertivnemu spravaniu a pekne mu do telefonu povedat, ze ked mu ho nedviha jeho dcera, je to jeho problem a nema obtazovat ju ako matku....
ohladne posluchania - co takto detska psychologicka? a uvidis, ci doporuci obmedzit styk otca s dietatom.... ak ano, tak az potom by som to riesila asi sudne... dovtedy by som pockala....
huckanie deti je dost vazny problem... tiez si tym prechadzam..... treba trpezlivost
@m_artin obratila by som sa na pravnika. trosku od veci, ale kamoska je sudkyna a vravela, ze ked pojednava rozvod a riesi zverenie dietata do starostlivosti, zasadne ma posledne slovo dieta. Teda velmi prihliada na zelanie dietata. Ak ma dieta z otca strach a situacia prestava byt unosna, obratila by som sa na sud.