Ahojte, neviem, či toto je úplne štandardna téma tu a možno nie každý chce na ňu odpovedať, ale skúsim:
Kedy ste podali žiadosť o rozvod? Čo bolo tým momentom, kedy ste si povedali "a dosť!" a spravili ste ten prvy ozajstný krok?
@khuliniova a nebol tam nejaký zlom, kedy si si po tých 2 rokoch uvedomila, že to proste zvládnes a takto ďalej žiť nechceš?
To som si uvedomila ešte o dosť skor ako som od neho odišla... Zrovnala som si nas vztah a povedala si, ze to takto nechcem.vplyvalo to aj na deti... Teraz mam priateľa a som maximálne šťastná a spokojná..
Ja som síce nepodávala návrh na rozvod,ale viem presne,kedy som si povedala dosť -mne urobil ex zo života peklo a zahral to tak,že som mala pocit,že ja som tá,ktorá zničila deťom rodinu...až kým nezačali na povrch sveta vychádzať určite skutočnosti,ktoré ex robil pred,aj počas nášho manželstva a mne nedošlo,že všetky tie veci,vo mi robil a vyčítal boli jeho,nie moje chyby,že mi ničil život kvôli tomu,že ma nikdy nemiloval.Este stále som napriek tomu s ním sa snažila komunikovať ako s otcom mojich detí,no keď už ohrozoval duševné a aj fyzické zdravie našich detí kvôli jeho milenke,tak som sa zasekla,našla v sebe silu,o ktorej som netušila,že ešte vôbec mám a začala som neustupovat.Proti jeho klamstvám,intrigam (v každej sfére môjho života mi doteraz robí peklo),manipulovaniu neustupujem.Je pravda,že doteraz nemáme vysporiadanie BSM (čisté oje.avanie robí),robí mi peklo cez deti (posiela za mnou sociálnu kuratelu) atď....ale už vie,že tým,že už nie som jeho manželkou,tak mi rozkazovat nebude a keď som v práve (podľa rozhodnutia súdu),tak proste neustupim.A to ex je riadny zákerný bezcharakterný človek,ktorý rád využíva známosti...
Keď som videla, že ten druhý už pre záchranu vzťahu naozaj nič nerobí. Keď som si vytvorila plán, čo chcem ďalej od života ja. Keď som si uvedomila, že sa to bude časom iba zhoršovať. Že zvyšok života takto prežiť nechcem. Sama v sebe som si musela vyhodnotiť čo chcem ja. Nikto ťa v takomto rozhodnutí nebude podporovať. Iba ty vieš čo prežívaš a iba ty to môžeš zmeniť. Alebo nemusíš…
Po 2 rokoch ako som odišla od muža..
Skôr som nenabrala odvahu pretože som sa nechala psychicky zahanat do kuta.. Ako mi nic neda, nenecha, ako mi vezme deti, bla bla.. Pes ktorý steka nehryzie ako sa hovorí.. Medzi tym mi umrela mamina a nakoniec som si povedala, ze vzdy sa všetko vyriesi ked sa ma.. Niekoľko krát nam to odrocili kvôli korone a kym sa uzavrelo majetkove a tak presiel ďalší rok..